Naše dieťa má problémového kamaráta. Čo s tým?

Foto: Bigstock
Je mnoho rodičov, ktorí sa stretávajú s tým, že kamarát či kamarátka ich dieťaťa mu opakovane ubližuje. / Foto: Bigstock

Existujú aj také detské priateľstvá, v ktorých sa jedno dieťa opakovane správa voči druhému agresívne. Zväčša ubližuje svojmu kamarátovi psychicky, no v niektorých prípadoch dochádza i k fyzickým útokom. Kedy zbystriť pozornosť?

 

Kamaráti patria vo všeobecnosti k vzácnym a dôležitým súčastiam života každého z nás. Na jednej strane nás môžu posunúť vpred, ale na druhej strane nám môžu uškodiť a stiahnuť nás dolu. U malých detí priateľstvá vznikajú rovnako rýchlo ako zanikajú. Deti sa učia obhajovať svoje pozície a zároveň prijímať ostatných. Učia sa komunikovať a vyrovnávať sa s rozdielmi. Interakciou s okolím zdokonaľujú svoje sociálne aj komunikačné zručnosti. V období dospievania sa pre deti stavajú kamaráti ešte dôležitejší. Dospievajúci potrebujú niekoho na dôverné porozprávanie sa a uprednostňujú skôr priateľov ako rodičov. Ich vplyv však môže byť rozmanitý. Práve v tomto období sa ich psychika stáva zraniteľnejšou a zvýrazňujú sa emócie. Z tohto dôvodu je dobré vedieť, s kým naše dieťa trávi čas a aký vplyv na dieťa jeho priatelia majú.

 

Kedy zbystriť pozornosť?

Toxickým kamarátom môžeme označiť také dieťa, ktoré opakovane nejakým spôsobom svojmu kamarátovi ubližuje. Často býva až neobyčajne milé pred rodičmi či učiteľmi, no len čo sa zatvoria dvere, pravidelne popustí fantáziu svojim agresívnym tendenciám. Možno niekotrí len ťažko uveria, že niečoho takého by deti boli schopné, no terapeuti sa s takýmito prípadmi stretávajú pravidelne. Samozrejme, platí, že deti s takýmito tendenciami si len zriedkavo uvedomujú plný rozsah svojho správania. Jednoducho reagujú na to, že ony samy sa cítia neisto. 

 

Prvým signálom, že má dieťa rizikových kamarátov, je hlavne neprehliadnuteľná zmena jeho správania. K tomu sa môže pridružiť zanedbávanie povinností, zmena zvykov a návykov, porušovanie pravidiel, zmena v slovníku dieťaťa, neprimeraná zmena fyzického vzhľadu ako aj zhoršenie prospechu v škole. Každopádne platí, že rodičia by mali do priateľstva zasiahnuť hlavne v extrémnych prípadoch, kedy ide o priateľstvá, ktoré sú nebezpečné a môžu dieťaťu spôsobiť telesnú či duševnú ujmu.

 

Kedy môžeme hovoriť o psychickej ujme?

Bitku medzi deťmi vo väčšine prípadov dozvieme ľahko. Ako je to ale s bolesťou na duši? Takéto trápenie môže trvať ďaleko dlhšie. Dospievajúci si hľadajú partie a začleňujú sa do nich hlavne kvôli tomu, že im to dáva možnosť vyniknúť, cítia sa viac pochopení, sebaistejší..., lenže na druhej strane sa v tomto období začínajú stretávať aj s rôznymi negatívnymi skúsenosťami, manipuláciou, klamstvami, ktoré majú oveľa horší vplyv na ich psychiku, keďže je to veľmi citlivé emocionálne obdobie.

