Články: Pre študentov
O projekte

 

Rodičovská kontrola v období dospievania: Ako odhadnúť správnu mieru?

Beáta Tancsáková
Autor článku
Foto: Bigstock
  Foto: Bigstock

Deti sa v období dospievania stávajú nezávislejšími. Stále však nie sú dostatočne zrelé, aby niektoré veci vyhodnocovali správe, a aj preto je potrebné ich kontrolovať.

 

Obdobie dospievania sa považuje za najdramatickejšie a zároveň najzaujímavejšie obdobie v živote človeka. Je spojené s hormonálnou premenou, čo ovplyvňuje aj oblasť prežívania a správania adolescenta. Pre dospievajúceho sú charakteristické emocionálna labilita, podráždenosť, precitlivenosť už aj na bežné podnety. Dospievajúci je precitlivený na prejavy iných ľudí, je vzťahovačný, čo je odrazom osobnej neistoty. Menia sa vzťahy s ľuďmi, s dospelými aj s rovesníkmi. Ide o fázu experimentácie v medziľudských vzťahoch. Začínajú odmietať podriadené postavenie, neakceptujú názory autority, sú menej tolerantní k dospelým.

 

Vzťah rodiča a dospievajúceho

Pre ich osobnostný rozvoj je veľmi dôležitá rodina napriek ich odmietavému postoju. Do popredia sa však dostáva rovesnícka skupina, s ktorou sa dospievajúci identifikuje a tým sa stáva zdrojom emocionálnej a sociálnej opory. Vzťahy s rodičovskou autoritou sú intímnejšie a emocionálne významnejšie, odmietajú aby s nimi rodičia manipulovali, chcú sa rozhodovať sami za seba. Postupné odpútavanie sa od rodiny im umožňuje nadväzovať a rozvinúť nové vzťahy, ktoré sa neskôr stanú základom pre ich ďalšie zázemie. Zároveň proces odpútavania sa od rodiny je jednou z hlavných úloh dospievania. Učia sa postupne sami preberať zodpovednosť za svoje správanie a úlohou rodiča je im v tomto procese pomôcť. Dôležité je uvedomiť si, že v dobre fungujúcich rodinách, ktoré možno charakterizovať citlivosťou a emocionálnym putom, je mierne zhoršenie vzájomného vzťahu len dočasné a postupne vedie k vyrovnanejšiemu, harmonickejšiemu vzťahu medzi rodičom a dospievajúcim.  

 

Rodičovská kontrola v období dospievania

Pod rodičovskou kontrolou sa rozumie pravidelná kontrola správania dospievajúceho pomocou stanovených pravidiel, poznania jeho okruhu kamarátov a voľného času. Cieľom tejto kontroly však nemali byť len krátkodobé, ale dlhodobé, ktoré majú mať za cieľ zvnútorniť stanovené pravidlá a naučiť sa niesť zodpovednosť za vlastné správanie a život.

 

V každom životnom období je dôležité, aby sme mali jasne stanovené pravidlá, ktoré nám pomáhajú orientovať sa vo svete. V období dospievania sa stretáva dospievajúci s mnohými novými výzvami a určitá štruktúra a pravidlá zo strany rodičov mu umožnia tieto výzvy prekonávať. Napriek tomu, že sa mu to nepáči, vníma kontrolu ako prejav záujmu zo strany rodiča.  Ak by sa rozhodol rodič prestať ho kontrolovať zo dňa na deň dospievajúci by to mohol zobrať ako „nezáleží mu na mne, nezaujímam ho“, napriek tomu, že to nedávajú najavo tak, ako by si to rodič predstavoval. 

 

Aká by mala byť primeraná kontrola?

Dôležité je dbať na jej formu, intenzitu a oblasť v ktorej sa kontrola uplatňuje. V tomto obzvlášť emocionálnom období sa neodporúča uplatňovať agresívnu formu. Dôležité je kontrolovať primeraným spôsobom, ak rodič uprednostní fyzické tresty alebo vrieska na dieťa, možno to zaberie na krátku dobu a poslúchne, ale dlhodobo mu to neprospieva. Týmto správaním sa nenaučí samostatnosti a zodpovednosti, ale skôr sa u neho nahromadí strach, úzkosť a pocit menejcennosti, prípadne viny. Dospievajúci potrebuje cítiť, že má istú mieru slobody a autonómie v rozhodovaní a konaní. Ak sa správanie rodiča neprispôsobí stále sa zvyšujúcej potrebe samostatného rozhodovania a správania dospievajúceho, môže vyvolať rôzne negatívne reakcie a rebelstvo. Väčšina rodičov má tendenciu kontrolovať svoje stále a takmer vo všetkých oblastiach. Častokrát si však neuvedomujú, že niektoré ich prejavy a spôsoby komunikácie môžu skôr ublížiť ako pomôcť. Medzi takéto správanie sa zaraďuje aj tzv. psychologická kontrola, pri ktorej ide o také správanie rodičia, ktoré u dospievajúceho vyvoláva pocit viny, úzkosti aj strachu. Rodičia sa tak často správajú hlavne kvôli strachu pre osamostatňovaním sa dieťaťa. Z dlhodobého hľadiska táto forma kontroly znižuje sebaúctu a celkovú psychickú pohodu dospievajúceho. Dôležité je vo výchove si vytvoriť štruktúru, teda také prostredie, ktoré dokáže podporiť u dieťaťa využívanie jeho vlastných kompetencií a schopností na to, aby si samo dokázalo regulovať svoje vlastné správanie.

 

  • Poskytnúť mu súbor jasných a konzistentných pravidiel – tým by si mal dospievajúci uvedomiť akciu a dôsledok svojho správania.
  • Poskytnúť mu jasnú spätnú väzbu v prípade neposlúchania.
  • Snažiť sa mu jasne vysvetliť a zdôvodniť svoje požiadavky na správanie.
  • Akceptovať aj emócie, pocity dospievajúceho a vypočuť jeho pohľad na danú situáciu.
  • Poskytnúť mu možnosť výberu a podporiť iniciatívu a následnú zodpovednosť za svoj výber.
  • Podporovať jeho autonómiu v zmysle ukazovať mu, ako si predstavujete jeho správanie, ale zároveň rešpektovať, ako si predstavuje svoje správanie – a hľadať riešenie, ktoré bude prijateľné pre obe strany.
  • Veľa komunikovať, keďže komunikácia aj dôvera sú základom akýchkoľvek vzťahov.
  • Najdôležitejšie je pochopiť, že rodičia sa akokoľvek správajú voči dospievajúcemu, akokoľvek ho kontrolujú, dospievajúci to zväčša vidí inak.

 

Výchova dieťaťa je asi najťažšou prácou, ktorá vyžaduje množstvo tvorivosti, vieru vo svoju schopnosť to zvládnuť, vieru v dieťa a jeho schopnosť sa postaviť na vlastné nohy a vedomie, že mierne nezhody a konflikty sú prirodzenou súčasťou vzťahu medzi rodičom a dospievajúcim.

Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.