Výchova detí k tomu, aby sa stali zrelými, funkčnými a plnohodnotnými členmi spoločnosti, je náročná úloha a mnohí rodičia zápasia s tým, či to „robia správne“ alebo nie. Aj keď existuje veľa kníh a názorov na najlepší spôsob výchovy detí, najdôležitejšie je, aby rodič bol schopný poskytnúť rovnováhu bezpečia, lásky a starostlivosti s primeranými hranicami. Ako rastú, deti potrebujú vedenie, aby sa naučili kritickým životným schopnostiam a dozreli mentálne aj emocionálne. U niektorých ľudí sa však tento proces dozrievania nekoná, možno preto, že im v tom bránia autoritatívne postavy. Keď je rodič príliš tolerantný a nemá žiadne hranice alebo obmedzenia, alebo je príliš autoritatívny, náročný, vyhrážajúci sa alebo dokonca urážlivý, tým zabraňuje deťom vyvíjať sa správnym smerom, osamostatniť sa a mať plnohodnotný život s potrebnými zručnosťami a schopnosťami. Mohlo by to potenciálne znevýhodniť tieto deti, pretože nemusia byť schopné vyvinúť kľúčové schopnosti, ktoré budú potrebovať, aby mohli čeliť životu ako fungujúci dospelý. Jeden konkrétny typ toxického rodičovského vzťahu je aj tzv. infantilizácia.
Čo je infantilizácia?
Infantilizácia je prístup, keď sa s dospelým zaobchádza ako s dieťaťom, aj keď jeho duševná, fyzická, sociálna alebo intelektuálna stránka takéto zaobchádzanie nevyžaduje. Dochádza k nej napríklad vtedy, keď rodičia odmietajú dovoliť svojim deťom vyrastať, osamostatniť sa alebo keď sa dospelé deti správajú k starším rodičom, akoby sa nemohli samy rozhodovať. Infantilizácia môže byť ponižujúca a môže ohroziť duševné zdravie človeka. Častokrát sa úzko spájajú infantilizácia s narcizmom, kde sa rodičia obávajú, že sa ich deti stanú dospelými, a teda ich rovnými. Aby sa tomu zabránilo, pokúšajú sa zastaviť čas. Rodičia môžu obmedziť svoje dospelé deti tým, že s nimi budú zaobchádzať ako s malými deťmi.
Príčiny infantilizácie
Príčiny infantilizácie môžu byť rôzne, ale vo všeobecnosti sa človek, ktorý sa k niekomu správa ako k malému dieťaťu, často sa cíti nadradeným alebo sa potrebuje cítiť nadradený. Rodičia, ktorí trpia narcistickými sklonmi, majú sklon infantilizovať svoje deti, pretože ich pravdepodobne chápu ako predĺženie seba samého. Nezávislosť dieťaťa je pre tento vzťah hrozbou. Pomocou infantilizácie rodičia podkopávajú túto nezávislosť tým, že robia veci pre svoje deti nevhodným spôsobom alebo sa pokúšajú prinútiť ich dieťa, aby sa pri učení niečoho nového cítilo nekompetentné. Akonáhle však tieto deti dosiahnu dospelosť a budú žiť samé, môžu mať nedostatok základných zručností potrebných na fungovanie. Môže to byť paralyzujúce, pretože sa naučia samostatne navigovať po svete, pretože ich rodičia robili veci za nich, keď boli mladší. Pokiaľ ide o rodičov, môžu mať dobré úmysly v tom, že chcú pre svoje dieťa to najlepšie. To môže byť škodlivé, keď to dospeje k tomu, že nedovolíte deťom robiť vlastné rozhodnutia. Kým infantilizácia v romantických vzťahoch alebo priateľstvách sa môže stať pre jedného človeka spôsobom, ako ovládať druhého tým, že v ňom vyvolá pochybnosti.
Metódy, ktoré rodičia používajú na infantilizáciu svojich detí
Existuje množstvo spôsobov, ktorými môžu rodičia znížiť nezávislosť detí a správať sa k nim tak, ako keby nemohli ovládať svoj život.
- Nesúhlas - spôsob, akým sa rodič pozerá na dieťa a otázky, ktoré kladie, môžu vyjadrovať nesúhlas. Keď rodičia infantilizujú svoje deti, majú tendenciu nesúhlasiť s rozhodnutiami, ktoré boli urobené bez ich vstupu alebo schválenia. V zásade školia svoje deti, aby hľadali súhlas svojich rodičov za každú akciu, ktorú urobia. To vytvára a posilňuje presvedčenie, že deti sa nemôžu rozhodovať samé. Tieto deti sa naučia pochybovať o sebe, o svojej intuícii a o svojich vnútorných pocitoch z ľudí a situácií.
- Nadmerná kritika - ubližujúce komentáre sa používajú na oslabenie sebadôvery detí, často pod zámienkou pomoci. Voľba oblečenia, priberanie na váhe, voľba povolania alebo partnera a ďalšie aspekty života podliehajú kritickému oku rodiča. Cieľom je zabrániť svojim dospelým deťom viesť nezávislý život.
- Infantilizácia sa môže prejaviť aj ako verbálne zneužívanie, odmietnutie emocionálnej podpory a dokonca aj dary, ktoré nie sú veku primerané.
Ako infantilizáciu zastaviť?
Infantilizácia môže byť nielen škodlivá pre sebavedomie človeka, ale môže tiež spôsobiť dlhodobé problémy s duševným zdravím. Ich sebavedomie a sebahodnota idú dole vodou, pretože sa začnú posudzovať pod drsným filtrom komentárov a činov svojich rodičov. Môže mať tiež dehumanizujúci účinok na tých, ktorí sú jej vystavení. Podkopáva to ich individualitu, marginalizuje ich schopnosti, myšlienky, pocity a činy. Časom to môže viesť k depresii alebo úzkosti. Pre ľudí, ktorí sú terčom infantilizácie, môže byť ťažké udržať vzťah s rodičom, ktorý iniciuje toto správanie. Stanovenie hraníc je dobrý spôsob, ako začať. Súčasťou stanovenia hraníc je nechať si podrobnosti o svojom súkromnom živote pre seba a definovať vzťah iným spôsobom. Na vyriešenie týchto problémov so sebaúctou a ďalších účinkov tieto dospelé deti často musia vyhľadať odbornú pomoc terapeuta. V rámci tejto práce môžu nájsť spôsoby, ako vybudovať dôveru vo svoje schopnosti, schopnosti a rozhodovanie oddelene od vstupov a akcií svojich rodičov, prípadne iných autorít.
