Články: Pre študentov
O projekte

 

Potravinová alergia a intolerancia u dieťaťa: Čo je to a ako vzniká?

Andrea Mikušová
Autor článku
Foto: Bigstock
Potravinová alergia a intolerancia u dieťaťa / Foto: Bigstock

Počet detských pacientov s diagnostikovanou potravinovou alergiou alebo intoleranciou neustále narastá. Nakoľko je táto diagnóza závažná? Dokáže ju rodič odlíšiť od intolerancie? Bude ňou dieťa trpieť navždy?

 

Za zvyšujúci výskyt alergií a intolerancií môže zvyšujúci sa level znečistenia ovzdušia, ale aj aditíva v potravinách a v neposlednom rade vysoká stresová záťaž. Niektorí odborníci tvrdia, že za nárast počtu alergií je zodpovedná aj prehnaná dezinfekcia. Na druhej strane výskyt alergií znižuje život s domácim zvieraťom a vystavenie detí prirodzenému prostrediu, v ktorom žijú aj baktérie.

 

Aký je rozdiel medzi alergiou a intoleranciou?

Najväčšia anglická zdravotnícka organizácia NHS UK definuje jednoducho rozpoznateľné rozdiely medzi alergiou a intoleranciou na potraviny.

 

Potravinová alergia Potravinová intolerancia
Reakcia imunitného systému, kedy imunitný systém považuje proteín v potravine za hrozbu Nezahŕňa imunitný systém, nevzniká pri nej alergická reakcia a nie je život ohrozujúca
Vyvoláva typické alergické symptómy ako vyrážka, svrbenie, opuch Symptómy neprichádzajú náhle po požití potraviny
Vačšinou býva na konkrétnu potravinu ako napríklad morské živočíchy, orechy, arašidy, mlieko, vajíčka Symptómy sa zväčša objavia iba pri nadmernej konzumácii konkrétnej potraviny, narozdiel od alergie, pri ktorej už stopy nejakej látky môžu vyvolať alergickú reakciu
Môže byť veľmi vážna Môže ju vyvolávať veľké množstvo rôznych potravín

 

Alergia býva dedičná

Potravinová alergia vzniká ako imunitná reakcia po kontakte alergénov v potravinách s našimi vlastnými protilátkami IgE. Telo začne produkovať histamín a iné chemické látky, ktoré v tele vyvolajú alergickú reakciu. Najčastejším alergénom v potravinách je bielkovina. Dedičnosť tvorí 80 % predispozíciu na vznik alergie, ak ňou trpeli obaja rodičia, a 40 až 50 % pravdepodobnosť výskytu, ak ňou trpel jeden z rodičov.

 

Pri podozrení na prvú alergickú reakciu u dieťaťa sú rodičia väčšinou vystrašení a problematickú potravinu nadobro vylúčia dieťaťu z jedálnička. Keďže je však potravinová alergia ochorenie imunologického charakteru a tráviaci aj imunitný systém dieťaťa sa ešte stále vyvíja, nie je nutné potravinu úplne a natrvalo vylúčiť. Konzumáciu je možné v závislosti od závažnosti alergických prejavov vhodné po čase znovu vyskúšať. Sú určité druhý potravín, ktoré telo malého dieťaťa ešte nie je schopné spracovať bez alergických prejavov. Neznamená to však, že dieťa bude na potravinu reagovať alergiou po každom požití alebo aj vo vyššom veku.

 

Najvýraznejšie prejavy potravinovej alergie sa vyskytujú u dojčiat

V súčasnosti trpí potravinovou alergiou okolo 8 % dojčiat, cca 5 % malých detí a 3 - 4 % dospelých osôb. Alergén v kontakte so sliznicou tráviaceho traktu vyvolá prudkú alergickú reakciu. Alergia na potravinu sa väčšinou prejaví tráviacom trakte, kde môže spôsobiť bolesti brucha, nafukovanie, vracanie, hnačku, zápchu, alebo na koži ako vyrážka, či ekzém. Neliečená alergia neskôr môže prerásť v astmu, sennú nádchu a vyvrcholiť až život ohrozujúcim anafylaktickým šokom, charakterizovaným rozsiahlou vazodilatáciou – rozšírením ciev, vedúcim k zníženiu krvného tlaku.

 

Medzi najrozšírenejšie potraviny spôsobujúce alergie patrí mlieko, váječný bielok, arašidy, orechy, sója, pšenica, morské plody, syry, zeler. U malých detí je jednou z najčastejších alergií alergia na bielkovinu kravského mlieka. Alergia na mlieko zvykne často zmiznúť do 3. roku dieťaťa a alergia na vaječný bielok do 7. roku dieťaťa. Aj vyhasnutá alergia však môže v budúcnosti spôsobiť iné alergické ochorenie. Alergia na orechy, arašidy a morské plody zvyčajne býva trvalá.

