Strava má vplyv aj na náladu a správanie detí

Aj strava má vplyv na náladu a správanie detí
Aj strava má vplyv na náladu a správanie detí / Zdroj: Pexels

Deti majú nižšiu schopnosť ovládať svoje emócie a správanie a dokážu na každodenné situácie reagovať iba primerane svojim schopnostiam, vedomostiam a veku. Ich nervová sústava je ešte stále vo vývine. Môžeme od nich očakávať výbuchy zlosti, ktoré vzápätí vie vystriedať spokojný smiech, ktorým uvoľnili svoje nahromadené pocity. Odborníci však upozorňujú, že nielen vývinová fáza, ale aj nedostatočná výživa a nevhodná strava významne ovplyvňuje správanie a náladu detí. Ak sú deti citlivé a nadmerne senzitívne reagujú na preťaženosť alebo únavu, nevhodne zvolená strava dokáže spôsobiť nápadné výkyvy v ich správaní.

 

Vzťah medzi zdravým telom a zdravou mysľou  

Vysoký príjem cukru a umelých prísad v spracovaných potravinách negatívne vplýva na náladu detí. Deti sa nasýtia nutrične nedostatočných potravín a nemajú chuť a kapacitu prijímať výživovo hodnotné jedlo. Deti tak môžu byť síce najedené, ale zároveň byť podvyživené. Trpia nedostatkom vitamínov, aminokyselín, minerálov potrebných pre správne fungovanie mozgu a ďalších orgánov.

 

Vedecký výskum potvrdil, že nielen zdravotné problémy spôsobujú depresívne stavy, ale naopak aj ľuďom, ktorí dlhodobo trpeli depresiami, boli neskôr diagnostikované vážne ochorenia a zápaly v tele. Tento prevratný výskum potvrdil nepopierateľný súvis medzi zdravým telom a duševným zdravím.

 

Vhodné potraviny pre správne fungovanie mozgu zahŕňajú napríklad ryby, vajíčka, celozrnné pečivo, listovú zeleninu, ovos, bobuľovité ovocie, a najmä dostatok čistej pitnej vody.

 

Bio stravovanie nie je moderný výstrelok

Jednotvárnosť stravy nie je nebezpečná, môže byť práveže vhodná, ak pokrýva dostatočný príjem všetkých dôležitých vitamínov. Aby bola ponuka potravín primerane vysoká jeho dopytu, čoraz častejšie sa využívajú nezdravé chemické zásahy, neopodstatnená hormonálna a antibiotická medikamentná liečba u zvierat a nevhodné skladovanie a dovoz potravín. Ak chceme získať z potravín viac ako len okamžité zasýtenie, je namieste hľadať lokálne potraviny od domácich chovateľov a pestovateľov. Čím reálnejšie potravina vyzerá a chutí, tým je väčšia pravdepodobnosť, že do tela dostávame skutočné jedlo plné vitamínov. Bio kvalita nie je rozmar dnešnej doby, ale zahŕňa organické potraviny pestované v ekologickom poľnohospodárstve bez použitia chémie a živočíšne produkty zo zvierat odchovaných na krmive z ekologického hospodárstva, ktorým je poskytovaná adekvátna veterinárna starostlivosť.

 

Vplyv stravy na výskyt depresie

Doktor Charles Reynolds, profesor na Pittsburghskej univerzite, ktorý sa prelomovo preslávil v geriatrickej psychoterapii vo svojich výskumoch potvrdzuje vplyv stravy na psychické zdravie jedincov. Vo svojich výskumoch odhalil, že starší ľudia, ktorí obdržali návod na zdravé stravovanie a diétne odporúčania, zaznamenali v priebehu 2 rokov pokles symptómov depresie o 40 až 50% a zvýšený pocit spokojnosti a vyrovnanosti.  Svoje výsledky v roku 2014 publikoval v časopise American Journal of Psychiatry.

 

Štúdie potvrdili, že zmeny v jedálničku vedúce k zvýšenej konzumácii potravín bohatých na omega-3 mastné kyseliny, vitamín B a aminokyseliny ako tryptofan, tyrozín, fenylalanín znižujú riziko depresie. Nedostatok omega-3 mastných kyselín a vitamínov B9 a B12 spôsobuje zmeny v neurologických funkciách a mozgových metabolických procesoch, ktoré spúšťajú symptómy depresie. Tieto vitamíny sa nachádzajú napríklad v celozrnných potravinách (zinok, magnézium), vo vajíčkach, syroch, jogurtoch (tyrozín, glutamín, zinok a magnézium), fazuli, brokolici, kapuste, špenáte, kukurici, rybách alebo hydine.

