Keď dieťaťu chýba jedinečný dôverný vzťah, hľadá pozornosť a oporu neustále

Niektoré deti sa zvyknú “nalepiť” na akúkoľvek osobu, ktorá je v ich okolí a správa sa voči nim priateľsky. Tak rýchlo, ako sa na niekoho nalepia, sa však aj odtiahnu a nalepia na hocikoho iného. V ich živote chýba výlučná vzťahová osoba a ich vzťahy sú aj v dospelosti výrazne prelietavé. 

Ak dieťa so svojou vzťahovou osobou prežíva bezpečnú väzbu, vytvára sa u neho dôvera v bezpečný svet, rastú jeho schopnosti prekonávať v živote prekážky, adekvátne reagovať na zmeny a nadväzovať zdravé vzťahy s ľuďmi. V bezpečnej vzťahovej väzbe matka na bábätko reaguje a vníma jeho signály nespokojnosti, hladu, bolesti, samoty, strachu a adekvátne na ne vždy reaguje, pri ambivalentnom vzťahu ostanú niekedy signály dieťaťa nevypočuté. Môže to byť kvôli psychickému rozpoloženiu matky, únave, neprítomnosti, neschopnosti alebo nemožnosti matky sa v danú situáciu o dieťa postarať. Dieťa však hlbšiemu konceptu nerozumie a nechápe, prečo je to niekedy tak a inokedy inak.

Prečo dieťa hľadá pozornosť zakaždým inde?

Deti s neistou ambivalentnou vzťahovou väzbou sú charakteristické tým, že vyhľadávajú vo svojom okolí ľudí, ktorí sú voči ním milí. Ambivalentná vzťahová väzba znamená, že matka niekedy k dispozícii je a inokedy neprejavuje záujem o potreby dieťaťa. Dieťa v takomto vzťahu si uvedomuje, že ho matka vníma najmä vtedy, keď sa správa výrazne a najmä ak neposlúcha. Za týmto správaním sa skrýva skúsenosť dieťaťa, že je viditeľné len vtedy, ak robí hluk, nespráva sa poslušne a púta na seba pozornosť. Keďže pozornosť je to, čo sa mu v ranom štádiu detstva nedostávalo v takej miere, ako potrebovalo, uspokojí sa aj s negatívnou pozornosťou, ktorá je preň znesiteľnejšia, ako nezáujem a nevšímavosť, ktorá ho v určitých chvíľach veľmi zraňovala. Ak matka na plač dojčaťa niekedy reagovala, ale inokedy ho zaň trestala, odmietala alebo dieťa neupokojila, neprebalila, nenakŕmila, dieťa si vytvorilo vo svojej hlave vzorec, na základe ktorého predpokladá fungovanie vzťahov.

Keďže dieťa nedostáva od matky to, čo potrebuje - matka niekedy reaguje starostlivo, ale inokedy nevšímavo, niekedy citlivo, inokedy odmietavo - dieťa nie je schopné predpokladať, kedy matkina láskavosť skončí a kedy bude zase neprístupná. Dieťa žije v neustálej neistote, že niekedy je prijímané a inokedy nie. Voči takémuto správaniu si vytvorí vnútornú obranu. Ak práve potrebuje starostlivosť a lásku, a matka mu ich odmieta dať, dieťa hľadá prístupné osoby, ktoré by mohli naplniť jeho citové potreby, vo svojom okolí.

Keďže však určitú pozornosť dostáva, keď je matka prítomná a v dobrom psychickom rozpoložení, naučí sa neskôr veľmi dobre rozpoznávať pocity dospelých ľudí. Takéto deti reagujú nesmierne citlivo na prejavy sympatie od iných ľudí. Ak sa na ne niekto usmeje, alebo im prejaví náklonnosť, prilepia sa na danú osobu, kým si nenaplnia potrebu prijatia. Veľmi často začínajú komunikáciu s dospelým komplimentami, aby sa mu votreli do priazne.

