Obdobie vzdoru nie je čas, kedy chcú deti skúšať našu trpezlivosť a hnevať nás. Je to obdobie, kedy zažívajú mimoriadny prísun emócií, s ktorými si nevedia rady. A to je základný fakt, ktorý by sme si mali uvedomiť, aby sme toto ťažké obodobie všetci prežili v zdraví.
Najlepšia stratégia, akú môžete zaujať, je pochopenie a láskyplný prístup. Mnoho možností ako na to, nájdete aj v tisícoch článkov na internete. My sme ale našli veľmi účinnú, ktorá najviac rešpektuje pocity dieťaťa a tie naše zároveň.
Doktor Harvey Karp bol americkým pediatrom. Ešte počas svojej praxe napísal knihu Najštastnejšie dieťa v ulici. O pár rokov potom vymenil pediatriu za poradenstvo rodičom. Pomáhal s deťmi dokonca aj celebritám. Pomoc u neho našli napríklad Madonna, Michelle Pfeifer či Pierce Brosman.
Pochopenie vzdoru
Po obchodných centrách, na uliciach aj na ihriskách. Všade sa s ním stretávame v priamom prenose. Obdobie vzdoru u detí. Niekto tvrdí, že sa prejavuje medzi 18 mesiacmi a 3 rokmi dieťatka. Inde nájdete, že rozmedzie je 1 - 4 roky alebo 2 - 5. Tak či onak, najčastejšie ho prežívajú deti vo veku, kedy sa im intenzívne formuje osobnosť. Už si dokonale uvedomujú, že majú vlastné myslenie a vôľu. A svoje názory sa snažia rodičom dať najavo. Frustrujúce pre ne pritom je, že rodičia väčšinou ich vyjadrovaniu ešte dokonale nerozumejú. Predstavte si, že máte v sebe mnoho otázok a rôznych emócií, nechápete čo sa s vami deje. A okolo vás sú ľudia, ktorým rozumiete skoro všetko čo hovoria, ale oni vôbec nerozumejú tej vašej reči.
Deti nie sú vypočítavé ani zámerne zlé. Snažia sa s nami komunikovať. A čím menej ich počúvame a čím menej cítia, že ich chápeme, tým hlasnejšie kričia.
Za hnevom je často len únava
Harley Karp podobne ako iní výchovní experti a psychológovia radí: „Ak je to možné, skúste sa v prvom rade vyhnúť situáciám, ktoré by mohli vzdor naštartovať.“ Za záchvatom hnevu totiž môže byť napríklad únava dieťaťa, preťaženosť z nových podnetov, vystavenie úlohám, ktoré nezvládajú alebo príliš vysoké nároky rodičov.
Príklady zo života:
- Ak je dieťa unavené, určite nie je dobrý nápad brať ho na dlhý nákup do obchodného centra.
- Dávajte deťom úlohy a hračky, ktoré dokážu zvládnuť. Príliš ťažké úlohy neodpovedajúce ich veku a schopnostiam môžu skončiť veľkým hnevom.
- Myslite pozitívne. Nervozita rodičov často naštartuje aj tú detskú. Ak sa stane nejaká nehoda nemusí hneď končiť krikom. Ak dieťa začne trhať napríklad knihu alebo nejaké dôležité dokumenty, skúste ho prekvapiť reakciou: Chcel by si trhať papier? Knihy sa netrhajú. Ale tu máš staré letáky, môžeš trhať tie.
Zabudnite na zdĺhavé vysvetľovanie
Najúčinnejšia metóda podľa Karpa je dať dieťaťu jasne najavo, že vieme čo prežíva a jeho pocity pomenovať. Deti často majú nával emócií a potrebujú jednak vedieť, že ich chápeme. Najlepšie im to dáme najavo keď nahlas pomenujeme, čo cítia.
Nie vždy sa dá predísť vzdoru a záchvatom hnevu. Keď prichádza je dôležité, aby rodičia rozprávali rečou detí, ktorej rýchlo porozumejú. Karp ju opisuje v troch bodoch:
1 ) Krátke vety – netrápte sa s dlhým vysvetľovaním. Keď sa hnev začne v tele človeka prejavovať, väčšinou nemá čistú myseľ. Predstavte si, že by ste veľmi nahnevaného človeka vzali na bok a začali by ste niekoľkominútový monológ o tom, čo má a nemá robiť a cítiť. Hovorte na deti krátko. Opisujte pritom ich pocity, prečo sa hnevajú a čo cítia: "Si nahnevaný. Nechceš ísť von."
