Občas sa stáva, že sa dieťa začne správať, akoby bolo o niečo mladšie. Navonok sa vzdáva zručností, ktoré už dávno ovládalo. Odborníci v takom prípade hovoria o regresii.
Pre dieťa je prirodzená progresia, a hoci to vyznieva protichodne, aj regresia je u dieťaťa súčasťou progresie. Svedčí o uvedomovaní si dieťaťa svojho vlastného ja a o jeho psychickom dozrievaní. Každým dňom dosahuje ďalšie míľniky v psychomotorickom vývine a vníma svoje narastajúce schopnosti. Dieťa prežíva zo svojich úspechov radosť, ale i stres. Čím viac schopností nadobúda, o to je samostatnejšie a menej závislé na rodičoch. Tento stres občas vedie k prirodzenej regresii v správaní dieťaťa. Regresia je dočasná a trvá do vymiznutia strachu dieťaťa, do naplnenia jeho potrieb alebo do dosiahnutia ďalšieho vývinového obdobia. Je prirodzenou súčasťou psychického, ale aj fyzického dozrievania dieťaťa.
Prejavy regresie u detí
Regresia môže nastať v takmer každej nadobudnutej schopnosti:
- Reč - detská maznavá reč
- Spánok - ochota spávať poobede, večer v požadovanom čase, prípadne u staršieho dieťaťa neochota spávať samo
- Strava - neochota skúšať nové potraviny, návrat k mixovanej strave alebo vyžadovanie kŕmenia
- Fyzická schopnosť - chodenie, lezenie, bicyklovanie, plávanie
- Samostatnosť - uzatvorenie sa, separačná úzkosť
- Vyprázdňovanie - návrat k používaniu plienok, odmietanie nočníka, toalety
Maznavá reč
Dieťa začína rozprávať maznavo, keď pociťuje potrebu byť malé, ľúbené a túži po blízkosti a láskavých slovách. Ak sa jeho potrebám vyhovie, maznavá reč sama od seba rýchlo vymizne. Ak prichádza regresia v reči dieťaťa po narodení súrodenca, dieťa ním vyjadruje nasledovné:
- Dieťa empaticky imituje reč mladšieho súrodenca.
- Vníma dôsledok maznavej reči súrodenca na správanie rodičov, ktorí sa mu s láskou venujú.
- Túži byť opäť malé a bezvýhradne milované, bez nárokov na jeho správanie.
Nesamostnatnosť
Dieťa sa nerodí, aby bolo po narodení samostatnou jednotkou. V zvieracej ríši by odložené mláďa neprežilo. Dieťa musí k svojej samostatnosti dozrieť a prichádza k nej postupne, nadviazaním bezpečnej vzťahovej väzby so svojimi rodičmi alebo inými blízkymi ľuďmi. Aj dieťa, ktoré sa javí byť samostatné, môže opätovne vyžadovať tesnú blízkosť rodiča a vykazovať neochotu ostať samo. Regresia v samostatnosti nastáva častokrát vtedy, ak je dieťa dlhšiu dobu bez rodičov alebo naopak dlhšiu dobu výhradne s nimi. Dieťa môže v danej chvíli potrebovať:
- Uistenie o bezpečnosti prostredia, v ktorom bude tráviť čas ( škôlka, škola, starí rodičia, tábor).
- Uistenie o bezpodmienečnej a nekonečnej láske rodičov, ak sa mu narodil mladší súrodenec.
- Uistenie o prítomnosti a pomoci rodiča vždy, keď bude dieťa v nepohode.
Vyprázdňovanie
Rodičia bývajú sklamaní, ak sa úspešne odplienkované dieťa začne odrazu odmietať vyprázdniť mimo plienku. Ak je dieťa za nehody trestané alebo zahanbované, regres u dieťaťa sa výrazne predĺži a dieťa začne trpieť pocitmi neschopnosti a menejcennosti.
Dieťa môže mať regresiu vo vyprázdňovaní napríklad z dôvodov:
- kopírovania zvykov mladšieho dieťaťa, túžba byť opäť malým a nemať zodpovednosť za vlastné vylučovanie, robiť to mimovoľne;
- zdravotným problémom;
- psychickým problémom;
- nepohode a strese v rodine;
- nevyhovujúcemu prostrediu pri vyprázdňovaní (pach, nečistoty, pokazená toaleta, nevhodná veľkosť nočníka, nedostatok súkromia, prílišné sústredenie sa na vylučovanie, nevhodná hygiena po vylučovaní).