 

Na druhej strane, strava pozostávajúca najmä z fast foodu, rafinovaných cukrov a sacharidov a tiež konzumácia alkoholu, sú rizikovými faktormi pri vzniku depresie a zápaloch v tele. To znamená, že strava, ktorá spôsobuje zápal v tele je rovnako zodpovedná aj za zvýšené riziko depresie.

 

Odborníci reportujú rovnaké výsledky aj u detí. Strava ochudobnená o dôležité vitamíny, aminokyseliny a omega-3 mastné kyseliny a obohatená o komplexné sacharidy a cukry vedie k výrazným zmenám nálad, ako sú únava, depresia, podráždenosť.

 

Mnohé ďalšie štúdie demonštrujú signifikantný vzťah medzi nedostatočnou výživou a slabším duševným zdravím a celkovou spokojnosťou. Nedostatok folátu, zinku a magnézia je spájaný s depresívnymi poruchami a nedostatok omega-3 mastných kyselín zase s nervozitou a podráždenosťou.

 

Napriek tomu, že klasická medicína rieši a lieči symptómy ADHD, nové klinické testy potvrdzujú, že príjem omega-3/6 mastných kyselín slúži ako vhodná doplnková liečba. Znižuje potrebu užívania psychofarmakologických liekov a zvyšuje ich účinok. Prírodným zdrojom omega-3 mastných kyselín sú makrela, losos, vajíčka, orechy, ľanové a slnečnicové semienka.

 

Niektorí odborníci odporúčajú meniť jedálniček aj podľa sezóny počas roku. / Zdroj: Pexels

 

Rizikové potraviny pre deti

Najnovšie výskumy zdôrazňujú súvislosť medzi častými zmenami nálad u detí a potravinami, ktoré konzumujú. V knihe Radosť zo zdravých detí autori odporúčajú zloženie jedálnička, ktorý je vhodný prispôsobiť aktuálnemu ročnému obdobiu, teda sezóne.

 

Cukor. Zvýšená konzumácia cukru vyvoláva neúmerné stúpanie a klesanie glukózy v krvi, ktoré môže dráždiť nervovú sústavu dieťaťa a viesť tak k výrazným zmenám nálad.

 

Umelé prísady, farbivá, konzervanty a dochucovadlá. Niektoré štúdie viedli k výsledkom, ktoré potvrdzujú, že tieto látky môžu výrazne vplývať na hyperaktivitu detí.

 

Mlieko. V prípade, ak dieťa trpí intoleranciou laktózy, býva po požití mlieka a mliečnych výrobkoch nespokojné, podráždené až agresívne. Rovnako je náchylnejšie na infekciu uší a nachladnutia. Kazeín, ktorý sa nachádza v mliečnych výrobkoch je pre ľudské telo ťažšie stráviteľný. Ak dieťa uprednostňuje pitie mlieka, je vhodné nájsť bio farmu, bez pridaných hormónov a antibiotík. Bohatým zdrojom dostatočného množstva vápnika a vitamínu B a D je napríklad brokolica, kefír, kvalitný grécky jogurt, kapusta, žerucha alebo ovos.

 

Nezdravé tuky, fast food, biela múka a spracované potraviny. Deti, ktoré často konzumujú polotovary a fast food si naň vybudujú nezdravú závislosť. Ich telo totiž po zjedení vysokokalorického jedla začne vylučovať dopamín, ktorý prináša človeku pocity zadosťučinenia, odmeny a spokojnosti. Je to pre ne jednoduchšia a rýchlejšia cesta k spokojnosti, ako keď sa majú zasýtiť zdravými potravinami. Avšak následne im chýbajú antioxidanty z ovocia a zeleniny, zdravé tuky z rýb a rastlinných olejov, a nedostatok vhodnej výživy vedie k zvýšenému riziku depresie, problémov so spánkom a trávením.

 

Rodiči by mali mať na pamäti, že všetky deti by sa prirodzene uchýlili len k nezdravým potravinám, polotovarom kvôli ich výraznej chuti, ak by sme im ich ponúkali. Rodičia sú zodpovední za to, akú kvalitnú stravu ponúkajú svojim deťom a aby udržali ich stravovacie návyky v rovnováhe. Nie je úplne nutné vyvarovať sa všetkých nezdravých potravín. Každé dieťa časom ochutná čokoládu, sladký nanuk či hranolky, no cieľom je budovať základ detského jedálnička na zdravých potravinách a vedome k tomu deti viesť aj keď si potraviny budú vyberať bez rodičovského dohľadu.

Čítajte viac o téme: Zdravé stravovanie
Zdieľať na facebooku