 

Príklady toxických kamarátstiev u detí

Príklad:

Mirka a Lenka majú osem rokov. Sú kamarátky takmer od narodenia a navyše chodia do jednej triedy. Mirkina mama má ale už dlhšie obavy, že ich vzťah je dosť nevyrovnaný. Lenka neustále Mirku komanduje, opravuje, nech urobí čokoľvek, dokonca aj vtedy, keď neurobí nič zlé a vytýka jej veci, ktoré by z pohľadu Mirkinej mamy nemali byť u kamarátok ani predmetom diskusie. Keď nedávno išli do kina, len čo si Lenka prisadla do auta, nevinná debata sa do piatich minút zvrtla na to, že Mirka nie je dosť dobre oblečená a že vlastne by mohla schudnúť. Keď sa začali baviť o projekte do školy a Mirka nadšene opisovala, čo si pripravila, Lenka ju po chvíli začala prekrikovať, že ona to má krajšie a kvetnato opisovala, čo má pripravené. Mirka sa občas bráni, ale väčšinou je ticho a Lenkine múdre reči len počúva, až kým neprejde na inú tému. Mirkina mama sa dlho snažila nechať ich kamarátstvo na dievčatá, no v poslednej dobe sa Mirka začala mame sťažovať, že jej Lenkine reči vadia a je z nich smutná. Napriek tomu, keď boli vianočné prázdniny a nevideli sa tri dni, prosila mamu, aby k nim Lenka prišla spať, že jej chýba.

 

V tomto prípade je zjavné, že Mirkine sebavedomie je výrazné vplyvom jej kamarátky znížené. Po jej boku sa cíti nedocenená a neschopná. V prvom rade je dôležitá pravidelná komunikácia o zmysle priateľstva. Rodičia by sa mali porozprávať s dcérou o tom, čo jej to kamarátstvo dáva a prečo je pre ňu také dôležité. Mali by poznať odpovede na otázky: Má strach, že si nenájde inú kamarátku? Obdivuje ju pre niečo výnimočné? Aký je motív, že zostáva nablízku človeku, ktorý jej pravidelne ubližuje? 

Rodičia by mali v takejto situácii intenzívne podporovať dcérine sebavedomie, poskytnúť jej pocit istoty a dohliadať na to, aby Mirka mala príležitosti prežívať niečo dobré, niečo v čom môže byť úspešná. Dôležité je tiež podporovať ju v zoznamovaní sa s novými kamarátmi, napríklad na krúžku mimo školy alebo na výletoch s rodinnými priateľmi, kde sa môže zblížiť aj s niekým iným. Môže tak zistiť, že po boku iného dievčaťa sa cíti omnoho viac sama sebou. Len vďaka vlastnej skúsenosti si môže uvedomiť, že súčasné kamarátstvo jej neprospieva.

 

Príklad:

„Matejko a Branko sú spolužiaci. Chodia do druhej triedy a sú nerozlučná dvojka. Pravidelne sa však opakuje jeden scenár, z ktorého sú Matejkovi rodičia už dosť vyčerpaní. Branko vždy niečo vymyslí, nahovorí na to Matejka, prípadne ešte zopár spolužiakov z triedy a problém je na svete. Ale nemá ho Branko. Vždy ho majú len ostatné deti. Keď príde pani učiteľka, Branko ako prvý vyhlási, že on nič neurobil, vinní sú len jeho kamaráti. Kdekoľvek inde - na krúžkoch, v tábore, jednoducho nikde inde takéto problémy Matejko nemá, jedine, keď je so svojím najlepším kamarátom Brankom“.

 

V tomto prípade je potrebné stanoviť si určité pravidlá, hranice a dať dieťaťu jasne najavo, aké správanie už rodičia nebudú tolerovať. Dôležité je porozprávať sa s ním veku primerane o pravom priateľstve, aby v každej situácii vedel byť sám sebou a aby sa neprispôsoboval ostatným. Mali by hovoriť o tom, že niekedy je ťažké povedať ľuďom NIE, ale je to pre nás veľmi dôležité z mnohých dôvodov. S Brankom je pravdepodobne zábava, ale vždy len do určitého bodu. Je dôležité, aby sa aj Matejko učil premýšľať skôr, ako niečo urobí. Rodičia ho môžu povzbudiť, aby sa pýtal v duchu napríklad otázky: „Neublížim tým niekomu? Neurazím tým niekoho? Neohrozím seba?“ Zakazovať mu stretávať sa s kýmkoľvek nemá veľký význam, keďže slovným zákazom to ovplyvnia len ťažko.

