Články: Pre študentov
O projekte

 

Čo má väčší vplyv na dieťa – gény alebo výchova?

Beáta Tancsáková
Autor článku
Foto: Bigstock
Čo má väčší vplyv na dieťa – gény alebo výchova? / Foto: Bigstock

Ako sa staneme tým, kým sme? Diskusia o vplyve génov a výchovy na náš celkový vývin je jedným z najstarších filozofických problémov psychológie. Odpovede ľudí na túto otázku ich rozdeľujú na dva tábory. Jedna skupina hovorí, že gény určujú jednotlivca, zatiaľ čo druhá tvrdí, že prostredie a výchova sú základným pilierom rozvoja osobnosti. Ako to teda je?

 

Gény verzus výchova a rodinné prostredie

Z hľadiska genetiky je každé dieťa obrazom oboch svojich rodičov. Polovicu génov dedí od matky a druhú polovicu od otca. Všetky naše gény a dedičné faktory ovplyvňujú to, kým sme - od nášho fyzického vzhľadu až po naše osobnostné charakteristiky. Rodinné prostredie a samotná výchova nás tiež ovplyvňujú skrz našich skúseností v ranom detstve, spôsobu, akým sme boli vychovaní, našich sociálnych vzťahov a našej okolitej kultúry.

 

V 17. storočí propagoval známy filozof John Lock dôležitosť výchovy a preslávil sa teóriou „nepopísanej dosky“ (tabula rasa).  Podľa tejto teórie sa dieťa rodí s čistým štítom a osobnosť sa formuje prostredníctvom jeho zmyslov a skúseností. Neskôr Charlese Darwin propagoval dedičnosť a zdôrazňoval biologický základ vývinu človeka. V 20. storočí sa opäť dostala do popredia výchova a učenie vďaka novému smeru tzv. behaviorizmu. Zakladateľ tohto smeru John B. Watson tvrdil, že ľudská myseľ je úplne poddajná a že výchovou môžeme vytvoriť z dieťaťa prakticky akýkoľvek typ dospelého človeka.

 

Doteraz nikto nedokázal presne určiť podiel vplyvu dedičnosti a výchovy. Isté je, že obidva faktory majú nezastupiteľnú úlohu vo vývine človeka. Odborníci sa však zhodujú v tom, že na niečo majú väčší vplyv gény, na iné zase výchova a rodinné prostredie. Každý z nás má isté predispozície na vlastnosti, schopnosti a zručnosti, avšak výchovou a pôsobením okolia a spoločnosti ich môžeme rozvíjať. Gény a genetické predispozície určujú naše hranice. Napríklad ak budeme pravidelne trénovať nejaký šport, určite nám to pôjde lepšie a zlepšíme sa v ňom, ale bez správnej genetickej predispozície je malá pravdepodobnosť, že sa z nás stane nadpriemerný športovec. Gény nezmeníme avšak výchovu a štýl výchovy dokážeme ovplyvniť a zmeniť.

 

Prečo je dôležitá výchova a rodinné prostredie?

Rodina a jej fungovanie je základom každej spoločnosti a jej prvoradou úlohou je výchova detí.  Má veľmi dôležitú úlohu v rámci socializácie, poskytuje dieťaťu prvé a významné skúsenosti do ďalšieho života. Ukazuje mu ako sa máme správať jeden k druhému, spolupracovať, pomáhať si navzájom, akým spôsobom reagovať, keď sa v niečom nedarí. Dieťa sleduje názory, postoje a hodnoty rodičov. Citové zázemie v rodine má nezastupiteľnú úlohu pre vývin dieťaťa. Pozitívne a vrelé vzťahy v nej uľahčujú vytvorenie kladného vzťahu k ostatným. Na rodinu sú kladené isté požiadavky, plní určité úlohy voči sebe a zároveň aj voči spoločnosti. Tieto úlohy predstavujú základné funkcie rodiny. Jednou z dôležitých funkcií je zabezpečenie emocionálne naplneného a stabilného prostredia, ktoré je nevyhnutnou podmienkou pre zdravý osobnostný rozvoj dieťaťa. Od toho závisí, či sa dostatočne rozvinú potencionality dieťaťa, či z neho vyrastie vyrovnaná osobnosť, alebo naopak, budú prítomné rôzne psychické poruchy dieťaťa.

 

Niektoré charakteristiky sú spojené s vplyvmi prostredia. Ako sa niektoré dieťa správa, môže byť spojené s vplyvmi, ako sú rodičovský štýl výchovy a získané skúsenosti. Napríklad dieťa sa môže naučiť pozorovaním a posilňovaním hovoriť „prosím“ a „ďakujem“. Ďalšie dieťa by sa mohlo naučiť agresívne správať pozorovaním starších detí, ktoré sa na ihrisku púšťajú do násilného správania. V tomto prípade ide o tzv. sociálne učenie. Na základe teórie sociálneho učenia sa učíme pozorovaním správania druhých.

 

Od prvých okamihov nášho života sa formuje interakcia dedičnosti a prostredia, kto je dieťa a kým sa stane. Kým genetické predpoklady, ktoré dieťa zdedí po svojich rodičoch, môžu stanoviť plán rozvoja, prostredie a výchova môžu ovplyvniť spôsob, akým sú tieto smery vyjadrené, tvarované prípadne potlačené. Ide o celoživotnú a trvalú interakciu výchovy, prostredia a génov. Zrejme nikto nepochybuje o tom, že vyrastať v rodine, ktorá zlyháva vo svojich základných funkciách, má hlboký dopad na fyzické aj psychické zdravie dieťaťa. Na druhej strane to netreba preháňať ani s výchovou a nesnažiť sa vytvoriť z dieťaťa génia.

 

Čo môžu rodičia urobiť?

  1. Plniť základne funkcie rodiny.
  2. Uvedomiť si, čo dieťa baví, čo mu robí radosť a potom ho v tom podporovať a rozvíjať. Nikdy si nemôžete byť istí, aké genetické predispozície zdedilo. Práve preto je dôležité poskytovať dieťaťu rôzne aktivity a sledovať, čoho sa chytí.
  3. Snažte sa s dieťaťom vytvoriť naplnený a láskyplný vzťah.
  4. Buďte pozorní, podporujúci a milujúci pozorovatelia svojho dieťaťa.
  5. Nelipnite na detailoch, na ktorých až tak nezáleží. Netreba sa zbytočne stresovať nad tým, že dieťa nie je dokonalé.
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.