Fyzická zdatnosť
Dieťa, ktoré sa naučí liezť, chodiť, utekať, bicyklovať sa zo svojej novonadobudnutej zručnosti veľmi teší. Užíva sú ju však najviac vtedy, ak je pri ňom dospelý, ktorý ho hrdo pozoruje. Dieťa však čoskoro zistí, že svojou schopnosťou samostatne sa pohybovať sa od svojej bezpečnej vzťahovej osoby dokáže prirýchlo vzdialiť a preto u neho môže v tejto oblasti tiež nastať regres. Dieťa napríklad vyžaduje byť nosené na rukách, plávať v plávajúcom kolese alebo detské pomocné kolieska. Dieťa je vhodné posmeľovať v jeho výkonoch, ale tiež uznať jeho obavy z rýchlosti, vzdialenosti, hĺbky a výšky. Môžeme ho motivovať spoločnými športovými aktivitami a tiež športom v rámci skupiny detí, ktoré sa vzájomne najviac inšpirujú v dosahovaní rôznych fyzických zručností. Dieťa za jeho strach nekarháme, nezosmiešňujeme. Práve naopak, dieťa dosahuje ďalší stupeň vo svojom vývine, a to prehlbujúci sa pud sebazáchovy, pociťovanej obáv o svoju bezpečnosť a uvedomovanie si fyzickej náročnosti daného výkonu.
Spánok
Dieťa v určitom veku môže začať odmietať spánok, či už poobedný alebo rebeluje voči času ukladania na večerný spánok. Človek je jediný tvor, ktorý dobrovoľne odsúva svoju potrebu spánku. Dieťa si začína uvedomovať, o aké aktivity počas spánku prichádza a spánok považuje za stratu času. Rovnako však skúša posúvať hranice rodičov a objavuje svoju moc a možnosť robiť rozhodnutia samo o sebe. Dieťaťu môžeme skúsiť spánok spríjemniť:
- Ponúknuť mu bezpečné a vyhovujúce miesto na odpočinok.
- Vysvetliť mu prostredníctvom obrázkov a kníh dôležitosť spánku, ale nezastrašovať ho a nevyhrážať sa mu, čo sa stane, ak nebude dostatočne späť.
- Aktivity plánovať pred a po spánku.
- Vysvetliť režim dňa a časovú os dňa prostredníctvom obrázkov - dieťa potrebuje vedieť, čo sa bude diať, aj keď ešte nemá schopnosť porozumieť hodnotám času.
- Ísť dieťaťu príkladom a nesnažiť sa byť najaktívnejší, keď sa dieťa chystá na spánok. Dieťa nervozitu a aktivitu rodiča vycíti a bude preň náročnejšie sa upokojiť, utíšiť a zaspať.
Stravovanie
Dieťa môže odrazu vyžadovať kŕmenie alebo mixovanie potravy. Častá býva tiež neochota ochutnať nové potraviny. Príčiny môžu byť rôzne a dieťa ich vie len málokedy pomenovať:
- Dieťa má zubný kaz a hryzenie potravy mu spôsobuje bolesť
- Dieťa má v ústach zápal a vyžaduje kašovitú jednotvárnou stravu
- Dieťa opakuje po mladšom súrodencovi a chce sa stravovať rovnako ako ono
- Dieťa potrebuje naplniť svoju potrebu lásky a opatery a túži, aby sa oň rodič staral a venoval sa mu
- Pre dieťa je prirodzené mať svoje obľúbené jedlá a pokiaľ spĺňajú požadovanú nutričnú pestrosť a výživu nie je nutné, aby s jedlom experimentovalo, ak samo nechce
Pandémia spúšťa regres aj u starších detí
Vplyv pandémie Covid-19 na deti je výrazný aj v oblasti sociálnych zručností, samostatnosti, akademických výsledkoch. Mozog dieťaťa je preťažený a musí spracovávať okrem bežných vecí aj strach z ochorenia, úmrtia, sociálnej izolácie či online štúdia. Ak dieťa reaguje prehnane na bežné požiadavky, ako upratanie si izby, odloženie tabletu alebo telefónu, môže to byť následok toho, že jeho mozog je preťažený, tvrdia odborníci vo svojej štúdii.
Regres u traumatizovaného dieťaťa
Psychoanalytici tvrdia, že regresia býva častokrát následkom traumy v určitom stupni vývinu dieťaťa. Ak sa stresová situácia udiala u dieťaťa počas orálnej fázy, môže si pri následnom pocite stresu hrýzť nechty, ceruzku alebo hvízdať, hmkať. Ak sa stresová situácia udiala v období análnej fázy, dieťa môže byť nečistotné a neporiadne.
Regresia u dieťaťa môže byť neškodná, ale aj následkom traumatickej udalosti v živote dieťaťa, ukazovateľom nestabilného rodinného zázemia, nadmerného stresu alebo psychického ochorenia. Ak rodičia pozorujú viacero nezvyčajných prejavov v správaní dieťaťa, vyslovené obavy až záchvaty plaču a strachu z nejakých ľudí alebo činností, je nutné spozornieť a obrátiť sa na pediatra a detského psychológa, ktorí môžu rodine pomôcť pri prípadnom závažnom probléme.
