Na mnohé choroby si zarábame už v detstve, tvrdí popredná česká výživová špecialistka Margit Slimáková

PharmDr. Margit Slimáková je poprednou špecialistkou na zdravotnú prevenciu a výživu v Česku. Vyštudovala farmáciu a dietológiu, je zakladateľka think tanku zdravotnej prevencie Globopol, okrem toho publikuje knihy, prednáša, organizuje semináre a presadzuje zdravú výživu v školách a v nemocniciach.

S Margit sme sa rozprávali o výžive detí, zlozvykoch v stravovaní, zodpovednosti rodičov, prístupoch k stravovaniu, ale aj o možných zdravotných rizikách spojených s konzumáciou sladkostí a nezdravých potravín.

Ako vnímate stravovacie návyky dnešných detí?

Sú tu také dve cesty. Ak sa na stravovanie našich detí pozrieme najvšeobecnejšie, je to katastrofa. Dnešné deti jedia oveľa horšie než dve generácie pred nimi. Niektoré babičky tvrdia, že aj ony jedli sladké, vyrástli a nič sa im nestalo. Ale naše babičky nejedli sladkosti každé dve hodiny, ako ich jeme my a naše deti. Dnešné sladkosti sú lákavé, dostupné, lacné a návykové. Posunuli sa aj hranice toho, čo je normálne. Kedysi sa sadlo ku stolu a jedlo sa spoločne, dnes ľudia jedia neustále. Aj deti v kočíkoch majú stále niečo v ručičkách. Kedysi sa deťom dal do ruky kúsok jabĺčka alebo mrkvy, koláč sa upiekol možno raz za týždeň. Dnes deťom dávame do rúk priemyselne spracované potraviny, najčastejšie chrumky, rohlíky, detské keksíky. Teda veci, ktoré vôbec nie sú zdraviu prospešné. Toto je vo všeobecnosti taký náš štandard.

Na druhej strane sa zdravá strava a kvalitné potraviny stávajú trendom. Narastá o ne záujem aj u rodičov s najmenšími deťmi, ktorí chcú robiť všetko len to najlepšie. Títo rodičia sa vzdelávajú, sledujú aj to, ako sa varí v škôlke a tiež bojujú za zlepšenie. Vnímam tento trend a myslím, že sa bude len rozširovať.

Zrejme má na to vplyv aj množstvo dostupných informácii.

To určite áno. Aj výživoví poradcovia sú celkovo nový fenomén. Boli to zvyčajne lekári, ktorí vraveli, čo je zdravé a čo je nezdravé. Teraz nám v mnohom pomôže doktor Google. Na druhej strane je diskutabilné, ktoré informácie sú pravdivé a ktoré nie. Ak je ale človek dostatočne kritický a nevníma každú reklamu ako výživový fakt, dokáže to odlíšiť. Dnes si rodičia dokážu nájsť naozaj kvalitné zdroje. V konečnom dôsledku môžu byť viac informovaní než bežný zdravotník. Medicína je postavená predovšetkým na farmakoterapii, teda na používaní liekov. Ani lekári zvyčajne nemajú priestor na edukáciu pacienta ohľadom zdravej výživy. Obyčajne majú čas na skontrolovanie zdravotných záznamov, vyšetrenie, predpísanie liekov alebo zaslanie na ďalšie vyšetrenie.

Dokáže rodič, ktorý sa sám nestravuje zdravo, vychovať dieťa, ktoré sa zaujíma o zdravú výživu?

Myslím si, že je to takmer nemožné. Takéto dieťa sa ale môže počas dospievania dostať do komunity niekoho iného, napríklad trénera či partnera, ktorý ho podporí a navedie k zdravšej strave. Často je to aj v prípade, že už došlo k vážnym zdravotným problémom. Len ťažko môžeme motivovať dieťa k zelenine, ak si ju rodičia ani nevšímajú.

Čo sú najčastejšie zlozvyky v stravovaní detí?

Rodičia často nechcú obmedzovať svoje deti zdravým jedlom, dajú mu ten sladký čaj, lebo mu chutí. Veď sú malí, vybehajú to, majú veľa energie. Často si ale neuvedomujú, že medzi tým, čo jeme a ako sa momentálne cítime, nie je až taká jednoznačná súvislosť. Naša strava zásadne ovplyvňuje zdravotný stav, ale nie je to okamžite vidieť. Niekedy to trvá roky, kým dôjde k rozvoju určitej choroby. Na mnohé choroby si zakladáme už v detstve. Napríklad diabetes druhého typu sa kedysi nazýval starecká cukrovka, nakoľko postihoval najmä starých ľudí. Dnes je táto cukrovka čoraz bežnejšia aj u mladých ľudí alebo detí. Dôvodom je práve to, že jeme čoraz nezdravšie.

