Deti, ktoré majú ADHD, rozmýšľajú a správajú sa inak. Často od nich ale my dospelí žiadame veci, ktoré objektívne nie sú schopné splniť.
Ak vychovávate deti s ADHD, pravdepodobne ste si uvedomili, že typické prístupy k týmto deťom nefungujú. Rodičovstvo v tomto prípade môže byť veľmi vyčerpávajúce. Avšak zmena očakávaní od detí s ADHD vám môže poskytnúť celkovo viac pokoja a úspechu pri výchove. Ako rodič sa môžete zaseknúť v túžbe, aby vaše deti boli „ako všetci ostatní“. Takéto myslenie však môže len poškodiť váš vzťah a spôsobiť frustráciu. Naopak zmena myslenia na základe potrieb vašich detí vám pomôže nájsť hlavnú príčinu ich správania a nájsť riešenia.
Čo pomáha deťom s ADHD?
Aby deti boli úspešné, musia jasne pochopiť, čo sa od nich očakáva. Tieto očakávania musia byť tiež rozumné a dosiahnuteľné. Očakávania možno deťom oznámiť prostredníctvom pravidiel a denných rutín, ktoré slúžia na usmernenie správania v rôznych situáciách. Pravidlá a rutiny im môžu tiež poskytnúť pocit istoty a bezpečia, pomôcť pri vytváraní užitočných návykov a podporovať dôveru a nezávislosť. Pri vytváraní pravidiel a postupov pre deti s ADHD je dôležité, aby rodičia brali do úvahy vývojové oneskorenie týchto detí a súvisiace zaostávajúce výkonné funkcie. Denné rutiny a pravidlá sú prospešné pre deti s ADHD, ktoré bojujú s organizáciou, no ich preťaženie príliš veľkým množstvom pravidiel bude mať opačný efekt. Začnite tým, že si zapíšete každé správanie, na ktoré si spomeniete a ktoré by ste chceli, aby vaše deti robili. Potom ich zoskupte do kategórií a zručností. Väčšina z toho, čo chcete, aby vaše deti robili, spadá pod niekoľko jednoduchých zručností, ako je dodržiavanie pokynov alebo zotrvanie pri úlohe. Vyberte zo zoznamu, čo je najdôležitejšie, a vytvorte veľmi špecifické očakávania založené na správaní. Pri kontrole zoznamu sa uistite, že máte realistické očakávania týkajúce sa úrovne fungovania detí. Deti s ADHD napríklad bojujú s plnením úloh, zotrvaním pri úlohe, nehybnom sedení, čakaním, kým na ne príde rad pri hre. Vaše očakávania v týchto oblastiach musia byť nižšie. Deti s ADHD zostávajú viac motivované prostredníctvom systémov odmeňovania, pretože majú problém pochopiť dlhodobé dôsledky. Systémy odmeňovania tiež podporia ich rozhodovacie schopnosti a naučia ich, ako pracovať na dosahovaní dlhodobých cieľov. Nakoniec, dodržanie pozitívnych a negatívnych dôsledkov, ktoré nastavíte, je rozhodujúce pre udržanie očakávaní.
Najčastejšie nerealistické očakávania dospelých od detí s ADHD
„Prestaň sa pohybovať a vrtieť!“
Deti s ADHD sa neustále vrtia, krútia, poskakujú, klopkajú. Akoby mali vnútorný motor, ktorý nedokáže spomaliť. Hnevať sa alebo im povedať, aby prestali, im nepomôže. Nerobia to preto, aby nahnevali vás alebo svojich rovesníkov. Nesnažia sa pôsobiť rušivo. Fyziologicky sa jednoducho ťažko zastavia. Vrtenie sa je spôsob, ako sa pomocou pohybu dokážu viac sústrediť, niekedy aj nám zdravým ľuďom takýto pohyb pomáha, keď sme nervózni. Pre deti s ADHD alebo autizmom sú nervy ešte dôležitejšie a práve pohyb im pomáha sústrediť sa. Riešením môžu byť napríklad tzv. antistresové (fidget) hračky do vrecka alebo textúrované žuvacie náhrdelníky, ktoré sú špeciálne vyrobené na žuvanie.
„Postupuj podľa nasledujúcich krokov.“
Pre deti s ADHD je ťažké sledovať niekoľko krokov za sebou a postupovať podľa nich. Keď poviete: „Choď si umyť zuby, obleč si pyžamo, uprac si hračky, ľahni si do postele a počkaj ma tam“, deti s ADHD možno počujú iba: „Choď si umyť zuby“. Ak chcete, aby tieto deti uspeli, dajte im naraz len jeden pokyn. Napríklad: „choď si umyť zuby." Vďaka tomu sa budú cítiť úspešnejšie a zníži to aj vašu frustráciu.
„Nekrič a upokoj sa.“
Koľkokrát sa pristihnete pri tom, ako hovoríte: „buď tichšie“ alebo „upokoj sa." Deti s ADHD často nemajú vnútorný odhad toho, ako veľmi sú hlučné alebo ako hyperaktívne sa správajú. Nahnevať sa, pretože poskakujú hneď po tom, čo ste im povedali, aby prestali, nepomôže. Viete im pomôcť tým, že im dáte stupnicu od 1 do 10. Dajte im vedieť, že by mali byť na úrovni 5, napríklad čo sa týka hlučnosti. Keď sú príliš hlučné, dajte im vedieť, na akom čísle sú. „Teraz si na 8-ke, prosím, zníž to na 5." Môžete tiež stlmiť pomyselný otočný ovládač ako vizuálnu pomôcku, keď sa ich snažíte neverbálne upozorniť.
„Čo si hluchý? Počúvaj ma, keď ti niečo hovorím!“
Možno často máte pocit, že deti s ADHD sú hluché. Hovoríte priamo s nimi a ony sa správajú, akoby nepočuli ani slovo, ktoré ste povedali. Pokiaľ s vami neudržiavajú očný kontakt, nehľadia priamo na vás a nepokúšajú sa robiť inú činnosť, možno vás reálne nepočujú. Nekričte pokyny z inej miestnosti. Uistite sa, že im poviete, aby prestali robiť to, čo robia, skôr ako s nimi začnete hovoriť. Vypnite televízor, tablet alebo telefón a požiadajte ich, aby vás počúvali. Ak si nie ste istí, že počúvajú, prinúťte ich zopakovať, čo ste povedali.
ADHD u detí je síce bežná, ale nie jednoduchá porucha. Nie je ľahké prijať, že na vašich deťoch je niečo netypické. Ale u detí, ktoré cítia odpor svojich rodičov a pesimizmus je nepravdepodobné, že si rozvinú sebaúctu a ducha šikovnosti, ktoré budú potrebovať, aby sa stali šťastnými a dobre naladenými dospelými. Aby sa deti cítili akceptované a podporované, musia cítiť, že ich rodičia dôverujú ich schopnostiam. Keď sa rodičia naučia pozerať sa na dary ADHD, veci ako výnimočná energia, kreativita a medziľudské zručnosti, môžu zmeniť uhol pohľadu. Snažte sa svoje deti bezpodmienečne milovať. Správajte sa k nim, akoby už boli tými, akých by ste ich chceli mať. To im pomôže stať sa tými osobami.
