Približne do 7 rokov nemožno očakávať, že dieťa môže zrelým spôsobom zvládať svoj hnev. No, aby to v najbližších rokoch dokázalo a spoločnosť a jeho najbližšie okolie ho prijímalo, malo by sa to naučiť čo najskôr. Deti, ktoré to zvládnu, budú mať v živote veľkú výhodu, pretože to bude mať vplyv na ich dobré partnerské vzťahy, vzťahy s deťmi, ako aj s kolegami na pracovisku.
Hnev nemožno zadržiavať . Musí ísť von. Veľa rodičov však na hnev detí reaguje neprimeraným až deštrukčným spôsobom. Majú predstavu, že hnev by mali zo správania svojich detí bezpodmienečne odstrániť. A to je chyba. Rodičia by sa mali snažiť, aby sa dieťa naučilo hnev ventilovať a vyhlo pasívno-agresívnemu správaniu. Občas však samotní rodičia reagujú horšie ako nahnevané dieťa.
Najzákladnejším spôsobom, ako je možné predchádzať hnevu dieťaťa, je snažiť sa udržiavať jeho emocionálnu nádrž bezpodmienečnej lásky plnú. U detí totiž najčastejšie dochádza k agresívnemu správaniu práve vtedy, ak necítia dostatok lásky.
Ako rozpoznáte pasívno-agresívne správanie?
Je to správanie, s ktorým sa môžeme stretnúť u detí, ktoré sa nenaučia zrelým spôsobom včas zvládať hnev. Je nepriamym vyjadrovaním hnevu, ktorý je nasmerovaný voči autorite. Dieťa vedome koná presne naopak, ako si autorita želá. Možno ho u detí identifikovať vtedy, ak :
1 ) Správanie dieťaťa nedáva zmysel
Dieťa napr. začne mať zlé známky napriek tomu, že je veľmi chytré, začne sa biť, napriek tomu, že je povahou plaché a pod.
2) Žiadna z výchovných metód, ktorá by mala pomôcť pri náprave určitého správania nezaberá
Cieľom takéhoto správania dieťaťa je nahnevať predstaviteľa autority. Môže to byť rodič, učiteľ, tréner a pod. Dieťa ho chce nahnevať bez ohľadu na to, čo autorita podnikne.
Môžete sa napr. s dieťaťom učiť, komunikovať intenzívne s učiteľmi, venovať mu viac pozornosti, sľúbiť odmenu či dať trest, ale známky chytrého dieťaťa sa dlhodobo nezlepšia. Dieťa si uvedomuje, že nechce vykazovať výrazné dlhodobé zlepšenie, lebo jeho cieľom je hnevať predstaviteľov autority.
3) Porazené je vždy nakoniec dieťa
To ako sa dieťa správa, v konečnom dôsledku vyústi do vážnych následkov, ktoré nakoniec postihnú chtiac či nechtiac práve jeho vlastnú osobu a budúcnosť.
O to, aby sa v dieťati nepoložili základy pasívno-agresívneho správania by sa rodičia mali snažiť skôr, ako dieťa dovŕši sedem rokov. Jediným obdobím, kedy je takéto správanie prirodzené, je obdobie dospievania. Preto je veľmi dôležité, naučiť deti čeliť emóciám hnevu do 17 roku života. Inak nikdy nebudú môcť vystúpiť z tohoto štádia a svoje nezrelé správanie budú používať proti partnerovi vo vzťahu, v práci alebo aj voči vlastným deťom aj v dospelosti. Bude to pre nich znamenať mnoho nešťastia v pracovnom i osobnom živote.
Ako si poradiť s hnevom?
Dieťa má iba dve možnosti, ako môže svoj hnev vyjadrovať. Môže to robiť verbálne alebo správaním. Rodič má zväčša problém vidieť oba prejavy hnevu u svojho dieťaťa a snaží sa ich nešťastne potláčať. Problém však spočíva v tom, že hnev nemožno zazátkovať. Hnev musí nejakým spôsobom vyjsť z človeka von. A keď sa akokoľvek pozriete na “nevhodné“ reakcie na hnev, verbálne prejavy budú vždy tie lepšie a ľahšie budete dieťa následne viesť k zrelému správaniu. Deti sa však zväčša dočkajú reakcie: „Tak takto si viac nedovoľuj na mňa prehovoriť! Rozumela si?“ Ak im neumožňujeme vyjadrovať hnev ani slovne ani konaním, zaháňame ich do kúta.
Ďalším negatívnym javom, ku ktorému v súvislosti s hnevom v rodinách dochádza je „ventilovanie“ hnevu rodičov na deťoch. Ten ide priamo do vnútra dieťaťa a to sa nemá ako brániť. Hromadí sa v ňom a je veľmi pravdepodobné, že časom vyjde na povrch v podobe pasívno-agresívneho správania.
Čo teda robiť? Ako deťom skutočne pomôcť?
1) Potvrďte pocity detí
Ak uznáte hodnotu pocitov rozrušeného dieťaťa, nebude potrebovať tak dlho bojovať s týmito pocitmi a prehlbovať ich.