Čo by mali rodičia robiť v prípade, že deti chcú jesť vyslovene nezdravé veci a odmietajú zeleninu a ovocie?

V prípade malých detí je to jednoduché. Čo sa nachádza v chladničke, v špajzi, čo jedia rodičia, to sa považuje za normálne a dieťa to jesť bude. Ako hovorí profesor Tim Noakes, „žiadne dieťa sa nenarodí s túžbou po tyčinke Snickers“. Ak mu ju nedáme a nepovieme, že je to za odmenu a je to čosi špeciálne, tak nemá dôvod ju chcieť. Je to teda vo veľkej miere aj chyba nás dospelých. S malými deťmi ale môžeme experimentovať. Môžeme skúšať mixovať, niektoré deti majú rady kaše. Iné nie a radšej si berú jedlo do ručičky. Musíme vyskúšať rôzne skutočné potraviny a keď to budeme deťom podávať, zjedia toľko, koľko potrebujú. Nie je možné, aby sa dieťa samo dobrovoľne vyhladovalo k smrti. Deti do jedného roku nepotrebujú príkrmy na doplnenie výživy, ak sú stále dostatočně dojčené. Tieto príkrmy sú skôr určené na experimentovanie, učenie sa, spoznávanie jedla. Netreba rátať lyžičky a porcie. Sledujme radšej, či dieťa prospieva, či sa cíti dobre a dávajme mu skutočné potraviny. Zároveň nie je dobré ustupovať a dať mu tú sladkosť, len aby niečo zjedlo. To je úplný nezmysel.

Sú náhrady cukru vôbec vhodné pre deti?

Všetky tieto alternatívne sladidlá obsahujú najmä jednoduchý cukor. Každý z nich má nejaký miligram minerálnej látky alebo vlákniny, no to z nich stále nerobí zdravú potravinu. Ja by som neodporúčala hľadať alternatívu, ale radšej znižovať to, čo už používame. Mali by sme radšej naučiť deti, že aj jahody sú sladkosť. Ak už ale robíme koláč alebo niečo, čo vyslovene vyžaduje cukor, tak môžeme použiť napríklad trstinový cukor a znížiť dávku, ktorá je v recepte. Celé je to o pocite sladkosti. Čím viac sledkého jeme, tým viac sme navyknutí, tým viac po sladkom túžime. Keď začneme uberať, budeme viac cítiť sladkú chuť prirodzených potravín.

Prekračujeme denné dávky cukru?

Určite ich prekračujeme. Čisto fyziologicky, potreba cukru v jedálničku je nulová. Cukry nie sú esenciálnou živinou, naše telo si ho dokáže vyrábať samo z bielkovín a tukov. Tento proces sa volá glukoneogenéza. Čím netvrdím, že si nemôžeme dať krúpy alebo pohánku. Dosladzovanie nemá ale žiadny prínos, je to len o chuti. Ak už teda prijímame cukry, tak v prirodzených podobách, teda z kvalitných obilnín, mliečnych výrobkov, ovocia a zeleniny. Aj keď sa vyhneme dosladzovaniu, cukry budeme stále prijímať.

Cukry nájdeme aj v polotovaroch.

Áno, vysokopriemyslene spracované potraviny sú skoro vždy založené na sacharidoch, tukoch a soli. Táto kombinácia je mimoriadne návyková. Ide len o chuť. To sú napríklad aj zemiakové chipsy. Zemiak je sacharid, vysmáža sa v oleji a ešte je osolený.

Aké riziká predstavuje cukor pre deti?

Nadkonzumácia sacharidov, čo je v dnešnej dobe bežná konzumácia, je zodpovedá za väčšinou chorôb a príčin úmrtnosti. V skratke, pri konzumácii cukru sa uvoľní inzulín z pankreasu. Ak sladké jeme často, inzulín sa často uvoľňuje až postupne dôjde do stavu tzv. inzulínovej rezistencie. Tvorí sa nám síce inzulín, ale ten už nie je až tak efektívny a začne sa nám hromadiť cukor v krvi. Tento stav môže trvať desiatky rokov, až kým prejde do chronického stavu cukrovky druhého typu. My sa zatiaľ môžeme cítiť v poriadku. Inzulín zároveň napomáha ukladaniu tuku do tukových tkanív, čo zas vedie k vzniku obezity a ďalších chorôb, ktoré z nej vychádzajú. No a napokon vysoké množstvo cukru v krvi vytvára prostredie pre zápaly. V takto poškodených cievach sa ukladá tuk, a to a to opäť vedie k mnohým srdcovo-cievnym chorobám. Nadmerná konzumácia cukrov teda zvyšuje riziko obezity, cukrovky 2. typu, srdcovo-cievnych ochorení, metabolického syndrómu, ale už vieme, že zodpovedá aj za vznik niektorých demencií, napríklad Alzheimerovej choroby, tú niektorí zahraniční odborníci nazývajú aj cukrovkou 3. typu.