 

V prípade skríženej alergie na peľ a potravinu sa dá alergickej reakcii predísť tepelným upravením potraviny. Napriek tomu existuje pár výnimiek ako napríklad petržlen, zeler, orechy, arašidy a ryby, pri ktorých teplo alergény z potraviny neodstráni.

 

Najčastejšie potravinové intolerancie u detí

Bývalý prezident Kanadskej pediatrickej spoločnosti, gastroenterológ Robert Issenman tvrdí, že hoci sú potravinové alergie a intolerancie v súčasnosti veľmi bežné, pravdepodobnejšie sa vyskytnú u detí, u ktorých sa v rodinných anamnézach v minulosti vyskytol ekzém, alergia, astma alebo senná nádcha.

 

Potravinová intolerancia, na rozdiel od alergie, nie je imunologického charakteru. Intolerancia môže byť zdedená, vrodená aj získaná. Ide o nefunkčnosť alebo nedostatok enzýmov štiepiacich látky v potravine. Napríklad v prípade získanej histamínovej intolerancie môže byť dobrou správou, že sa dá opraviť. Nefunkčnosť enzýmov je z veľkej časti spôsobená nesprávnou životosprávou a stresovým vypätím.

 

Príznaky potravinovej intolerancie sa od alergických neveľmi líšia. Rozdiel je však v čase, kedy sa objavia. Bolesti hlavy, brucha, migrény, rozsiahle akné, nafukovanie a zápchy sú často spájané s intoleranciou. Správnou diagnostikou a s pomocou vedenia si potravinového denníka budeme schopní identifikovať potraviny, ktoré nám spôsobujú problémy. Medzi najčastejšie intolerancie patria laktózová intolerancia, celiakia, histamínová intolerancia a intolerancia fruktózy.

 

Laktózová intolerancia u detí býva dočasná

Patrí medzi najrozšírenejšie druhy potravinovej intolerancie. Spôsobuje ju nedostatok enzýmu laktázy, ktorý zodpovedá za strávenie laktózy, mliečneho cukru. Výskum poukazuje na zvýšený počet laktózovo intolerantných ľudí v oblastiach, kde sa kravské mlieko nezvyklo v minulosti konzumovať, najmä v Ázií a Afrike. Veľmi často sa u detí, ktoré začnú spočiatku bez problémov konzumovať kravské mlieko, vyvinie intolerancia na kravské mlieko vo veku troch až piatich rokov. Pri laickom zisťovaní, či dieťa trpí alergiou na mlieko alebo intoleranciou laktózy, podá sa mu bezlakózové mieko. Ak naďalej pretrvávajú symptómy, ide pravdepodobne o alergiu na mliečnu bielkovinu. V prípade intolerancie laktózy u dojčaťa sa odporúča výlučné dojčenie, a ak nie je možné, nahrádzajú ho bezlaktózové mliečne formule. Laktózová intolerancia u dojčiat býva väčšinou prechodná.

 

Dieťa trpiace celiakiou zvykne byť drobné a podvýživené

Celiakia je autoimunitné ochorenie spôsobené trvalou intoleranciou lepku – proteínu, ktorý sa nachádza v pšenici, jačmeni a raži. Lepok v oblininách poškodzuje steny tenkého čreva. Celiakia sa diagnostikuje pomocou krvných testov a biopsie tenkého čreva. Najrozšírenejšia je medzi Írmi, Indo-Európanmi, Talianmi, Angličanmi a obyvateľmi Škandinávie.

Už malé dieťa môže trpieť celiakiou. U detí zvykne celiakia prepuknúť často po odstavení od materského mlieka a zavedení potravín obsahujúcich lepok. Celiakia je nebezpečné ochorenie, ktoré môže spôsobiť poruchy rastu, podvýživu, zvýšenú citlivosť a plačlivosť dieťaťa. Po stanovení správnej liečby a bezlepkovej diéte sa dieťa zmení na nepoznanie.

 

Príznaky histamínovej intolerancie sú v tehotenstve miernejšie

Ak sme odstránili všetky najznámejšie potravinové alergény, ale dieťa napriek tomu trpí rôznymi ekzémami, výraznými bolesťami brucha, migrénami, pocitom nafúknutého brucha, vyrážkami alebo upchatým nosom, môže ísť práve o histamínovu intoleranciu. Je spôsobená nedostatočnou činnosťou enzýmu diaminooxidázy (DAO), ktorá rozkladá histamín. Potraviny, ako napíklad špenát, paradajky, alkohol, droždie, alebo citrusy sú bohaté na histamín. Histamín v potravinách rastie aj pri zohrievaní, zaváraní, kvasení. Zaujímavosťou je, že ženy trpiace histamínovou intoleranciou zvyknú pociťovať v tehotenstve úľavu od jej príznakov, a to vďaka placente, ktorá produkuje veľké množstvo DAO enzýmu.

