Články: Pre študentov
O projekte

 

Ako funguje u detí sociálne učenie?

Beáta Tancsáková
Autor článku
Foto: Pexels
Autorom tejto teórie sociálneho učenia je známy psychológ Albert Bandura, / Foto: Pexels

Vo všeobecnosti je učenie pozoruhodne zložitý proces, ktorý je ovplyvnený širokou škálou faktorov. Deti pozorujú ľudí okolo seba, ako sa správajú, ako komunikujú a nasávajú všetko, čo sa deje okolo nich. Keď si spomenieme na svoje detstvo, tiež si možno uvedomíme, že veľa vecí sme sa naučili pozorovaním a sledovaním toho, ako to robili ostatní okolo nás. Fakt, že pri učení sa zohráva primárnu funkciu pozorovanie a modelovanie je základom tzv. teórie sociálneho učenia.

 

O čom je teória sociálneho učenia?

Autorom tejto teórie je známy psychológ Albert Bandura, ktorý bol presvedčený, že k učeniu môže dôjsť aj obyčajným pozorovaním druhých. Jeho teória sa líši od ostatných teórií učenia, ktoré sa na učenie pozerajú ako na priamy dôsledok podmieňovania, posilňovania, odmeňovania a trestu. Bandura tvrdí, že väčšina ľudského správania je výsledkom učenia pozorovaním, napodobňovaním a modelovaním. Svedčí o tom aj jeho známy experiment s bábikou Bobo, ktorý bol zameraný na agresivitu detí. Základom experimentu bolo vystavenie deti dvom rôznym modelom správania dospelých – agresívny a neagresívny. Zúčastnilo sa ho 36 chlapcov a 36 dievčat vo veku od 3 do takmer 6 rokov. Výsledky poukázali na to, že u detí, ktoré boli vystavené agresívnemu modelu správania došlo k väčšej pravdepodobnosti, že sa budú správať fyzicky agresívne ako tie deti, ktoré neboli vystavené agresívnemu vzoru správania. 

 

Základné princípy sociálneho učenia

Napriek tomu, že pozorovanie predstavuje základ tohto typu učenia, nie je to až také jednoduché. Dôležitú úlohu v nej zohrávajú aj ďalšie faktory.

 

  1. Pozorovanie ako súčasť učenia – v rámci pozorovania zadefinoval 3 základne modely pozorovacieho správania. Prvým je tzv. živý (aktívny) model, teda napodobňovanie správania skutočnej osoby. Symbolický model, ktorý predstavuje skutočné alebo fiktívne osoby, ktoré zobrazujú správanie v knihách, filmoch, rozprávkach či médiách. Ide napríklad o počúvanie rôznych podcastov. Tretím je verbálny model, ktorý zahŕňa opisy a vysvetlenia istého správania.
     
  2. Psychický stav - samotné pozorovanie nemusí stačiť na to, aby sa človek niečo naučil. Na učenie má vplyv aj motivácia človeka a jeho psychický stav. Dôležité je aj vnútorného posilnenie. Dieťa sa môže niečo naučiť kvôli svojej hrdosti, pocitu spokojnosti alebo naplneniu pocitom úspechu. 
     
  3. Učenie nezaručuje zmenu správania – Vo viacerých prípadoch je učenie viditeľné okamžite, keď sa objaví nové správanie. Keď dieťa naučíte jazdiť na bicykli, výsledok uvidíte hneď, keď začne jazdiť na bicykli bez pomoci. Niekedy sme schopní naučiť sa veci, ktoré sa nemusia vždy prejaviť pozorovateľnými zmenami v správaní.

 

4 kroky k úspechu

Dôležité je uvedomiť si, že nie všetky odpozorované modely správania sa naučíme správne a efektívne. Základom úspešného sociálneho učenia sú isté kroky a požiadavky, ktoré by mali byť dodržané:
 

  1. Pozornosť - aby sme sa mohli učiť, musíme tomu venovať dostatočnú pozornosť. Čokoľvek iné, čo odvráti našu pozornosť, bude mať negatívny vplyv na učenie.
     
  2. Zadržanie, zapamätanie -  schopnosť ukladať informácie je tiež dôležitou súčasťou procesu učenia sa. Veľká časť sociálneho učenia nie je okamžitá a práve v týchto prípadoch je tento proces obzvlášť dôležitý. 
     
  3. Reprodukcia - ide o schopnosť vykonávať odpozorované správanie. Nácvik je nevyhnutný na zdokonalenie všetkého, čo sme odpozorovali a naučili sa. Vďaka tomu sa môžeme zdokonaľovať v danom správaní či zručnosti.
     
  4. Motivácia - nakoniec, aby bolo pozorovacie učenie úspešné, musíme byť motivovaní k napodobňovaniu modelovaného správania. V tomto kroku má posilnenie aj trest vplyv na motiváciu. Ak napríklad dieťa vidí niekoho odmeneného, ​​je pravdepodobnejšie, že v danom správaní bude pokračovať. Rovnako tak, ak niekoho uvidí potrestaného alebo ignorovaného, ​​môže to jeho správanie uhasiť.

 

Koho a kedy najčastejšie napodobňujeme?

  • Ľudí, ktorí nás vychovávajú a sú k nám srdeční.
  • Ľudí, ktorí sú pre nás určitou autoritou.
  • Ľudí, ktorí sú nám blízki z hľadiska veku, pohlavia či záujmov.
  • Ľudí, ktorých obdivujeme.
  • Ľudí, ktorí sú za svoje správanie odmenení.
  • Napodobňujeme situácie, kedy sme boli za nejaké správanie odmenení.
  • Napodobňujeme  situáciách, ktoré sú nejednoznačné a pre nás neznáme.

 

Sociálne učenie je našou prirodzenou súčasťou a veľakrát sa to deje nevedomky. Dôležité je však vedieť, že ho vieme využiť aj na učenie detí pozitívnemu správaniu. Pozorovanie ostatných zohráva zásadnú úlohu pri získavaní nových vedomostí a zručností. Život by bol neuveriteľne ťažký a dokonca nebezpečný, keby sme sa museli všetko, čo vieme, naučiť z vlastnej skúsenosti.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.