Ak sa pokúsite spoznať príčinu týchto pocitov, pochopiť ju, ponúkate tiež dieťaťu bezpečnú náruč, kde sa učí empatii a schopnostiam potrebným pre priateľské či neskôr partnerské vzťahy.
2) Praktizujte empatiu
Neprerušujte ani nepopierajte pocity detí. Pomáhate im tak regulovať tvorbu kortizolu a ich emocionálne reakcie budú vyrovnanejšie a viac kritické.
3) Vždy zostaňte pokojní
Malé deti dokážu prejaviť skutočne veľkú dávku hnevu v malom okamihu. Vašou úlohou je však zostať pokojným a vyrovnaným. Pomáha to deťom zostať v bezpečí a rýchlejšie sa upokojiť. Ak sa hneváte a to je vaša odpoveď na ich hnev, nemôžu mať vo vás istotu a veriť vám. Reagujete sami nezrelo a ukazujete tým svojmu dieťaťu, že takéto správanie na „zúfalú situáciu“ niekoho iného je prirodzené. Ukážte im svojím pokojom a rozvážnym prístupom, že hnev je prirodzená súčasť života, vy ho akceptujete a veríte, že o nejaký čas sa naučia vyrovnávať sa s ním podobne i ony.
4) Učte deti riešeniu problémov
Rodičia môžu pomáhať deťom rozpoznávať a chápať svoje pocity a vhodne na ne reagovať aj pomocou otázok: „Čo si myslíš, že by sa stalo, ak by si si vybral A namiesto B?“, „Aké myslíš, že máš možnosti a čo myslíš, že potrebuješ, aby si sa rozhodol?“
5) Pripíšte dôležitosť pocitom detí
Je dôležité dať dieťaťu najavo, že je pre vás dôležité, to čo prežívajú. Nikdy im napr. nehovorte: „ Neplač, to nestojí za to!“ Radšej pripíšte hodnotu tomu, čo prežívajú: „Áno, chápem, že ťa trápi, že sa s tebou Peťko s Maťkom nechce hrať. Tiež by ma to rozplakalo.“ Aj vďaka takýmto reakciám sa vám dieťa učí dôverovať. Uisťujte ich, že vždy budete pre nich nablízku.
6) Naučte deti meditovať
Ak si s nimi budete trénovať techniky dýchania a upokojenia, dokážu si časom sami v konfrontácii s hnevom pomôcť. Tak ako každý zvyk, aj v tomto prípade platí, že čím častejšie niečo robíte, tým prirodzenejšie sa vám toto správanie stane.
Napr. ak naučíte dieťa, že sa má najprv pri incidente nadýchnuť a vydýchnuť, pred tým ako chce impulzívne niekoho udrieť či uraziť, pomaly začne získavať kontrolu nad svojím konaním.
7) Neizolujte deti, ale poďte k nim bližšie
Ak sa deti previnia svojim správaním, neizolujte ich, ale naopak. Priblížte sa k nim, znížte sa na ich „výškovú úroveň“, sadnite si spolu a hovorte. Najväčší hnev predýchajte a pýtajte sa na ich pocity. Vašou úlohou je naučiť zvládať deti hnev medzi ľuďmi a nie vedy, keď budú osamote. Ak deti izolujeme, cítia sa skôr ukrivdené a vinné a neponúka to cesty k lepšiemu správaniu v budúcnosti.
8) Naučte deti rozpoznať signály svojho hnevu
Ak deti rozumejú svojmu správaniu, dokážu ho aj jednoduchšie ovládať. Dokážu rozpoznať emócie sprevádzajúce hnev a to im dá časový náskok predtým, ako sa dostanú do chaosu vlastných neovládateľných emócií. Ak im pomôžete spoznať pocity únavy a ich uvedomenie a následné správanie, vyhnete sa mnohým situáciám, ktoré môže sprevádzať hnev. Ak sú napríklad unavené, sadnite si s nimi a rozprávajte sa, čítajte si spolu, proste relaxujte. Toto by sa mali naučiť, aj keď nebudú vo vašej prítomnosti. Rozpoznávanie signálov vlastného tela im uľahčí život.
9) Definujte, čo je prijateľné správanie a čo nie
Dieťa nesmie chápať váš pokoj a akceptáciu jeho negatívnych pocitov, ako schvaľovanie svojho zlého správania. Zadefinujte si preto jasne správanie, ktoré je pre vás neakceptovateľné: žiadne udieranie, hádzanie vecí, ničenie predmetov navôkol alebo nerešpektovanie dospelých ľudí.
10) Požiadate deti o tipy na to, čo ich upokojuje
Vyzvite deti, nech pomenujú 5 vecí, ktoré ich upokojujú. Môže to byť napríklad hlboké dýchanie, kresba obrázka a pod. Nechajte obrázok s tipmi na mieste, kde ho dieťa môže stále vidieť.
Zdroj: G. Chapman & R. Campbell: Päť jazykov lásky pre deti // Foto: Deviantart.com
Mohlo by vás zaujímať:
Problémové dieťa alebo čierna ovca rodiny?
Obdobie vzdoru: Pomóc, máme doma malého zúrivca
