Články: Pre študentov
O projekte

 

Kríza ako príležitosť na posun vpred

Anton Oberhauser
Autor článku
Foto: Bigstock
Dá sa urobiť z nevýhody výhoda a z krízy príležitosť na posun vpred? / Foto: Bigstock

Článok vznikol v rámci projektu „Školstvo je spolupráca“ na základe online debát na pôde Stálej konferencie aktérov vo vzdelávaní, ktorá vzniká v rámci projektu „Deti nepočkajú!“. Záznamy z debát sú dostupné na YouTube kanáli Deti nepočkajú.

 

23.12.2020 - Krízové riadenie je princíp, ktorý skôr či neskôr zažije vo svojom živote každý človek – a každá inštitúcia. Často však vnímame ako krízovú situáciu aj náhlu väčšiu zmenu, ktorú neočakávame. Dá sa urobiť z nevýhody výhoda a z krízy príležitosť na posun vpred? Skúsenosti z prvej vlny pandémie COVID-19 – áno, aj na Slovensku – ukazujú, že rozhodne áno. A že iba spolupráca prinesie želaný efekt pri zvládaní zmien.

 

Tempo, akým sa jednotlivé školy prispôsobili novej situácii, hlavne zavedeniu učenia na diaľku, do veľkej miery záviselo od ich pripravenosti. Príkladnú rýchlu reakciu ponúkla medzinárodná stredná škola LEAF Academy v Bratislave. „Pomohlo nám, že sme svoju víziu mali stanovenú už od začiatku, čo znamenalo aj funkčný systém online vyučovania,“ hovorí riaditeľ Matej Sapák.

 

Proti rýchlej a správnej reakcii na nástup krízy môže totiž niekedy pôsobiť hierarchia organizácie – a tiež mentálne nastavenie, pri ktorom riaditelia či učitelia neradi vychádzajú zo zabehaných koľají a len čakajú na pokyny zhora, ktoré potom navyše uplatňujú iba neochotne a pomaly. „Mnoho projektov a programov zlyháva nie preto, že ich autori a realizátori nemajú pravdu, ale preto, že nedokážu o tejto pravde presvedčiť tých, ktorých sa výsledky projektov dotýkajú najviac. Teda ľudí v teréne,“ potvrdzuje Jozef Ondáš, dlhoročný manažér so skúsenosťami s riadením zmien.

 

Učitelia boli po začiatku koronakrízy v polovici marca 2020 prakticky „hodení do vody“ a slúži im ku cti, že dobrou spoluprácou novú situáciu do veľkej miery zvládli. Na celom svete však silnejú hlasy, že školstvo už nikdy nebude také ako pred pandémiou. So zachovaním škôl ako miesta dôležitej sociálnej interakcie nastupuje do popredia potreba ich prispôsobivosti na rôzne formy a metódy vzdelávania.

 

Priodvážna stratégia?

Svoje o tom vedia v globálnej spoločnosti Microsoft, ktorá už niekoľko rokov tvrdí, že budúcnosť vzdelávania je hybridná. Nástup pandémie túto koncepciu urýchlil. Skúsenosti s prípravou na zmeny majú aj na Slovensku. „Na ZŠ R. Dilonga v Trstenej učiteľ Peter Pallo už od roku 2012 pripájal cez digitálne nástroje na hodinu napríklad aj žiakov s chrípkou, ktorí tak neprišli o vyučovanie. Podľa niektorých odvážna stratégia sa nám tu naozaj ukazuje ako správna,“ komentuje riaditeľka Microsoftu ČR a SR pre vzdelávanie Marcela Havrilová. „Jednoznačne tvrdíme, že neprerušený kontakt žiakov s učiteľmi po nástupe pandémie bol umožnený na prvom mieste vďaka technológiám.“

 

Vzdelávanie by podľa Microsoftu malo byť možné odkiaľkoľvek a kedykoľvek. „Preto ku krízovému riadeniu patrí nielen ochrana zdravia či bezpečnosť, ale aj zabezpečenie vzdelávacieho procesu v nových podmienkach. To znamená napríklad kombinovanie lektorov, napájanie sa do vzdialených miest, využívanie nápaditých didaktických videí a v neskoršej fáze aj jasná predstava o vzdelávaní na báze tzv. deep learningu,“ pripomína M. Havrilová. Nevyhnutnosťou v akejkoľvek kríze je pritom čím skoršie navodenie pocitu pohody a uspokojenie výchovno-vzdelávacích potrieb u každého žiaka, teda aj u tých s rozmanitými potrebami.

