Neistý – ambivalentný vzťah matky a dieťaťa

Čo ak je vzťahová väzba medzi dieťaťom a matkou narušená?
Čo ak je vzťahová väzba medzi dieťaťom a matkou narušená? / Foto: Bigstock

Vzťahová väzba medzi vzťahovou osobou, najčastejšie matkou a dieťaťom, je v súčasnosti často rozoberanou témou. Pre dieťa je najdôležitejšie, aby boli uspokojené všetky jeho potreby už od narodenia. Napĺňanie biologických potrieb je nevyhnutnou, ale nie jedinou podmienkou zdravého a harmonického vývinu dieťaťa. Významnú úlohu v ranom veku zohráva takisto stálosť prostredia a osoby, ktorá sa o neho primárne stará. Veľakrát počujeme o bezpečnej vzťahovej väzbe, ktorej výsledkom je zdravý, šťastný a harmonický život. Ako to je ale v prípade, ak je táto väzba narušená?

 

Vzťahová väzba

Vzťahová väzba medzi dieťaťom a osobou, ktorá sa o neho primárne stará v ranom detstve, je považovaná za jeden z kľúčových aspektov pre vývin osobnosti človeka. Túto väzbu si dieťa primárne utvára s tým, kto sa s ním hrá a komunikuje, čo nemusí odrážať to, či ho daná osoba kŕmi a prebaľuje. Rozvíja sa dlhodobejšie a tvorí sa od narodenia, približne do druhého roku života. Ide o  trvalé citové puto, ktoré je spojené s potrebou vyhľadávať a udržovať blízkosť s určitou osobou, a to najmä v stresových podmienkach. Na základe rôznych reakcií detí na situáciu odlúčenia a návratu vzťahovej osoby sa rozlišujú dve základné typy väzby: bezpečná a neistá, ktorá sa delí na ďalšie tri podkategórie: neisto-vyhýbavá, neisto-ambivalentná a dezorganizovaná väzba.

 

Ako sa prejavuje neisto – ambivalentná väzba?

Tento typ vzťahovej väzby sa líši od bezpečného pripútania hlavne v prejavoch správania dieťaťa k vzťahovej osobe. Tieto rozdiely sa prejavujú v prežívaní vo vzťahu k rodičom, pri odlúčení s nimi, v snahe byť alebo nebyť v ich blízkosti ako aj pri ich návrate. Matka resp. vzťahová osoba, ktorá podmieňuje vznik neistej väzby sa ukazuje ako nedostatočne všímavá, menej láskavá a menej citlivá voči dieťaťu. Tento typ väzby môže vzniknúť napríklad vtedy, ak vzťahová osoba v niektorých situáciách reaguje primerane na signály, ale v iných sa správa odmietavo. Takéto nepredvídateľné správanie vyvoláva u dieťaťa pocit neistoty, nerozhodnosti a prejavuje sa:

  • úzkostný a závislý prejav dieťaťa k vzťahovej osobe;
  • úzkostné už pred prvým odlúčením od vzťahovej osoby;
  • strach z osoby, ktorá hrá „priateľského cudzieho“;
  • zlosť;
  • pri návrate vzťahovej osoby kolíšu medzi tendenciou ku kontaktu a odporom voči priblíženiu (ambivalencia). Môže sa nám zdať, že dieťa na jednej strane matku trestá, že ho opustila a na druhej strane sa snaží dať najavo potrebu jej prítomnosti.

 

Tieto reakcie bývajú veľmi intenzívne, tak pri odchode ako aj pri príchode. Pre tieto deti je charakteristické, že vzťah so vzťahovou osobou je sprevádzaný stálou neistotou. Z výsledkov výskumov sa ukázalo, že deti s neistou – ambivalentnou vzťahovou väzbou boli v priebehu prvého roku života hodnotené ako menej citlivé. Celkovo pôsobia ako impulzívne, napäté, pasívne a bezmocné s nízkou frustračnou toleranciou.

 

Dôsledky na dieťa

Neistá väzba predstavuje riziko pre zdravý psychický vývin dieťaťa. Všetko, čo súvisí s telesnou a emocionálnou blízkosťou sa zvlášť dobre ukladá v pamäti. Patria sem pachy, dotyky, pohľady, hlas aj pocity. Tieto skúsenosti sa ukladajú do implicitnej pamäti, ktorá je neprístupná k vedomému vybavovaniu spomienok. Napriek spomienke na určitú udalosť, ktorá sa mohla odohrať v prvých rokoch života a nevieme si na ňu spomenúť, spúšťa v človeku určité pocity. Čo teda môže spôsobiť neistá ambivalentná väzba?

  • Ťažšie zvládanie neskorších stresových situácií.
  • Narúša dozrievanie a fungovanie mozgu.
  • Zvyšuje sa produkcia stresového hormónu.
  • Môže viesť k problémovému správaniu, k depresií v neskoršom veku.
  • Možné sú problémy s učením.
  • Vývinové poruchy správania (porucha pozornosti, hyperaktivita...).
  • Impulzivita a nízka frustračná tolerancia.
  • Konflikty často riešia verbálnou agresiou.

 

Ako tomu predísť?

Pri prevencií neistej vzťahovej väzby a eliminácie jej negatívneho vplyvu na psychický vývin dieťaťa odporúča:

  • Rodič by sa mal naučiť adekvátne zvládať stresové situácie nielen po pôrode ale aj počas tehotenstva.
  • Naučiť sa správne identifikovať signály dieťaťa a vhodne na ne reagovať.
  • Byť empatický a citlivý.
  • Poskytovať mu dostatočnú podporu, bezpečie a ochranu.
  • Oceňovať dieťa a posilňovať jeho silné stránky.

 

Najdôležitejšie je uvedomiť si, že dieťa sa rodí s potrebou byť milované a čo je dôležitejšie, že nikdy z toho nevyrastie. Práve z tohto dôvodu je nevyhnutné zabezpečiť mu už od narodenia také podmienky, ktoré napĺňajú primárne potreby istoty, lásky a bezpečia.

Zdieľať na facebooku