Prelietavosť, hnev a žiarlivosť v dospelosti

Deti s ambivalentným typom vzťahovej väzby sú charakteristické svojou nestálosťou a prelietavosťou a tieto vlastnosti sa prenášajú do ich budúcich vzťahov. V dospelosti citlivo reagujú na pozitívne prejavy sympatií, avšak v momente, ak im ich daná osoba prestane poskytovať,  prestanú o človeka javiť záujem a hľadajú inú dobre naladenú osobu. Ich vzťahy sú preto povrchné, krátkodobé a prelietavé. Veľmi rýchlo sa pre niekoho nadchnú a sú typickí predstavitelia vzťahov, v ktorých na začiatku "preletela iskra".

Pri ambivalentnej väzbe malé dieťa na odlúčenie od rodiča reaguje neprimeraným plačom a následne ho za separáciu trestá buď nevšímavosťou alebo prílišnou naviazanosťou na rodiča. Odlúčenie, hrozba odlúčenia alebo iné formy odmietania vyvolávajú u dieťaťa alebo aj u dospelých úzkosť a agresívne správanie voči vzťahovej osobe. Úzkosť má zaistiť maximálnu dostupnosť vzťahovej osoby a zúrivosť je výčitkou, ktorá sa týka toho, čo sa stalo, ako aj odstrašovaním, aby sa to už nestalo. Takto je láska, úzkosť a hnev, niekedy aj nenávisť vyvolávaná jednou a tou istou osobou, dôsledkom čoho je bolestivý konflikt (Bowlby, 1976). Dieťa, ktoré je v jednom momente zlostné a zúrivé na rodiča, môže o chvíľu hľadať u neho upokojenie a útechu. Hádky medzi milencami často prebiehajú rovnako (Hašto, 2005).

Takáto rozporuplnosť stupňuje nepriateľskosť voči vzťahovej osobe, a nepriateľské činy vyvolávajú u vzťahovej osoby opätovné odmietanie, čo Bowlby pomenoval ako „kľúčový problém psychopatológie“ a tento termín si osvojil aj S. Freud (Hašto, 2005).

Keďže deti s neistou ambivalentnou väzbou nemajú jednu výlučnú dôležitú osobu, pre ich opatrovníkov to môže byť časom veľmi zraňujúce. Nadobudnú pocit, že nemajú výlučné dôležité miesto v ich živote a ich deti sú spokojné pri hocikom, kto je k nim dobrý. Pre opatrovníkov je následne veľmi ťažké získať si dôveru dieťaťa natoľko, že dieťa presvedčia o tom, že ich záujem o neho je stály a dlhotrvajúci a neprejavujú ho len vtedy, keď sa cítia dobre.

Ako vytvoriť bezpečný kruh dôvery?

Výlučný vzťah s jednou bezpečnou osobou je dôležitý kvôli tomu, aby dieťa získalo pocit svojej vlastnej hodnoty a nadobudlo schopnosť utvárať hlboké a dlhotrvajúce vzťahy.

Náprava je možná tým, že o dieťa sa začne starať výlučne vzťahová osoba a venovať mu pozornosť. Je dôležité, aby to rešpektovali všetci členovia domácnosti a nechali, aby dieťa zažívalo pocit, že jeho potreby napĺňa matka.

Príklad:

Dieťa pociťuje smäd alebo hlad a zo zvyku ide za hocikým, kto sa na neho milo usmieva, kto je na blízku, kto sa mu javí ako priateľská osoba. Aby si dieťa dokázalo vytvoriť bezpečnú väzbu, je dôležité, aby ho daná osoba presmerovala k matke: Poď, vypýtaš si vodu, jedlo od mamy. Poď, dám ti napiť z fľaše, ktorú ti nachystala mama. Poď naješ sa jedla, ktoré ti uvarila mama.

Ak je dieťa už v škôlke, je dôležité aby pedagógovia aspoň cez predmety a aktivity zdôrazňovali, že starostlivosť prichádza od matky.