 

Ani fyzické ubližovanie medzi kamarátmi nie je tabu. Vyskytuje sa predovšetkým v predškolskom a mladšom školskom veku. Ako to môže vyzerať v tomto prípade?

 

Príklad:

Peťko a Filipko majú 4 roky. Chodia spolu do škôlky a problémy týchto nerozlučných kamarátov sú na dennom poriadku. Peťkovým rodičom tiež nedávno pohár trpezlivosti pretiekol. Filipko totiž Peťkovi opakovane v škôlke fyzicky ubližuje. Aj učiteľky si s tým nevedia veľmi rady, pretože chlapci sú ako dva magnety. Len čo ich rozdelia a otočia sa, o chvíľu sú zase spolu. Filipko je v ich dvojici výmyselník a Peťko ho nadšene s iskrou v očiach rád napodobňuje. Často to ale končí tak, že Filipko Peťka udrie, vytrhne mu hračku a tak sa ich spoločné chvíle opakovane končia plačom, škrabancami či modrinami. Ako postupovať v tomto prípade?

 

Hádky medzi malými deťmi sú veľmi časté, hlavne keď ide o hračky. Ideálnym riešením je komunikácia a vedenie dieťaťa k tomu, že fyzické ubližovanie nie je vhodným spôsobom riešenia konfliktov. Dôležité je, aby sa rodičia porozprávali o svojich pozorovaniach s učiteľkami a našli spoločné riešenie. Je dobré stretnúť sa aj s rodičmi kamaráta a spoločne sa porozprávať a dohodnúť na pravidlách, ako napríklad postupovať, ak opäť dôjde k fyzickému násiliu. Atmosféra sa vďaka intenzívnej komunikácii všetkých zúčastnených strán uvoľní a zväčša dochádza aj k náprave.

 

Príklad:

Jakub je pomerne sebavedomý chlapec v 8. triede na základnej škole. Peťo je jeho najlepším kamarátom, ktorého však ostatní spolužiaci nemajú veľmi radi, lebo je často agresívny. Spoločne chodia na tréningy hokeja. Zakaždým, keď sa Jakubovi nepodarí zahrať tak, ako si to predstavuje, Peťo ho zbije počas zápasu. Stáva sa, že ho zbije aj v šatni. Napriek tomu ho Jakub zbožňuje a chce byť stále s ním. Rodičia si však všimli, že niečo nie je v poriadku, keďže chodieval domov s modrinami, ktoré už nevedeli pripisovať hokeju. Jakub popieral, že ho niekto bije. Nastal moment, kedy ho Peťo tak silno udrel, že Jakub spadol, udrel si hlavu a bol v bezvedomí. Priviezli ho do nemocnice. Po prebudení sa s ním rodičia porozprávali a Jakub sa celej situácie tak zľakol, že otvorene povedal, ako ho Peťo bije na tréningoch. Rodičia pochopili, že musia rázne zasiahnuť.

 

V tomto prípade je zjavné, že takéto kamarátstvo je najlepšie ukončiť okamžite. Niekedy však deti na ukončenie priateľstva nevystačia samy a potrebujú pomoc rodiča. Nie vždy vedia ukončiť priateľstvo zo dňa na deň, hoci ide aj o vážnu situáciu. V prípade, že by nešlo o niečo tak vážne ako sa stalo medzi Jakubom a Peťom, dá sa ísť na to aj postupne. Rodičia sa môžu s dieťaťom porozprávať a vytvoriť si spoločný plán. Napríklad dieťa bude čoraz menej dostupné, ak ho bude hľadať kamarát, nebudete stále odpovedať na správy a budete ich postupne redukovať. Mali by si stanoviť nejaké limity, ktoré sa týkajú rodinných pravidiel, na ktoré sa dieťa môže odvolať. Dôležité je pracovať na dôvernnom vzťahu s dieťaťom, aby vedelo, že sa na rodičov môže obrátiť s akýmkoľvek problémom.

Zdieľať na facebooku