 

Priehrštie aktivít

Riaditeľka proaktívnej ZŠ vo Zvolene Ľuboslava Bieliková prikyvuje: „Pandémia ukázala, čo je cenné, čo si zaslúži zachovať a aj čo je zbytočné. Potvrdilo sa, že skúsenosti s projektovým či blokovým vyučovaním boli dobrou prípravou na novú situáciu.“ Ako prezieravé pre komunikáciu tejto školy so žiakmi a rodičmi sa okrem iného ukázalo zriadenie školských mejlových adries pre žiakov 3. – 9. ročníka ešte v septembri 2019.

 

Na tejto škole si tiež z prvej ruky overili, že spôsob, akým sa žiaci učia, je dôležitejší než samotný obsah učiva. Uvítali preto aj krok ministerstva, ktoré v júni 2020 ohlásilo prípravu redukcie učebných materiálov. „Tiež uvoľnené ruky na realizáciu zmien v štruktúre vyučovacieho dňa sme využili tak, že sme veľa hodín odučili vonku – nielen v areáli školy, ale aj na nádvorí zámku či múzea,“ približuje Ľ. Bieliková. „Rodičia chodili po uvoľnení opatrení čítať prvákom, na webovom sídle školy sme umiestnili zvukové nahrávky. Osvedčilo sa i používanie úložísk s didaktickými videami, užitočnými hlavne pre našich prváčikov.“

 

Ako mimoriadne cenné sa ukázali už nadviazané partnerstvá v miestnej komunite. „Napríklad s neziskovou organizáciou, ktorá nám pomáhala nadväzovať kontakt s deťmi z marginalizovaných komunít a s rozmanitými potrebami,“ vraví riaditeľka. Výsledkom bolo, že s plynutím prvej vlny pandémie sa počet detí, s ktorými sa nedarilo nadväzovať kontakt, postupne zredukoval z trojciferného čísla na 16.

 

Inštitucionálna pamäť potrebuje impulz

Každé zvládnutie krízy je úspech. A nikto tento úspech nedosiahne bez chýb. „Je veľmi dôležité, aby sme si zapísali alebo inak zaznamenali tie najdôležitejšie aspekty toho, ako sme zvládali zmenu“, pripomína M. Sapák. „Človek je tvor zábudlivý, preto je dobré zistené veci rovno zanalyzovať a nabudúce sa k nim ako k hotovým vrátiť, alebo ich ešte vylepšiť.“ pridáva sa Ľ. Bieliková.

 

Radšej skôr ako neskoro, ale vyšperkovane

A ešte niečomu nás pandemická kríza naučila. „Dôležité je komunikovať včas. Hlavne žiaci a rodičia potrebujú istotu, preto by sa mali dozvedieť fakty a pokyny čím skôr. Nemusí to byť vizuálne perfektné, vyšperkované. Stačí, ak sa je o čo oprieť. Ideálne vtedy, ak sme rodičov a žiakov zapojili do krízového riadenia a v rozhodnutiach sa odrážajú ich tipy a návrhy,“ poznamenáva Matej Sapák.

 

Presnej komunikácii musí vždy predchádzať dohoda všetkých zainteresovaných aktérov. „A to je u nás na Slovensku problém. Málo sa rozprávame, kľúčoví aktéri nekomunikujú dostatočne,“ zdôrazňuje M. Havrilová. Koniec koncov, v decembri 2020 to prízvukovala v rozhovore pre Postoj hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská: „Informácie pre žiakov, rodičov a učiteľov musia vychádzať vydiskutované a včas, aby vedeli, na čo sa majú všetci pripraviť. Zároveň by sa mali prebrať s odborníkmi na školstvo, aby malo každé opatrenie význam.“

 

Skúsenosti ukazujú, že každá škola by mala mať svoj vlastný, na mieru šitý krízový manuál a v každej dôležitej situácii vymenovať krízový tím, alebo tím implementácie zmeny. Ľudia tak spoluprácou premenia krízu na príležitosť – a potenciálnu nočnú moru na víťazstvo.

