_1600856846.jpg)
Rodičia sa pri výchove detí najčastejšie radia do dvoch skupín. Prvá je presvedčená, že dieťa má byť ticho a počúvať múdrejšieho dospelého. Druhá časť rodičov sa snaží o rešpektujúci prístup k dieťaťu. Je možné zvoliť aj tzv. zlatú strednú cestu?
Jasné a pevné hranice dávajú dieťaťu pocit bezpečia a poriadku. Poriadok vo vzťahoch a pravidlách pomáha dieťaťu nájsť stabilitu. Dieťa potrebuje predvídateľnosť. Má sa čoho chytiť, vie, čo má očakávať. Od približne dvoch rokov sa dieťa snaží testovať hranice a nájsť v nich čo i len najmenšiu trhlinu. Reakcia, ktorú dostane, má byť stále rovnaká. Výnimky dieťa zneisťujú. Nechápe, prečo jeden deň môžeme dať výnimku, ale druhý deň už nie.
Aj v rámci pevne určených hraníc môžeme dať dieťaťu na výber. V knihe Klub nerozbitných detí Marianna Rajecová vysvetľuje, že keď povolíme dieťaťu zapájať sa do kontroly nad svojím životom v mnohých malých veciach, skôr akceptuje, že niekedy to nie je možné. Doprajme deťom pocit, že majú možnosť vybrať si.
Samozrejme, sú otázky bezpečnosti, zdravia a základnej úcty, v ktorých nie je na výber. Dieťa nemôže hrať futbal uprostred cesty. Môže si ale vybrať, či bude hrať futbal na ihrisku, alebo si radšej vezme bicykel. Keď prechádzame cez cestu, dieťa sa nás musí držať. Môže si vybrať, či za pravú ruku, za ľavú, alebo či sa bude držať našej kabelky.
Je dôležité, aby rodič vnímal, čo je podstatné a z čoho nesmie ustúpiť. A čo je menej dôležité a v tom nechal dieťaťu na výber. Marianna Rajecová to nazýva “zákonom spojených nádob”. Autoritatívna aj demokratická výchova sú v rovnováhe. Doprajme deťom pocit, že majú kontrolu nad vlastným životom. Že majú možnosť o sebe a veciach týkajúcich sa ich života rozhodovať.
Rôzne možnosti voľby
Rozhodneme sa dať dieťaťu na výber z dvoch alebo viacerých možností. Čo všetko mu vlastne môžeme ponúknuť? V knihe “Respektovat a být respektován” sú uvádzané viaceré možnosti, ako v rámci pevne stanovených hraníc má dieťa stále možnosť voľby.
Možnosť “čo”
-
Dieťa málo pije. Chceme, aby sa napilo. Dieťa odmieta. Vyjadríme empatické pochopenie, spolu s vysvetlením, prečo je dôležité piť. Môžeme mu ponúknuť výber - "Budeš piť čaj alebo mlieko? "
-
Keď sa dieťa odmieta obliecť. Ponúkneme mu výber, čo si oblečie prvé. “Oblečieš si najprv vrch, alebo spodok?” Táto technika pomáha dieťaťu sústrediť sa na to, čo je v danú chvíľu potrebné urobiť.
Možnosť “kedy”
-
Dieťa si odmieta umyť zuby. Behá po byte so smiechom a chce, aby sme ho chytali, presviedčali. Prípadne len mykne plecom, že sa mu nechce. Umyť si zuby je ale niečo bezpodmienečne nutné. “Zuby si umývať treba. Urobíš to pred rozprávkou alebo po rozprávke?” Pričom zdôrazníme, že keď si niečo vyberie, dôverujeme, že to aj splní.
Výber poradia
-
Podobný vyššie písanému “kedy”. Potrebujeme, aby si dieťa ponáhľalo večer do postieľky. Jeho pozornosť sa ale sústredí na všetko iné, len nie na večerné chystanie sa. Dáme mu teda na výber: “Oblečieš si najprv pyžamo alebo si najprv umyješ zuby?”. Musí sa chystať do postele. Môže si ale vybrať, v akom poradí urobí jednotlivé potrebné úkony.
Výber “ako” alebo “čím”
-
Vyššie máme spomenutý príklad s pitím. Okrem “čo”, vieme ponúknuť aj “čím”: “Napiješ sa z hrnčeka s obrázkom alebo so skleneného pohárika? “
Sám alebo spolu
-
Dieťa sa odmieta obliecť a behá po byte holé. Má na výber - "Pôjdeš sa obliecť sám, alebo pôjdeme spolu?" Tým, že mu ponúkneme urobiť niečo spolu, vyjadrujeme pochopenie, že sa mu nechce. Spoločne strávený čas môže byť sprijemnenie nechcenej aktivity.
Koľko
-
Dieťa musí ukončiť nejakú aktivitu. Môžeme mu ale dať na výber, či ju ukončí za 5 minút alebo za 7. Pre nás ju podstatné, aby ju ukončilo,lebo napr. už odchádzame z bytu.
Podobne sa dá technika "koľko" použiť, keď dieťa už má ukončiť maľovanie obrázku: "Koľko častí ešte domaľuješ?", prípadne dočítať knihu.
Možno vo vašej domácnosti aktuálne prebieha veľa súbojov, kde sa dieťa snažíte o niečom presvedčiť a dieťa s vami bojuje. Skúste si spraviť zoznam. Napíšte si najčastejšie situácie, kde s dieťaťom bojujete a skúste porozmýšľať. či je v danej situácii možnosť poskytnúť dieťaťu čiastočný výber, ktorý mu celú problémovú udalosť uľahčí.
To, čo si dieťa vyberie, musí byť prijateľné pre obe strany. Pre dieťa, i pre nás. Ponúkame mu len také možnosti, s ktorými súhlasíme. Je dôležité, aby aj my sme sa cítili s detským rozhodnutím komfortne. Martina Vagačová, výchovná poradkyňa a autorka princípu efektívneho rodičovstva hovorí, že "voľba, ktorú dieťaťu ponúkame, by mala byť veku a situácii primeraná. Prijateľná pre dieťa, i pre rodičov".
Prípadne mu dajme šancu prísť s vlastným návrhom. Niekedy deti majú naozaj prekvapivé riešenia problémov.
Zdroje: Rajecová, M. Klub nerozbitných detí, kapitola Hranice, s. 186 - 224Kopřiva, P., Nováčková, J. Nevolová, D. Kopřivová, T. Respektovat a být respektován, s. 65 - 67Efektivne-rodicovstvo.sk
