Rodičia sa rozvádzajú. Ako to oznámiť deťom?

Niekedy sa život vyvynie tak, že rozchod partnerov je nezvratné riešenie situácie. Rozvod však prežívajú spoločne s rodičmi aj deti a nie je to pre nich ľahké. 

Rozvod patrí k najzávažnejším stresorom, s akými sa človek v živote môže stretnúť. Situácia, ktorá vytvára veľké napätie, dlhotrvajúci stres, obavy, smútok, nervozitu a ďalšie nepríjemné emócie. Väčšina rodičov však od rozvodu očakáva aj niečo pozitívne ako napríklad ukončenie vzájomného utrpenia a začiatok pohodového a spokojnejšieho života. Pravdou je, že po rozvode sa zvyčajne dostavia dvojaké pocity. Jednak je to akási úľava, ale potom sa dostavia aj pocity smútku, bezradnosti a sklamania. V období, keď sa schyľuje k rozvodu rodičia zvyknú hovoriť svojim deťom, že sa ich to netýka, že je to záležitosťou rodičov a pre nich sa nič podstatné nezmení. Pravdou však je, že ide o situáciu, ktorá ovplyvňuje deti viac, ako si vieme predstaviť. 

Ako vidí rozvod dieťa?

Deti si zväčša rozvod rodičov neželajú a obávajú sa ho. V istom zmysle to znamená pre nich rozpad domova a stratu jedného rodiča.  

Rozvod má výrazný dopad predovšetkým na psychiku dieťaťa. To, ako dieťa vníma rozvod a čo prežíva závisí nielen od veku a pohlavia, ale aj od jeho povahy a odolnosti voči záťaži. Spoločné je však to, že sa obávajú o svoje budúce blaho. Slovami ešte nedokážu opísať to, čo prežívajú a nadmerný stres dávajú najavo svojim správaním a telesnými príznakmi.
 

1. Dieťa v predškolskom veku je ešte zamerané na seba, je egocentrické a preto má tendenciu obviňovať seba z problémov rodičov ako aj z rozvodu. V ich prípade sú následkom rozvodu smútok, hnev a plačlivosť. Vo väčšine prípadov sa dostaví regresia - začnú správať ako malé deti. Dôvodom je upútanie pozornosti.
    
2. V školskom veku reaguje dieťa hlavne hnevom na obidvoch rodičov. V tomto vekovom období už nejde o sebaobviňovanie, ale o obviňovanie rodiča, predovšetkým toho, ktorý požiadal o rozvod. Dieťa sa cíti bezmocne a osamotené. Často je smutné a plačlivé. Následkom môže byť depresia, zhoršená pozornosť, znížené sebahodnotenie a môže to mať negatívny vplyv aj na školský prospech.
    
3. V období dospievania je reakcia na rozvod veľmi individuálna. Dospievajúci sa venujú hlavne sebe, svojej budúcnosti a osamostatneniu. Časom sa však môžu objaviť obavy týkajúce sa toho, že oni dopadnú podobne ako ich rodičia. Následkom môže byť nechuť komunikácie s jednotlivými členmi rodiny, pocit zrady, uzatvorenie sa do seba, úzkostné a depresívne stavy. 

Dopad rozvodu je tým hlbší a trvalejší, čím dlhšie sa konflikty v rodine ťahajú a či pokračujú aj po rozvode.

Ako to deťom oznámiť a uľahčiť?

Dôležité je si uvedomiť, že to, ako budú vnímať a prežívať deti rozvod a ako rýchlo sa budú vedieť prispôsobiť novej situácií, závisí od rozvádzajúcich sa rodičov. Rodičia vo všeobecnosti chcú to najlepšie pre svoje deti, a práve preto ak chcú zmierniť negatívny dopad rozvodu na deti, bude si to vyžadovať veľkú námahu, trpezlivosť a citlivosť. Najdôležitejšie sú vhodná komunikácia a láska. V prvom rade je dôležité myslieť na to, že deťom nerobí najväčší problém rozvod ako taký, ale prístup rodičov a ich reakcia na správanie detí. Na čo všetko treba myslieť?
 

1. O rozvode treba začať hovoriť, ak ste presvedčení a rozhodnutí o jeho nezvratnosti – neustále striedanie neistoty a nádeje má horší vplyv na dieťa. Môže byť viac zmätené a pod väčším stresom.
    
2. Hovorte mu o tom spoločne – dieťa vidí, že dokážete spolupracovať a komunikovať spolu a to mu dodá väčšiu istotu.
    
3. Dávajte mu jasné a pravdivé odpovede na jeho otázky, ktoré sa týkajú rozvodu – nesnažte sa skrášľovať situáciu a nesľubujte mu to, čo nedokážete splniť.
    
4. Berte ohľad na jeho pocity a potreby – naďalej mu poskytujte dostatok lásky a pocit bezpečia.
    
5. Zachovajte dennú rutinu, na ktorú je dieťa zvyknuté -  pokračovanie v zabehnutom spôsobe života, v domácnosti ako napríklad spoločné raňajky či rôzne spoločné rituály ako nedeľné prechádzky či obed u starých rodičov, dávajú dieťaťu záruku, že sa celý jeho doterajší život nerozsype.
    
6. Informácie mu dávajte postupne, nie všetko naraz – vysvetlite dieťaťu, že ako rodičia už nebudete tvoriť pár, no ubezpečte ho o svojej láske. Až potom dieťa informujte o zmenách, ktoré nastanú – o odsťahovaní jedného rodiča, prípadnej zmene bývania alebo školy.
    
7. Pomoc okolia - ak sa v rozvodovom období nemôže oprieť o svojich rodičov, o to dôležitejšou sa stáva opora iných ľudí  v jeho okolí (starí rodičia, rodinní priatelia, kamaráti, učitelia alebo aj príslušní odborníci), ktorí môžu významne prispieť k tomu, aby dieťa vyviazlo z rozvodovej zmeny bez trvalejšieho poškodenia.

Napriek tomu, že rozvod rodičov je pre detí určite veľkou psychickou traumou, za určitých priaznivých okolností z nej ale môže dieťa vyviaznuť aj bez dlhodobejších problémov s prispôsobovaním sa. Rodina zostáva rodinou po rozvode aj naďalej a to znamená, že aj dobrí rodičia môžu zostať dobrými rodičmi. V prípade ak ste urobili všetko, čo bolo vo vašich silách a rozvodu sa už neviete vyhnúť, snažte sa urobiť všetko preto, aby bolo medzi vami čo najmenej konfliktov a aby ste vášmu dieťaťu poskytli čo najväčšiu podporu, istotu a lásku.