 

Hodnoty pomôžu pri riešení dlhodobých kríz

Teraz ešte pohľad z Kanady. Slovenka Nina Paulovičová tam pôsobí na univerzite v Edmontone v štáte Alberta. Poznamenáva, že tamojšie školy sa nachádzajú v štádiu takzvanej dekolonizácie, ktorá môže ukázať cesty k odpovediam na zásadné otázky dnešnej spoločnosti. „V našej západnej kultúre máme určitú predstavu ako učiť, ako povedať príbeh. Lenže my sa teraz veľa učíme z kultúr, ktoré sú domorodé. Indiáni majú úplne iný pohľad na svet. Môžeme hovoriť o lineárnej výučbe, ktorá je cirkulárna, obehová. Rozprávate príbeh, ale jeho štruktúra je úplne iná. Vzdelávanie pre nich znamená skúsenosť a jej reflektovanie. Teda, vytvárate si vlastnú odpoveď či reakciu na to, čo ste skúsili. Domorodé kmene sa pritom spoliehajú na ústnu históriu, ktorá nemá dokumentáciu. Čiže tá pedagogika začína byť veľmi zaujímavá, vychádza hlavne z pedagogiky Zeme. A vieme, že v 21. storočí budú naše deti riešiť naozaj hlavne ekologické témy – otázku pitnej vody, prístup k zdrojom a ekologické katastrofy. Naša pedagogika sa bude viac a viac odvíjať od Zeme. A našich študentov 21. storočia treba na to ozaj pripraviť.“

 

Najdôležitejšie zásady pre riadenie krízy:

 

  1. Do akej miery sa prvá vlna pandémie stala súčasťou „inštitucionálnej pamäti“ našej školy, aké poučenie sme si z nej zobrali aj vzhľadom na to, či sme lepšie pripravení na epidémie a podobné krízové situácie?
     
  2. Uvedomujeme si, že poučenie z krízy je základom pre prípravu kvalitného krízového manuálu, ktorý je šitý na mieru práve nám?
     
  3. Vnímame, že zmeny (i náhle) sú súčasťou života a je dobré, keď im čelíme s pozitívnym nastavením a keď očakávame a dokonca vítame ďalšie zmeny?
     
  4. Ako môžeme nevýhody vďaka správnemu prístupu a odvahe premeniť na výhody?
     
  5. Uvedomujeme si, že mať objektívnu pravdu v kríze a pri zmenách nestačí? Že o týchto pravdách musíme presvedčiť všetky dotknuté strany?
     
  6. Vnímame, aký silný tím v škole máme a že sústredeným úsilím a zomknutím dokážeme zvládnuť akúkoľvek situáciu? Poznáme silné stránky každého kolegu? Prináša nám to pokoj a sebavedomie?
     
  7. Kto by mal byť súčasťou krízového tímu našej školy?
     
  8. Máme postarané nielen o realizáciu nevyhnutných úkonov počas krízy a zavádzania zmeny, ale aj o ich odkomunikovanie dotknutým stranám, hlavne žiakom a rodičom?
     
  9. Vidíme, že kríza/zmena podmienok prináša obrovské príležitosti a správne motivovaní ľudia môžu prichádzať s riešeniami, ktoré dovtedy nevnímali alebo nevedeli uskutočniť?
     
  10. Do akej miery podporujeme nápady členov učiteľského zboru v zmysle využitia novej situácie, obohacovania výchovno-vzdelávacieho procesu o nové prvky (medzipredmetové vzťahy, viac času stráveného vonku a pod.)?


Čítajte viac o téme: Projekt Školstvo je spolupráca
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.