Čo by mali deti okrem cukru obmedzovať?

Ja si myslím, že by mali obmedzovať priemyselne spracované potraviny. Ak im mamičky budú pripravovať jedlo zo základných kvalitných potravín, nemusia sa báť ničoho. V skutočných potravinách získavame prirodzený mix dôležitých živín, zároveň sa ich neprejedáme. Tu sa nedá spraviť chybu. Za 25 rokov praxe som nemala jedného pacienta, ktorý by ochorel alebo pribral z mandlí, mrkvy alebo šošovice.

Sú detské pokrmy z obchodov zdravé?

Sú úplne zbytočné. Ja nemám rada žiadne detské potraviny. Nie je možné, aby ste doma z reálnych potravín spravili niečo, čo je menej prospešné ako potraviny v obchode. Tie sú drahšie, menej čerstvé, menej chutné. Som zástanca domáceho varenia. To ale neznamená, že treba stráviť hodiny za sporákom. Zdravé a chutné jedlo sa dá pripraviť naozaj rýchlo. Mamičky by mali vedieť, čo ide do stravy ich detí.

Prečítajte si tiež knihu Margit Slimákovej Velmi osobní kniha o zdraví

Čo sa týka potravinových alergií u detí, zhoršuje sa to?

Podľa určitých parametrov sa skutočne zvyšuje výskyt alergií. Pre mňa je jedno z najzásadnejších dôvodov práve poškodenie nášho črevného mikrobiómu. To je obrovská komunita mikroorganizmov, ktorá sa v nás nachádza. Desiatky rokov sme doslova cielene zabíjali tieto mikroorganizmy antimikrobiálnymi mydlami, čistiacimi prostriedkami. Až sme nakoniec zistili, že my tieto baktérie neskutočne potrebujeme. Mali by sme sa snažiť o to, aby bolo toto prostredie čo možno najpestrejšie. Ak sa napríklad dieťa narodilo cisárskym rezom, nebolo dostatočne dojčené a často sa mu podávajú antibiotiká, toto všetko môže viesť k narušeniu mikrobiálneho prostredia v našich črevách a k poruchám imunitného systému. Som zástanca toho, aby sa deti vychovávali čo najviac prirodzených podmienkach, je dobré mať doma zviera, chodiť na ihriská alebo do lesa, podávať fermentované produkty, ako jogurty, alebo kvasenú zeleninu.

Na rôznych fórach sa stretávajú dokonca rodičia, ktorí sa boja parazitov u detí a chcú ich odčerviť. Aký je na to váš názor?

Určite nie. O tomto je celý črevný mikrobióm. Dnes tu máme takzvanú teóriu starých priateľov, podľa ktorej by sme mali žiť v súlade s týmto našim mikrobiotickým prostredím. Podľa nej aj tie patogénne organizmy nespôsobia ochorenia, ak sú tými priaznivými vplyvmi držané v šachu. Ak sa dostane baktéria, vírus alebo parazit do preňho priaznivého prostredia - teda nezdravého prostredia - začne sa množiť a môže spôsobiť ochorenie. Všetci máme napríklad kandidy, ale nespôsobujú nám pleseň, pretože ich bifidobaktérie držia v šachu. Ak sa začneme kŕmiť cukrami, tak tieto kandidy narastú a budeme mať infekciu. Nie som určite zastánca plošného zabíjania parazitov, takto čiernobielo to skutočne nefunguje a neustále získavame informácie o dôležitosti tohto prostredia v našom tele. Ak sú konkrétne problémy a jasná diagnostika, určite je ich potrebné riešiť.

Alergie vraj vznikajú aj zo stresu. Je to tak aj v prípade potravinových alergií?

Nie, ale dnes už vieme, že jedna choroba nemá len jednu príčinu. Stres skutočne oslabuje imunitný systém. Tiež, ak má 10 ľudí alergie, každý má inú príčinu a niečo iné mu funguje lepšie. V matematike je jedna a jedna dva, v biológii to ale úplne neplatí. U väčšiny z nás je alergia daná nejakou genetickou zložkou a k tej sa pridávajú ďalšie faktory. U niekoho to môže byť stres, u niekoho cukor v diéte, u niekoho kratšie dojčenie a podobne. Tých faktorov je veľa a potrebné individuálne hľadať, kde sa nachádzajú problémy.

Niektorí ľudia sa u nás začínajú báť gluténu a mlieka. Je vhodné tieto potraviny vylúčiť z diéty, ak dieťa nemá diagnostikované alergie alebo intolerancie?

