Ako sa staneme tým, kým sme? Diskusia o vplyve génov a výchovy na náš celkový vývin je jedným z najstarších filozofických problémov psychológie. Odpovede ľudí na túto otázku ich rozdeľujú na dva tábory. Jedna skupina hovorí, že gény určujú jednotlivca, zatiaľ čo druhá tvrdí, že prostredie a výchova sú základným pilierom rozvoja osobnosti. Ako to teda je?
Gény verzus výchova a rodinné prostredie
Z hľadiska genetiky je každé dieťa obrazom oboch svojich rodičov. Polovicu génov dedí od matky a druhú polovicu od otca. Všetky naše gény a dedičné faktory ovplyvňujú to, kým sme - od nášho fyzického vzhľadu až po naše osobnostné charakteristiky. Rodinné prostredie a samotná výchova nás tiež ovplyvňujú skrz našich skúseností v ranom detstve, spôsobu, akým sme boli vychovaní, našich sociálnych vzťahov a našej okolitej kultúry.
V 17. storočí propagoval známy filozof John Lock dôležitosť výchovy a preslávil sa teóriou „nepopísanej dosky“ (tabula rasa). Podľa tejto teórie sa dieťa rodí s čistým štítom a osobnosť sa formuje prostredníctvom jeho zmyslov a skúseností. Neskôr Charlese Darwin propagoval dedičnosť a zdôrazňoval biologický základ vývinu človeka. V 20. storočí sa opäť dostala do popredia výchova a učenie vďaka novému smeru tzv. behaviorizmu. Zakladateľ tohto smeru John B. Watson tvrdil, že ľudská myseľ je úplne poddajná a že výchovou môžeme vytvoriť z dieťaťa prakticky akýkoľvek typ dospelého človeka.
Doteraz nikto nedokázal presne určiť podiel vplyvu dedičnosti a výchovy. Isté je, že obidva faktory majú nezastupiteľnú úlohu vo vývine človeka. Odborníci sa však zhodujú v tom, že na niečo majú väčší vplyv gény, na iné zase výchova a rodinné prostredie. Každý z nás má isté predispozície na vlastnosti, schopnosti a zručnosti, avšak výchovou a pôsobením okolia a spoločnosti ich môžeme rozvíjať. Gény a genetické predispozície určujú naše hranice. Napríklad ak budeme pravidelne trénovať nejaký šport, určite nám to pôjde lepšie a zlepšíme sa v ňom, ale bez správnej genetickej predispozície je malá pravdepodobnosť, že sa z nás stane nadpriemerný športovec. Gény nezmeníme avšak výchovu a štýl výchovy dokážeme ovplyvniť a zmeniť.
Prečo je dôležitá výchova a rodinné prostredie?
Rodina a jej fungovanie je základom každej spoločnosti a jej prvoradou úlohou je výchova detí. Má veľmi dôležitú úlohu v rámci socializácie, poskytuje dieťaťu prvé a významné skúsenosti do ďalšieho života. Ukazuje mu ako sa máme správať jeden k druhému, spolupracovať, pomáhať si navzájom, akým spôsobom reagovať, keď sa v niečom nedarí. Dieťa sleduje názory, postoje a hodnoty rodičov. Citové zázemie v rodine má nezastupiteľnú úlohu pre vývin dieťaťa. Pozitívne a vrelé vzťahy v nej uľahčujú vytvorenie kladného vzťahu k ostatným. Na rodinu sú kladené isté požiadavky, plní určité úlohy voči sebe a zároveň aj voči spoločnosti. Tieto úlohy predstavujú základné funkcie rodiny. Jednou z dôležitých funkcií je zabezpečenie emocionálne naplneného a stabilného prostredia, ktoré je nevyhnutnou podmienkou pre zdravý osobnostný rozvoj dieťaťa. Od toho závisí, či sa dostatočne rozvinú potencionality dieťaťa, či z neho vyrastie vyrovnaná osobnosť, alebo naopak, budú prítomné rôzne psychické poruchy dieťaťa.
Niektoré charakteristiky sú spojené s vplyvmi prostredia. Ako sa niektoré dieťa správa, môže byť spojené s vplyvmi, ako sú rodičovský štýl výchovy a získané skúsenosti. Napríklad dieťa sa môže naučiť pozorovaním a posilňovaním hovoriť „prosím“ a „ďakujem“. Ďalšie dieťa by sa mohlo naučiť agresívne správať pozorovaním starších detí, ktoré sa na ihrisku púšťajú do násilného správania. V tomto prípade ide o tzv. sociálne učenie. Na základe teórie sociálneho učenia sa učíme pozorovaním správania druhých.
Od prvých okamihov nášho života sa formuje interakcia dedičnosti a prostredia, kto je dieťa a kým sa stane. Kým genetické predpoklady, ktoré dieťa zdedí po svojich rodičoch, môžu stanoviť plán rozvoja, prostredie a výchova môžu ovplyvniť spôsob, akým sú tieto smery vyjadrené, tvarované prípadne potlačené. Ide o celoživotnú a trvalú interakciu výchovy, prostredia a génov. Zrejme nikto nepochybuje o tom, že vyrastať v rodine, ktorá zlyháva vo svojich základných funkciách, má hlboký dopad na fyzické aj psychické zdravie dieťaťa. Na druhej strane to netreba preháňať ani s výchovou a nesnažiť sa vytvoriť z dieťaťa génia.
Čo môžu rodičia urobiť?
- Plniť základne funkcie rodiny.
- Uvedomiť si, čo dieťa baví, čo mu robí radosť a potom ho v tom podporovať a rozvíjať. Nikdy si nemôžete byť istí, aké genetické predispozície zdedilo. Práve preto je dôležité poskytovať dieťaťu rôzne aktivity a sledovať, čoho sa chytí.
- Snažte sa s dieťaťom vytvoriť naplnený a láskyplný vzťah.
- Buďte pozorní, podporujúci a milujúci pozorovatelia svojho dieťaťa.
- Nelipnite na detailoch, na ktorých až tak nezáleží. Netreba sa zbytočne stresovať nad tým, že dieťa nie je dokonalé.
