Ako rozvíjať zrakové vnímanie dieťaťa skôr ako nastúpi do školy

Zrakom prijímame najviac informácií z okolia. Spoznávame najviac informácií a dokonca ním aj komunikujeme. Zrakové vnímanie ovplyvňuje aj našu schopnosť učiť sa a písať. 

 

Oslabenie zrakového vnímania spôsobuje problémové vnímanie symbolov (písmena, číslice), či dokonca písanie v riadku počas školského veku. Dieťa si má problém zapamätať jednotlivé symboly, ich tvar a polohu. Navzájom si ich mýli. Zručnosť prijímať informácie zrakom delíme do viacerých oblastí. Navzájom spolu súvisia, pri činnostiach sa bežne zapája aj viacero funkcií naraz. Ich poznanie nám pomôže zamerať sa na ich rozvíjanie. V predškolskom veku sa snažíme čo najviac pracovať s konkrétnymi predmetmi, s ktorými dieťa môže manipulovať. 

 

1. Očné pohyby - zľava doprava a zhora nadol

Podľa Zity Žáčekovej, z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Trnave, úlohou očí je v tomto prípade pohybovať sa po riadkoch a stĺpcoch. Ak je schopnosť oslabená, dieťa číta sprava doľava, alebo pri čítaní preskakuje, vynecháva slová, riadky. To, či dieťa chápe správnosť očných pohybov, riešime u dieťaťa až v predškolskom veku. V mladšom veku podporujeme pozeranie si obrázkov v knižke vždy zľava doprava, prípadne aj prácu s hračkami podporujeme v smere zľava doprava. Pokiaľ to robíme od raného veku, dieťa to chápe ako prirodzené. Úlohu môže zohrávať aj lateralita (pravo-ľavá orientácia). 

 

Opis obrázkov

Dieťa má zľava (ukážeme mu prstom, alebo označíme bodkou) opisovať, čo vidí na obrázkoch. Ľahšia náročnosť je, že my čítame text a dieťa čo počuje, to ukazuje na obrázkoch. Vidí, že začiatok príbehu vždy začína vľavo. 

 

2. Schopnosť rozlišovania (diferenciácia) 

Farby, veľkosti, množstvá 

Dieťa si trénuje vnímanie rozdielov. Deficit sa prejavuje tak, že dieťa nespoznáva konkrétnu vlastnosť predmetu, nevie ju rozlišovať od iných. Červené gombíky medzi zelenými, malého slona medzi veľkými, nevidí rozdiely medzi podobnými obrázkami. Z klasických, bežne známych hier, schopnosť rozlišovať zrakom dieťa využíva napríklad pri hre domino. Pri čítaní kníh túto schopnosť rozvíjame tak, že dieťa hľadá presne určenú vec. Nájdi, kde je červené autíčko. Nájdi, kde dievčatko sa hrá na piesku. Dieťa sa musí zamerať na konkrétny detail. 

 

Triedenie predmetov

Do košíka môžeme dať predmety rôznych farieb a dieťa ich rozdeľuje. Na jednu kôpku dá všetky červené, na druhú všetky zelené, atď. Odporúčame sa vždy zamerať na jeden konkrétny detail, aby vedelo, podľa čoho má triediť. Ak teda chceme, aby triedilo podľab farieb, nech sú rovnakej veľkosti a líšia sa len farbou. Ak chceme, aby ich triedilo podľa veľkosti, všetky nech sú napr. červenou farby a líšia sa veľkosťou. 

 

 

Vyfarbi hviezdičky 

Nakreslíme nepravidelne na papier veľa hviezdičiek, medzi ne aj iné tvary napr. krížiky, trojuholníky a pod. Ľubovoľným spôsobom (pečiatka, samolepka, zakrúžkuje) dieťa vyznačuje len hviezdičky.

 

Figúry a pozadia 

Dieťa problematicky zameriava pozornosť na jednotlivé prvky, splývajú mu s pozadím. 

