Zdravé stravovanie môže byť pre nás počas leta omnoho jednoduchšie.
Zloženie stravy ovplyvňuje od detstva mnoho procesov v našom tele a dokonca aj zdravie našich orgánov. V letnom období si správnou stravou môžeme pomôcť aj k lepšiemu zdraviu. Počas horúcich dní je najaktívnejšie naše srdce. Sucho, prechody z klimatizovaných priestorov do vysokých horúčav, ochladzovanie sa v studených bazénoch a jazerách, toto všetko vplýva na srdcovocievny systém nášho tela. Napriek tomu, že srdcovým ochoreniami trpia najmä starší ľudia, je dôležité si uvedomiť, že o srdce je potrebné sa starať už od malička.
Na zdravie nášho srdca vo veľkej miere vplýva aj strava. Môžeme na sebe pozorovať, že v lete sa automaticky vyhýbame ťažko stráviteľným potravinám, máme prirodzene nižšiu chuť do jedla a prijímame nižšie množstvo živočíšnych bielkovín a tuku a najčastejšie siahame po jednoduchých a nespracovaných potravinách.
Prestimulované chuťové bunky si v lete môžeme znovu vyladiť
Najobľúbenejšou vetou v stravovaní je Jem, na čo mám chuť a ak mi niečo chýba, môj organizmus si to vypýta. Skrýva sa v nej kus pravdy, avšak ak je naše telo zahlteného polotovarmi, spracovanými potravinami, nadmerným príjmom cukru, soli, umelých korenín a ochucovadiel, chuťové bunky postupom času otupejú. To má za následok nízku chuťovú vnímavosť voči prirodzeným potravinám. Na sladkú chuť zeleniny chuťové bunky potom vôbec nereagujú, a tým pádom na ňu ťažko človek dostane sám od seba chuť.
Rovnako to funguje s našim mozgom pri všetkom. Keď sme prestimulovaní obrazovkami, ťažko nájdeme v médiách niečo, čo nás ešte zaujme, hoci to môže byť práve hodnotený dokument alebo historický seriál. Nás mozog je prestimulovaný akciou a potrebuje na aktivovanie stále viac a viac akcie, dobrodružstva, efektov a drámy. Chuťové bunky sú na tom podobne. Sladené vody, sladkosti, slané pochutiny, ale aj hlavné jedlá sú plné umelých farbív, ochucovadiel a chémie. Chuťové bunky na prirodzenú chuť potravín potom nereagujú dostatočne aktívne a vyhodnotia skutočné potraviny ako nevýrazné a bez chuti. V tomto môže pomôcť obmedzenie alebo celkové vyradenie spracovaných potravín, na ktoré je leto, aj kvôli zníženej chuti do jedla, ideálne.
Dôležité je si uvedomiť, že deti majú chuťové bunky v poriadku. Ak deti neprestimulujeme spracovanými potravinami a ochutenými džúsmi, samy od seba si volia čistú vodu, zeleninu, ovocie a jednoduchú stravu.
Dieťa nepotrebuje jesť pestrú stravu preto, aby každý deň jedlo niečo iné a podávané pokrmy mu nezovšedneli. Pestrá strava pre dieťa znamená hlavne dostatočný príjem potrebných živín podávaných každý deň a pri každom chode. Samozrejme, nie je možné deti uchrániť pred nástrahami sladkostí a rôznych cukroviniek, avšak vždy je možnosť ponúknuť im zdravší variant vo forme ovocia, sušeného ovocia, ovocných koží, domácich koláčov, palaciniek, vaflí, doma robených jogurtov, nanukov, drení.
Dieťa sa nemusí vyhýbať všetkým spracovaným potravinám a ani by to nebolo vhodné. Príležitostne môže ochutnávať, avšak je dôležité mu zdôrazniť, ktoré potraviny sa jedia výnimočne, a ktoré mu skutočne dodávajú energiu, vitamíny a minerály. Mnoho detí trpí po nadmernej konzumácii kravskej mliečnej bielkoviny zmenami nálad až agresivitou, po zjedení sladkostí nadbytkom energie z cukrov a prudkou zmenou správania po konzumácii umelých farbív. Základom je si uvedomiť, že rodič je ten, ktorý je zodpovedný za to, čo dieťa je. Dieťa je zodpovedné za to, koľko toho zje.
Letná strava má byť doslova pestrá
Tanier letnej stravy má byť teda pestrý. Výhodou je množstvo ovocia a zeleniny, ktoré práve v lete dozrievajú a sú aj najvhodnejšou letnou potravou.
- Najvhodnejšia je zelenina, ktorá v konkrétne mesiace dozrieva a má na organizmus ochladzujúci účinok. Vhodná je vňaťová zelenina, šaláty, uhorky, paradajky, paprika, krátko kvasená zelenina. Zeleninu je vhodné tepelne upravovať, aby z nej organizmus dokázal využiť všetky vitamíny. V lete varíme zeleninový vývar kratšie ako v zime.
- Z obilovín uprednostňujeme kukuricu a ryžu. Kukurica je napríklad aj základom stravy u národov žijúcich v Stredomorí a Latinskej Amerike. Polenta, stuhnutá kukuričná kaša, sa časťou dopĺňa fazuľou a rôznou zeleninou. Má silno ochladzujúce a uvoľňujúce účinky na organizmus. Ryža je bohatým zdrojom vitamínu B, E, minerálov a amino kyselín.
- Vhodné strukoviny na leto sú najmä šošovica, červená šošovica, tempeh, tofu.
- V lete ľudské telo prirodzene potrebuje menej tukov, avšak zdravé tuky vo forme rastlinných olejov sú vítané.
- Ovocie, ako napríklad červený melón, čerešne, jablká, broskyne, marhule a rôznorodé bobuľovité ovocie sú vhodnou formou sladkých pokrmov. Melón je pre 90-percentný obsah vody ideálnym ovocím najmä v lete. Ovocie náš organizmus dokáže osviežiť, uvoľniť a schladiť.
- V lete konzumujeme prirodzene aj menej spracovaných potravín.
- Podiel koreňovej zeleniny je v lete menší oproti inej zelenine. Konzumujeme najmä jej vňať.
- Pohánku a proso zaraďujeme do jedálnička v chladnejších dňoch. Ak konzumujeme proso v lete, kombinujeme ho s kukuricou. Pohánka sa k nám dostala z Himalájí a má ohrievajúci účinok na telo.
- Živočíšne produkty pre ich vysoký podiel energie potrebujeme v lete prijímať menej. Mäso vždy kombinujeme so zeleninou, ktorá zlepšuje jeho trávenie.
V lete volíme najčastejšie surovú stravu, prípadne varenú, naparovanú, restovanú, grilovanú alebo krátko dusenú. Práve naopak, vyhýbame sa vysmážaným pokrmom, zahusťovaniu a nadmernému pečeniu, ktoré telo zaťažujú a zohrievajú. V lete sú ideálne domáce nanuky z ovocnej drene, zeleninové smoothies, grilovaná a opekaná zelenina a mäso. Takto upravené jedlo je nielen zdrojom potrebných vitamínov, vody, energie, vlákniny a minerálov, ale aj príjemnou spoločnou aktivitou detí a rodičov.
Zdroj: Strnadelová V. a Zerzán J., Radost ze zdravých dětí, ANAG, 2007
