Články: Pre študentov
O projekte

 

6 rád, ako zvládnuť výchovu jedináčika

Beáta Tancsáková
Autor článku
Foto: Bigstock
Pri výchove jedináčikov rodičia často poľavujú a stáva sa, že ich výchova sa nevydarí podľa predstáv. / Foto: Bigstock

Boli časy, kedy mala bežná rodina päť až desať detí. To je už dávno preč. Početnosť detí v rodinách rokmi výrazne klesá a čoraz viac moderných párov má len jedno dieťa. Pri výchove jedináčikov rodičia zvyknú poľaviť a stáva sa, že ich výchova sa nevydarí podľa predstáv. Na čo si dať pozor pri výchove, ak máte doma jedno dieťa?

 

Jedináčikovia bývajú bežne vystavovaní viacerým predsudkom. Pripisujú sa im vlastnosti ako rozmaznanosť, neschopnosť začleniť sa medzi deti, neustála túžba upútať pozornosť rodičov ako aj ostatných naokolo. Napriek takémuto zaškatuľkovaniu môže byť jedináčik úplne iný, záleží veľakrát na rodičoch a výchove. Ich život sa môže líšiť od života dieťaťa, ktoré vyrastá so súrodencami, no to, že je dieťa nemá súrodencov vôbec nemusí znamenať, že z neho vyrastie neznesiteľný sebec. Stačí si dávať pozor na niekoľko vecí a podporovať ho, aby sa posúvalo správnym smerom.

 

1 | Nerobte z neho „stredobod vesmíru“

Rodičia jedináčika by sa nemali sústrediť len a len na dieťa. Stáva sa, že týmto deťom rodičia málokedy dokážu niečo odoprieť, snažia sa im vo všetkom vyhovieť a dať im všetko, čo si len zažiadajú, akoby celý svet existoval len pre nich. Dôležité je venovať sa aj vlastným záľubám a nechať dieťa osamostatniť sa. Netreba sa zameriavať na odstraňovanie ťažkostí a problémov, ktoré by malo prekonať dieťa samo, v niektorých prípadoch rodičia riešia jeho drobné životné problémy a vykonávajú namiesto neho povinnosti primerané jeho veku. Myslite na to, že v každom veku dochádza k situáciám, ktoré musia deti zvládnuť samy bez pomoci rodičov. To ich dokáže posúvať v živote ďalej.

 

2 | Neizolujte ho

Každé dieťa, vrátane jedináčika, si potrebuje osvojiť sociálne zručnosti. Práve z tohto dôvodu je potrebné ho častejšie brávať medzi ostatné deti, môžete využívať rôzne krúžky, centrá či obyčajné detské ihriská. Musí sa naučiť fungovať medzi deťmi čo najskôr, aby tieto zručnosti nemalo oslabené. Keď sa to nemôže naučiť v rodine medzi súrodencami, musí sa to naučiť v kolektíve medzi rovesníkmi.

 

3 | Nerozmaznávajte ho

Veľakrát sa hovorí o jedináčikoch ako o rozmaznaných deťoch, pretože bývajú zvyknuté na to, že sú doma v centre pozornosti. Táto negatívna vlastnosť ale nemusí byť vôbec pravdivá. Je to otázkou výchovy. Práve preto, že ide o jediné dieťa, častokrát vytúžené a radi by ste mu dopriali to najlepšie, verte, že vždy to nemusí byť v jeho prospech. Je potrebné stanoviť si pravidlá a viesť ho k tomu, aby si plnilo svoje povinnosti. Viacerí pyschológovia podporujú myšlienku, aby ste deťom vedome neplnili všetko, čo si zmyslia. Trochu nepohody má tiež vplyv na formovanie dobrého charakteru.

 

4 | Vyhnite sa úzkostlivej starostlivosti

Zvýšená ochrana, úzkostná starostlivosť, priveľa maznania a nadmerná pozornosť môžu spôsobiť, že dieťa si svoje detinské spôsoby udržiava príliš dlho a nedokáže niesť zodpovednosť za riešenie jeho veku primeraných ťažkostí, ktoré by malo dokázať zvládnuť samo. Na druhej strane sa môže stať aj to, že rodičia ho vychovávajú príliš pozvoľne a dieťa si tak neosvojí rešpekt a úctu k autoritám. Dôležité je umožniť mu testovať svoje schopnosti v každodennom živote. Snažte sa neodstraňovať mu z cesty prekážky. Dajte mu viac priestoru, získa tak dôveru vo svoje schopnosti a stane sa samostatnejšie.

 

5 | Zapojte ho do domácich povinností

Prideľte dieťaťu domáce povinnosti. Samozrejme, berte ohľad na vek a zručnosti dieťaťa. Úlohy prispôsobte jeho schopnostiam. Ideálne je zaviesť pevný poriadok a dať mu pravidelné úlohy. Vďaka nim sa naučí, že aj keď sa mu niečo nechce, musí svoju povinnosť splniť, pretože má určitú zodpovednosť za danú úlohu.  

 

6 | Veďte ho k samostatnosti

Vychovávať dieťa k samostatnosti znamená pre rodiča odmalička využívať jeho túžbu po nových zážitkoch a poznaní sveta okolo seba. Výchova k samostatnosti neznamená, že si dieťa robí, čo chce, práve naopak. Musí mať stanovený určitý systém a pravidlá. Postupne by sa však dieťa malo naučiť samo zvládnuť isté úlohy. Samostatnosť ide ruka v ruke so zodpovednosťou. Dieťaťu by malo byť dopriate samostatne sa rozhodovať, avšak musí počítať s tým, že ponesie za svoje rozhodnutia aj zodpovednosť a následky. Dôležité je nezabúdať oceniť jeho samostatné konanie. Jedináčik veľakrát podlieha aj perfekcionizmu. Ak sa budete pokúšať napraviť všetko, čo urobí, či už pri ustielaní postele alebo upratovaní, iba tým posilníte jeho sklony robiť všetko dokonale a môže to prerásť do nezdravých rozmerov. Je dôležité, aby ste ho naučili prijať fakt, že v živote nebýva všetko podľa našich predstáv.

 

Každý rodič jedináčika má iné výchovné metódy, a teda každé dieťa vyrastá v inom prostredí. Dôležité je uvedomiť si, že tieto deti môžu byť rovnako srdečné, priateľské ako deti, ktoré vyrastajú so svojimi súrodencami. Základom je výchova, ak tá funguje, je možné z akéhokoľvek dieťaťa vychovať dobrého, srdečného, ohľaduplného a úspešného človeka.  

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.