Chceš ten keks hneď. Chceš hračku. Chceš ju teraz. Hneváš sa. To je dôležité. Než mu poviete NIE a ako to chcete vy, najprv opíšte jeho pocity, nech vidí, že ho chápete. Navyše tak zaujmete jeho pozornosť. Potom, keď sa upokojí, môžete mu povedať ako to vidíte vy. „Ideme sa obliecť.“ „Tú hračku kúpime inokedy.“ „Doma máme večeru, sladkosti až zajtra.“ Apod.
2) Opakovanie – Rozhnevané dieťatko to pochopí až keď budete rovnaké vety dookola opakovať. Kľudne aj päť či desaťkrát.
3) Rovnaká intenzita hlasu ako má dieťatko – Aj keď to znie zvláštne, skutočne to zaberá. Vety opakujte s rovnakou intenzitou v hlase ako je intenzívny jeho prejav nesúhlasu. Pozor. Nekričte po ňom. Len energicky ako on opakujte, čo cíti. Kľudne pritom aj používajte rovnakú gestikuláciu. Len rovnakou energiou totiž dokážete zaujať pozornosť rozhnevaného dieťatka. Ak ho zaujmete a začne vás počúvať, môžete prejsť k plánu B: povedzte svoj názor a riešenie.
Ak nič nezaberie a dieťatko kričí ďalej a intenzívnejšie, dajte mu pár minút. Povedzte mu len: „Daj zo seba kľudne von tie emócie. Ľúbim ťa. Počkám, kým ti bude lepšie.“ A chvíľku nič nerobte, ani nehovorte, ani sa na neho nedívajte. Objatie je síce super, ale v tejto fáze už nezaberá. Zase sa vžite do samých seba. Niekedy je proste tých emócií tak veľa, že sa potrebujeme upokojiť sami. Predýchať to.
Nikto nie je dokonalý
Každé dieťatko je iné. Každé prežíva obdobie vzdoru s inou intenzitou. Ak im ale dáte najavo, že ich rešpektujete a počúvate ich názor, obdobie vzdoru môžete prežiť úspešne bez boja. Rodičovstvo predsa nie je o hre kto z koho. Aj keď je to niekedy ťažké. Dôležité je nepodliehať vlastným okamžitým emóciám. Niekedy to nejde, hlavne keď sa niekam ponáhľame a dieťatko má práve svoje obdobie. Nervozitou a nátlakom ale odchod neurýchlite, len si ho obaja znepríjemníte. Preto mnohí odborníci radia:
Byť rodičom je niekedy skutočne ťažké. Nie v každej situácii sa dokážeme zachovať s chladnou a pokojnou hlavou. Predsa len sme ľudia s rôznymi povahami a prejavmi svojich emócií. Základom je ale skutočne prístup. Teda ten, že dieťa nie je vypočítavý tvor, ktorému musíte všetko diktovať, aby bolo dobre vychované. S dieťaťom sa nebojuje. S dieťaťom sa snažíme hľadať symbiózu a budovať si v jeho očiach prirodzenú autoritu. To, že nezasiahnete krikom, bitkou či ráznym nie, ešte neznamená, že nakoniec dieťatko neurobí to čo je správne podľa vás. Niekedy mu stačí, že si vypočujete jeho názor a cíti, že ho chápete a milujete. Dokonalý rodič neexistuje, existujú ale tisíce rodičov, ktorí robia chyby v tom najlepšom úmysle svojho dieťatka. Už len to, že čítate tento článok, znamená, že chcete vedieť viac a možno nájsť inú cestu, ktorá bude fungovať. Najlepší rodič je ten, ktorý má otvorené srdce ale aj myslenie.
Najčastejšou príčinou zmeny nálad u detí je nedostatočný spánok a únava. Ak vás napríklad zaujíma, ako staršie deti či bábätka uspať, alebo ich naučiť odpočívať, inšpirácie môžete nájsť aj na autorkinom blogu prosimspinkaj.sk.
Zdroje: youtube.com, kidshealth.org, webmd.com