 

Zmyslová krabica s drobnými predmetmi  

Do krabice nasypme materiál. Dieťa sa snaží nájsť schované drobné predmety. Napríklad do krabice nasypeme veľa gaštanov a medzi gaštanmi sú schované autíčka. Dieťa má za úlohu nájsť autíčka. Použiť môžeme aj zafarbenú ryžu, piesok, alebo iný materiál. Namiesto autíčok môžeme použiť miniatúry zvierat, postavičky z kindervajíčok.  Do krabice nedávame dieťaťu nástroje na presýpanie, či rôzne misky. Úohou tejto aktivity je zameriať sa na hľadanie konkrétnych malých predmetov. Vyrobiť môžeme aj kartičku, kde budú hľadané predmety odfotené. Po ich nájdení ich dieťa priloží na kartičku. Prípadne môže byť na kartičke počet predmetov, ktoré má dieťa nájsť. Úloha končí, keď nájde všetky predmety. Ak bude chcieť,môže si ich následne znova schovať, alebo sa môžu deti vystriedať. 

 

 

3. Analýza a syntéza

Najprv dieťa vníma celok, až potom jednotlivé časti. Je dôležité, aby dieťa vnímalo aj odlíšenie jednotlivých detailov a ich podobnosti, prípadne odlišností. Z klasických, bežne známych hier túto zručnosť rozvíja puzzle. Rôznymi aktivitami trénujeme, či dieťa vie z niekoľkých častí zostaviť celok. 

 

Rozstrihaný obrázok

Obrázok rozstriháme na časti. Čím viac kusov, tým je väčšia náročnosť. Dieťa má jednotlivé kusy poskladať do jedného celku. Ponúknuť môžeme ako pomôcku prípadne aj predlohu.  

 

4. Zraková pamäť 

Je to presnosť a zapamätanie si objektov vnímaných zrakom. Zrakovú pamäť rozvíja napr. pexeso. 

 

Zapamätať si čo najviac

Dieťaťu na chvíľu ukážeme 3 - 5 predmetov.  Môžeme použiť presýpacie hodiny.  Následne schováme predmety pod  šatku a dieťa má vymenovať, čo si zapamätalo. 

 

„Čo sa zmenilo?“ 

Dieťa si dobre prezrie miestnosť, potom sa pošle za dvee alebo mu zakryjeme oči šatkou. Niečo v miestnosti zmeníme, schováme, pridáme. Po návrate aleb odkrytí očí dieta hľadá zmenu. To isté hráme aj v prírode. Variant tejto hry je „Čo sa na mne zmenilo?“ Tieto hry cvičia tiež pozornosť a postreh.

 

5. Koordinácia oka a ruky - vizuomotorická koordinácia

Ide o koordinovaný pohyb očí s pohybom ruky. je to vlastne schopnosť zrakom prijímať informácie  z okolia a pohybom (rukou) na ne reagovať. Táto schopnosť sa rozvíja už v ranom veku, kedy batoľa si všimne hračku a snaží sa ju dočiahnuť. Následne pri aktivitách, kde niečím vedome chce zatriasť, niečo stlačiť, atď. Schopnosť byť úspešný v oblasti vizuomotoriky súvisí aj s vnímaním priestoru, s priestorovou orientáciou. 

 

Vhadzovačka

Do nádoby urobíme otvor. Cez otvor vhadzujeme vybrané predmety. Veľkosť otvoru závisí od veku  a zručností dieťaťa. Zo začiatku je vhodný väčší otvor a postupne zmenšovať. Vo veku 3 - 4 r. môžeme ponúkať otvor na mince, alebo na vhadzovanie špajdlí, či malých guličiek. 

 

Nasledovanie línie

Na papier nakreslíme líniu, alebo určitý tvar a deťa naň prikladá predmety. 

 

 

Samolepky alebo pečiatkovanie

Dieťa sa snaží sa samolepku alebo pečiatku trafiť na presne určené miesto. 

 

 

Ak sa s dieťaťom rozhodneme robiť určitú z vyššie spomenutých aktivít, myslime na to, že to má byť hra. Dieťa nemá mať pocit, že niečo nevie a že sa to má naučiť. Najlepšie sa učí tak, keď ho daná aktivita baví a vykonáva ju dobrovoľne. Začínajme vždy aktivitami, ktoré dieťa ovláda a pri ktorých je úspešné. Postupne zvyšujme náročnosť, podľa schopností a záujmu dieťaťa. 

 

---

Zdroj:  

Bednáŕová, J., Šmardová, V., Diagnostika dieťaťa predškolského veku, 2015

Príručka pre rodičov predškoláka, Cppap Rožňava, 2018

Žáčeková, Z., Vývin, prejavy oslabenia a rozvíjanie vizuálnej percepcie, 2015