Ja som zástancom minimálnych reštrikcií v diéte. Každé takéto obmedzenie predstavuje stres pre organizmus, čo môže spôsobiť viac škody než tá konkrétna potravina. Ak je diagnostikovaná celiakia, iné potravinové alergie či intolerancie, tak nie je o čom. V takomto prípade musíme dodržiavať terapiu. No nemyslím si, že je vhodné vynechávať celé potravinové skupiny len preto, že to prospelo susedke alebo sme si to prečítali v módnom časopise. Naozaj nepotrebujeme sladiť a jesť rôzne aditíva, ale zo skutočných potravín by som nevynechávala bezdôvodne nič.

Keď spomíname vynechávanie potravín, môžu z vegetariánskych a vegánskych detí vyrásť zdraví ľudia?

Podľa výživových medzinárodných organizácii môžu. Pri vegetariánskej strave by nemali byť problémy, no vegánska je už viac obmedzujúca a je zložitejšie doplniť všetky živiny. Ja osobne vegánstvo zaraďujem k extrémnejším výživovým smerom, rovnako ako vitariánstvo či makrobiotickú výživu. Osobne by som ju skôr neodporúčala zavádzať u detí, najmä do 12 - 15 rokov veku. Je to ale, samozrejme, na rodičoch a ich presvedčení. Určite by som rodičom odporúčala jesť spoločne s deťmi a prispôsobiť sa pritom potrebám dieťaťa. Pre deti môže byť takáto strava dokonca sociálne vylučujúca, málokto vychováva dieťa vo vegánskej komunite. Posielame deti do bežného sveta a nie každé dieťa to dokáže dobre zvládnuť.

Ale v tomto bežnom svete je zasa kopec detí, ktoré si nakupujú nezdravé potraviny a sladkosti. Pri malých deťoch to rodičia ešte vedia ovplyvniť, ale u tých väčších od 12 rokov už ťažko.

Ideálne je vychovávať, pokiaľ sa ovplyvniť dajú. No a potom je ten ďalší spôsob, o ktorý sa snažím aj ja, ovplyvňovať stravovacie návyky detí cez štát. Nevidím dôvod, prečo by sa v škole mali dať kúpiť nezdravé potraviny a sladkosti. Čo sa týka nákupu vonku, je to ťažšie. Nakupujú to predsa aj kamaráti. Takmer každé dieťa má v tomto veku obdobie vzdoru a pravdepodobne ochutná aj takéto potraviny. Z mojej skúsenosti sa deti, ktoré vyrastali na zdravej strave a prospievala im, postupne samy vrátia k takýmto potravinám.

Ovplyvňuje výživa sústredenie v škole a výsledky žiakov?

Určite áno, sú na to mnohé štúdie. Ak sa dieťaťu v škole nedarí, sústredila by som sa na jeho životný štýl. Či spí dostatočne dlho, aký má čas odpočinku, čas strávený pred počítačom, pobyt vonku, jedlo. To sa mi zdá byť najlogickejšie. Môžeme mať toho najlepšieho učiteľa, ale ak sa dieťa nedokáže alebo nemá záujem sústrediť, nenaučí sa naozaj nič. Dieťa by malo byť v dobrej zdravotnej kondícii, aby mohlo naplno využívať svoju kapacitu a učiť sa.

Ako by sme mohli zlepšiť vzdelávanie k zdravej výžive u detí?

V Česku máme predmet ako je napríklad výchova k zdraviu a podobne. Tieto programy ale nie sú zjednotené a venujú sa téme tak trochu po svojom. Ešte je čo doháňať. Určite by bolo dobré obmedziť „nezdravosti“ na chodbách škôl, ale aj zlepšiť výživu v školských jedálňach. Už viac ako štvrťstoročie vychádzame zo starého neaktuálneho spotrebného koša. Možností je veľa, vzdelávať pedagógov, vzdelávať deti, vzdelávať rodičov. Štát by mal by mal podporovať zdravý životný štýl. Môžeme deti vzdelávať najlepšie ako vieme, ale bude to zbytočné, ak ich následne umiestnime do mora sladkostí.

Spomínam si na potravinové pyramídy, ktoré sme učili na základnej škole. Na spodu bol vtedy chlieb, obilniny. Ako by vyzerala ideálna potravinová pyramída dnes?

Ta pyramída je celá zlá. Nevychádza zo žiadnej štúdie, kde by sa zistilo, toto je najlepšie jesť v takomto pomere. Dala sa dokopy podľa toho, čo sa vtedy jedlo a povedalo sa, že je to to správne. Kritizujem ju celé roky, sama som vytvorila tzv. zdravý tanier. Základom jedálnička by mala byť zelenina doplnená ovocím. Následne pomer tukov, bielkovín a sacharidov, čo je už na väčšiu diskusiu. Môžu byť rôzne stravovacie smery a každému vyhovuje iný pomer. Jediné, čo je skutočne nutné dodržiavať, je jesť skutočné potraviny a jedlá z nich.