Články: Pre študentov
O projekte

 

Čo všetko ponúka deťom rozprávka?

Beáta Tancsáková
Autor článku
Foto: Unsplash
Rozprávky patria k detstvu. A čím viac ich v ňom je, tým lepšie. Ako deti môžu obohatiť? / Foto: Unsplash

Rozprávky patria k detstvu. A čím viac ich v ňom je, tým lepšie. Ako deti obohacujú?

 

Rozprávky sú už od nepamäti súčasťou detského sveta. V ponímaní dospelých ide o príbeh so šťastným koncom, ktorý si ešte aj v starobe radi vypočujú, aj keď vedia, že realita je niekde inde. S deťmi je to úplne inak, do piateho roku veria, že všetko, čo je nakreslené, napísané alebo povedané, je svätou pravdou. Po tomto veku začínajú pochybovať a postupne si uvedomujú rozdiel medzi fantáziou a realitou, avšak k názoru, že rozprávka je len ilúziou majú ešte ďaleko.

 

Aké sú jej funkcie s dôrazom na dieťa?

Rozprávka nie je len spôsob, ako zabaviť deti. Je nositeľom dôležitých ponaučení a prostredníctvom nej sa deti učia nové veci, učia sa rozumieť medziľudským vzťahom a hodnotám, a zároveň reagovať v rôznych situáciách. Čo všetko ponúka?

 

Buduje skúseností – metafory v rozprávke sú jedným zo spôsobov, ako im poskytnúť zážitky, s ktorými sa doteraz nestretli a vyzbrojiť ich potrebnými zručnosťami pre podobné situácie, ktoré sa môžu objaviť v reálnom živote. Napríklad príbehy o zvládaní žiaľu a straty sprostredkovávajú, že smútenie má v živote svoje miesto, zobrazujú pohrebné obrady a hovoria o možných spôsoboch ako sa rozlúčiť a povedať zbohom.

 

Poskytuje nádej – veľká väčšina rozprávok upokojuje deti, majú šťastný koniec a prinášajú nádej, že všetko zlé sa na dobre obráti, že sny sa môžu stať skutočnosťou a všetky nepríjemnosti je možné prekonať.

 

Pomáha pri riešení problémov – rozvíjaním symbolického myslenie môžeme napomôcť rozvoju ich zručnosti riešiť problémy. Na základe výskumov sa ukázalo, že deti, ktoré dokážu pracovať symbolicky sú najlepšími riešiteľmi problémov.

 

Poskytuje hodnoty – prostredníctvom symbolov v rozprávke deti ľahko pochopia, čo je dobré a čo zlé a to je nevyhnutné pri vytváraní hodnotového systému. Napríklad Popoluška nesie v sebe hodnotu pokory a vytrvalosti.

 

Podporuje fantáziu, kreativitu a tvorivosť – fantázia je vrodený a prirodzený spôsob, prostredníctvom ktorej sa deti učia vyznať sa v okolitom prostredí.

 

Pomáha pri budovaní vlastnej identity – tým, že sa deti identifikujú s rozprávkovými bytosťami, postupne skúšajú a overujú, kým sú a kým by chceli, resp. nechceli byť.

 

Poskytuje dieťaťu bezpečie a ochranu – rozprávka poskytuje akúsi ochranu, keďže zabraňuje tomu, aby deti mali pocit priameho útoku na seba, keďže sa to deje v rozprávke a nie v realite. Redukuje sa aj pocit úzkosti a strachu.

 

Poskytuje priestor pre kontakt s vlastnými emóciami – identifikáciou s rozprávkovými postavami zároveň prenášajú aj vlastné pocity a konflikty, tak sa vyrovnávajú s pocitmi odmietnutia, ohrozenia či odmietnutia.

 

Rozvíja emocionálnu inteligenciu – prostredníctvom popisov pocitov jednotlivých postáv v rozprávke napomáha rozvíjať empatiu, porozumieť vlastným pocitom ako aj pocitom druhých.

 

Rozvíja kognitívne funkcie – reč, myslenie, pamäť.

 

Podporuje socializáciu – prostredníctvom rozprávky sa deti zoznamujú s problematikou ľudských vzťahov a vytvárajú si obraz o okolitom svete.

 

Vedie ku zmene – pomocou vhodne zvolenej rozprávky môžeme dospieť k zmene správania a myslenia.

 

Poskytuje zábavu 

 

Kedy je čas na rozprávku?

Rozprávky a príbehy rozvíjajú dieťa v akomkoľvek veku. Dieťa mladšie ako 3 roky ešte rozprávky s nejakým mravným ponaučením zaujímať nebudú. Oveľa úspešnejšie sú rytmické riekanky s rôznymi motorickými aktivitami, leporelá, riekanky. Od 4 do 8 rokov sa najviac rozvíja fantázia dieťaťa a práve toje najideálnejší čas na klasické rozprávky. Od 8 rokov si už budú čítať samy a pripoja sa k nim aj rôzne legendy a povesti.

 

Treba si však uvedomiť, že nie je až tak dôležité, na akej kvalite kníh začína, ale kam až dôjde, až si bude dieťa vyberať literatúru samo. V prípade, že si nenájde k číatniu vzťah, potom ani ten najúspešnejší bestseller nemá šancu. Najväčšou výhodou je rozprávanie rozprávok a nie ich čítanie, keďže rozprávač môže priamo sledovať, ako jeho rozprávanie vplýva na dieťa. Či sa neobjavuje strach, nezáujem. Aj počas čítania, či rozprávania ide o vzájomnú komunikáciu medzi rodičom a dieťaťom, čo je nesmierne dôležité pre vytvorenie vzájomného bezpečného a láskyplného vzťahu.  

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Čítame s deťmi, Rozprávky
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.