Výchova detí si vyžaduje božskú trpezlivosť. To je absolútne jasné. Na čo by ste však ani v tých kritických dňoch, keď sa nič nedarí, nemali zabudnúť?
1) Myslite skôr, ako začnete hovoriť
Zhlboka sa nadýchnite a vydýchnite skôr, ako budete reagovať. Pamätajte na to, že ak raz niečo vyslovíte, nebudete to môcť vziať už nikdy späť. Ak použijete kruté alebo neslušné slová, dieťa si ich určite zapamätá, ale možno v inom zmysle, ako by ste si v ten moment želali.
2) Pamätajte, že veci sú nahraditeľné, ale deti nie
Každá vec vo vašej domácnosti i mimo nej je nahraditeľná. Váš koberec, biely gauč, sklenený stolík, béžové steny i drahá krištáľová váza. Myslite na to, keď budete dieťa karhať. Dieťa, ktorému fyzicky či psychicky ublížite, tak ľahko neopravíte.
3) Dodržte svoje slová
Niekedy sú dni, kedy sa nič nedarí. Vyhrážka nasleduje vyhrážku, no nič sa v správaní detí nezmení k lepšiemu. A čo je horšie, nič z toho reálne neviete splniť a nesplníte. Aký výchovný význam má niečo takéto? Pred tým, ako niečo vyslovíte, buďte si istí, že to dokážete splniť a predovšetkým, že to aj splníte. Len tak môžete pozitívne vplývať na ich správanie.
4) Táto neposlušnosť nie je osobný útok voči vám
Deti najčastejšie nemajú rady, čo ste povedali alebo aký trest dostali. Ich nevhodné správanie nie je namierené voči vám, ale voči situácii, s ktorou nič nedokážu urobiť. Nechcú vás zraniť, uraziť, jednoducho len nesúhlasia, prečo by mala byť situácia riešená tak, ako ste ju z pozície mooci vyriešili vy. Ich pohľad na vec môže byť iný a je im ľúto, že ich slovo nemá jednoducho váhu.
5) Malé deti vždy hovoria nevhodné veci v najnevhodnejší čas
Pamätáte sa, ako ste naposledy v hneve vyslovili niečo, za čo sa ešte stále hanbíte? Ak to dnes počujete v hneve a vo vypätej situácii z detských úst, určite vás to zamrzí ešte viac. Preto opäť len zopakujem: „Myslite skôr, ako začnete hovoriť.“ Nie je chybou dieťaťa, že zopakuje to, čo počulo.
6) Občas opustite izbu a len sa schlaďte
Nie je nič neprípustné, ak sa vo vypätej situácii na chvíľu schladíte a opustíte izbu.
Je to určite lepšie riešenie, ako by ste mali ublížiť vášmu vzťahu, ktorý roky budujete a chcete, aby bol krásny. Nehovorte, že je dieťa „zlé“, „protivné“ a podobne. Vždy sa sústreďte na konkrétne správanie, ktoré chcete zmeniť a zlepšovať. Ak dieťaťu dávate z dôvodu nevhodného správania trest, jasne mu treba vysvetliť, že „toto správanie je netolerovateľné,“ ale nie, že dieťa samotné bolo „škaredé“ alebo že ho "nemáte radi."
7) Neočakávajte viac, ako sú vaše deti schopné zvládnuť
Ak má dieťa 3 roky, nemôže zvládnuť to, čo jeho 6-ročný súrodenec. Ak má 5, nemôže sa správať rovnako ako 7-ročné dieťa. Nevyžadujte preto od detí to, čo nie je v ich schopnostiach a predovšetkým ich za to netrestajte. Ak to robíte, zvyšujete tým len nedôveru voči vám a vášmu rozhodovaniu. Dieťa vo vás nebude cítiť oporu, ak ho trestáte za niečo, čo nie je v jeho silách. Navyše tak nútite dieťa znova a znova zlyhávať, čo môže negatívne ovplyvniť jeho sebavedomie v budúcnosti.
8) Pamätajte, že aj keď vám to teraz vôbec nepríde smiešne, o pár rokov určite bude
Učte sa na situáciách smiať a neberte všetko smrteľne vážne. Určite to dnes nie je ľahké, keď máte deficit spánku a ste v neustálom strese, ale verte, že sa na tých nepríjemných situáciách o pár rokov z chuti zasmejete. Budete sa smiať na tom, ako váš syn v období vzdoru ležal v supermarkete na zemi a neoblomne od vás žiadal štvrtú sladkosť alebo ako ste sa od hanby skoro pod zem prepadli, keď na pieskovisku vykríkol neslušnú nadávku, ktorú kdesi započul. Verte mi, všetky tieto situácie si budete detailne pamätať, ale budete sa na nich smiať. Nevnímajte ich preto dnes hystericky a nereagujte na ne rovnako ako vaše dieťa, ktoré sa len učí zvládať emócie a spoznáva, ako vo svete všetko funguje.