 

Intolerancia fruktózy sa môže prejaviť už pri zavádzaní prvých príkrmov

Porucha trávenia ovocného cukru v tenkom čreve sa nazýva fruktózová intolerancia. Nestrávený cukor sa posúva do hrubého čreva, kde vyvoláva zažívacie problémy. Symptómy zahŕňajú silné bolesti brucha, nadúvanie, kŕče, zápchy, hnačky. Doktor Issenman varuje pred nadmernou konzumáciou ovocia vo forme pitia džúsov. Ľudia nie su stavaní na konzumáciu niekoľkých jabĺk počas pár minút, ako sa tomu deje pri pití jablkového džúsu. Ak deti pijú džús priebežne od rána do večera, veľmi pravdepodobne budú trpieť bolesťami brucha a hnačkami. Napriek tomu, že tento typ intolerancie býva dočasný, existuje aj Hereditárna fruktózová intolerancia, ktorá je celoživotná. Prejaví sa pri zavedení prvých ovocných príkrmov. Fruktóza sa nachádza najmä v mede, v ovocí, v niektorých druhoch zeleniny, v kukuričnom sirupe a v sladkostiach.

 

Výlučné dojčenie je vhodnou prevenciou pred vznikom alergií

Výlučné dojčenie minimálne do veku 6 mesiacov je podľa najnovších výskumov a odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie pokladané za prvotnú prevenciu proti vzniku alergií. Výskumy dokazujú, že nie je nutné, aby dojčiaca žena vynechala zo svojho jedálnička potencionálne alergény, pokiaľ nespozoruje alergickú reakciu priamo na dieťati. Takisto, tehotná žena, nespôsobí ani nezabráni vzniku alergie u dieťaťa, ak skonzumuje alergény.

 

Dojčenie po 6. mesiaci dieťaťa popri zavádzaní príkrmov je z hľadiska alergií zodpovedné za miernejšie prejavy a nižšie percento alergií. Príkrmy sa nerizikovým deťom, ktorých príbuzní nemajú diagnostikované alergie, zavádzajú v jednozložkovej forme v trojdňovom intervale, kvôli vylúčeniu alergie. Silná alergická reakcia sa zväčša dostaví do pár minút a miernejšia epizóda až do 72 hodín.

 

Imunologické okno = s príkrmami sa netreba ponáhľať

Odborníci nie su jednotní, čo sa týka existencie imunologického okna. V minulosti sa verilo, že neskoršie zavádzanie rizikových potravín, teda po roku dieťaťa je prevenciou pred alregickou reakciou. Najnovšie poznatky však tieto hypotézy vyvracajú.

Európsky výbor pre pediatrickú gastroenterológiu, hepatológiu a výživu (ESPGHAN) vydal v roku 2017 nové usmernenia pre zavádzanie prvých príkrmov. Odborníci odporúčajú výlučné dojčenie, minimálne prvých 17 až 26 týždňov. Príkrmy by sa mali zavádzať nie skôr ako v 4. a nie neskôr ako po 6. mesiaci popri dojčení.

 

Príkrmy sa podávajú popri dojčení a sú iba doplnkom. Dieťa sa z nich spočiatku nie je schopné zasýtiť. Materské mlieko ostáva minimálne do dovŕšenia 1 roku dieťaťa hlavným zdrojom potrebných živín. Dieťaťu ponúkame skutočné potraviny, dopestované najmä v domácich podmienkach. To isté platí pre potencionálne alergizujúce potraviny. Kravské mlieko by sa nemalo zavádzať skôr ako v 12. mesiaci. Deťom, s podozrením na alergiu na arašidy, by sa mali arašidy zaviesť medzi 4. až 11. mesiacom pod dohľadom špecialistu. Lepok by sa mal zavádzať medzi 4. až 12. mesiacom, ale jeho konzumácia by po zavedení ani neskôr nemala byť priveľká. Deti by tiež mali dostávať potraviny bohaté na železo, ako je napríklad mäso, strukoviny a zelenina.

 

Tieto nové usmernenia nahradili odporúčania z roku 2008, kedy sa ešte odporúčalo zavádzanie lepku medzi ukončeným 4. až 7. mesiacom dieťaťa, s odôvodnením, že podávanie potencionálne rizikových potravín v tomto období, ktoré nazvali imunologickým oknom, znižuje riziko vzniku alergií v neskoršom veku. Najnovšie štúdie dokazujú, že predčasné zavedenie lepku medzi 4. až 6. mesiacom dieťaťa neznižuje výskyt celiakie. Na základe týchto zistení je výlučné dojčenie po dobu 6 mesiacov najlepšia prevencia.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Zdravé stravovanie, Alergie u detí
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.