Tiky môžu mať rôzne podoby. Vážnejší stav s rôznymi prejavmi, ktoré nevedia deti ovládať sa nazýva Tourettov syndróm.
Sú situácie, kedy sa nasilu mračíme, keď chceme dať najavo, že sa nám niečo nepáči alebo na niekoho žmurkneme, aby sme prejavili priateľstvo. Tieto mimické prejavy dokážeme ovládať vôľou. Môže sa stať, že začneme cítiť silné nutkanie vykonávať rôzne pohyby a zvuky a opakovať to dookola. V tomto prípade už môžeme hovoriť o tikoch, ktoré sú bezúčelové, objavujú sa náhle a mimovoľne. Dočasné menšie tiky sú u mnohých detí normálnou súčasťou vývinu, ktoré sa časom vytratia. Existujú rôzne formy tikov a tikových porúch, avšak najvzácnejšou je Tourettov syndróm. Napriek tomu, že sa s ním spoločnosť oboznamuje stále viac, mnohým ľuďom je táto porucha neznáma a jej nezvyčajné symptómy často pochopia nesprávne.
Čo je Tourettov syndróm?
V medzinárodnej klasifikácií chorôb sa tento syndróm zaraďuje medzi tikové poruchy. Ide o kombinovanú hlasovú a mnohopočetnú tikovú poruchu. Táto porucha sa vyznačuje chronickými a mnohopočetnými pohybovými a hlasovými prejavmi, ktoré sú nápadnejšie. Hlasové tiky majú často viaceré podoby s opakovanými explozívnymi zvukmi, šomraním, prípadne aj s používaním oplzlých slov alebo viet. Zvyčajne sa začína medzi štvrtým až šiestym rokom, najvýraznejšie je medzi 10. a 12. rokom. Porucha sa zvyčajne zhoršuje počas dospievania a pretrváva do dospelosti. Častejšie postihuje chlapcov. Tiky sa pociťujú ako nezadržateľné, ale niekedy sa dajú potlačiť na krátky čas.
Príčiny vzniku
Presná príčina vzniku tejto poruchy nie je celkom známa. Ide o komplexnú neurologickú diagnózu, ktorej príčinou je kombinácia viacerých faktorov:
- genetických (chemické látky v mozgu, predovšetkým dopamín a serotonín),
- environmentálnych,
- vonkajších rizikových (stres, tlak okolia na výkon).
Ako sa Tourettov syndróm prejavuje a čo si všímať u deti?
- spočiatku ide o nenápadné tiky (grimasy, pokašliavanie, poťahovanie nosom a pod.);
- v období dospievania dochádza k zhoršeniu stavu;
- pohybové tiky (trhanie, žmurkanie a pod.);
- hlasové tiky (pokašliavanie, vykrikovanie, chrochtanie a podobne);
- vyskytujú sa viackrát za deň a to buď denne alebo prechodne po dobu najmenej jedného roka. Počas tejto doby nenastalo obdobie bez tikov na dlhšie ako tri mesiace;
- v stresových situáciách sa zhoršuje stav a tiky sú intenzívnejšie;
- postihnutý to nedokáže ovplyvniť, hanbí sa za to.
Pri tejto poruche sa vo väčšine prípadov pridružia aj iné choroby, najčastejšie ADHD (porucha pozornosti a hyperaktivita), OCD (obsedantno – kompulzívna porucha), ale aj rôzne poruchy správania spojené s úzkosťou. V niektorých prípadoch sa pridružia aj poruchy spánku alebo poruchy učenia. Syndróm v spojení s týmito poruchami dokáže významne ovplyvniť aj prospech v škole. U týchto detí sa objavuje nesústredenosť, nedokážu si dokončiť úlohy, sú nepokojné, neobsedia na mieste, ľahko sa rozrušia, sú agresívne, úzkostné, môže sa objaviť aj sebapoškodzovanie. Následkom týchto tikov môže byť aj depresia, nízke sebavedomie a v horšom prípade sa môže rozvinúť sociálna fóbia.
Čo robiť, ak mám doma dieťa s Tourettovým syndrómom?
- dôležité je k nemu pristupovať zhovievavo a trpezlivo;
- poskytnúť mu pocit podpory, aby sa nestal terčom výsmechu;
- otvorene sa s ním porozprávať o tejto diagnóze, upozorniť učiteľov aj spolužiakov v škole;
- uvedomiť si, že dieťa to nerobí naschvál, práve z tohto dôvodu sú nemiestne: trestanie, vyžadovanie, aby prestalo či ironické poznámky;
- snažiť sa vyhnúť psychickej záťaži, stresu, nadmernej úzkosti a strachu;
- zabezpečiť mu voľnejší režim vyučovania s väčším množstvom prestávok (individuálny prístup);
- ak je možné, naučiť ho, aby svoje problematické tiky zmierňovalo, keďže niektorí ľudia sú schopní svoje tiky na krátky čas ovládať.
Diagnostika a liečba Tourettovho syndrómu
V prípade, že si rodičia všimnú nezvyčajné pretrvávajúce tiky u svojich detí, je na mieste vyhľadať odborníka (neurológa, pedopsychiatra) čo najskôr. Je lepšie, ak sa choroba včas potvrdí alebo vylúči. Medikamentózna liečba nie je nutná. Nasadzuje sa iba v prípade, ak tiky výrazne zasahujú do denného života a školy dieťaťa. Vo väčšine prípadov sa využíva psychoterapia, ktorá sa zameriava na nácvik uvedomovania si tikov a rozvíjanie protichodnej odpovede na nutkanie, aby urobil tik. Základnou stratégiou pri liečbe tohto syndrómu je obmedziť tiky na znesiteľnú mieru. Úspechom liečby je stav, keď dokáže pacient tieto prejavy aspoň čiastočne kontrolovať. Dobrou správou je, že tiky sú častokrát len prechodné a v mnohých prípadoch majú tendenciu sa vytrácať alebo úplne vymiznúť v dospelosti.
