Lucia Gomez: Ak novelu schvália, zachránili sme v materských školách tisíce miest pre deti, ktoré to naozaj potrebujú

Lucia Gomez, zakladateľka Aliancie súkromných jaslí a škôlok
Lucia Gomez, zakladateľka Aliancie súkromných jaslí a škôlok / Foto: Zuzana Gránska

Od septembra budúceho školského roka bude pre deti od 5 rokov platiť povinné predprimárne vzdelávanie. S LUCIOU GOMEZ, zakladateľkou Aliancie súkromných jaslí a škôlok a majiteľkou škôlky Rainbow Garden v Limbachu, sme sa rozprávali, čo to v praxi bude znamenať pre deti a ich rodičov v rôznych typoch zariadení predprimárneho vzdelávania.

 

V rozhovore sa dočítate aj to:

  • čo presne znamená povinné predprimárne vzdelávanie pre 5-ročné deti v praxi;
  • aký je rozdiel medzi sieťovými a nesieťovými predškolskými zariadeniami;
  • ako by novela školského zákona bez prijatia aktuálne navrhnutých pripomienok ovplyvnila miesta v štátnych materských školách.

 

Od septembra 2021 má platiť povinné predprimárne vzdelávanie pre 5-ročné deti. Čo to bude v praxi znamenať pre rodičov a ich deti?

Všetky deti, ktoré dovŕšia 5 rokov do 31.8.2021, budú musieť povinne navštevovať materskú školu. Doteraz predprimárne vzdelávanie nebolo povinné pre žiadne dieťa. Rodičia si však budú môcť nechať dieťa aj na individuálnom vzdelávaní, podobne ako je to dnes v základných školách.
 

Do ktorých materských škôl majú rodičia takéto deti na povinné vzdelávanie zapísať?

Zapísať dieťa môžu do akejkoľvek štátnej alebo súkromnej materskej školy zaradenej v sieti, avšak spádová materská škola toto dieťa musí prijať. Prednostne tam budú prijaté 5-ročné deti podľa bydliska. Žiadosti sa budú podávať písomne a budú sa predkladať od 1. mája do 31. mája. Súčasťou žiadosti budú aj údaje o povinnom očkovaní. Žiadosť bude rovnaká bez ohľadu na to, či sa do materskej školy bude prijímať dieťa, pre ktoré bude predprimárne vzdelávanie povinné, alebo mladšie dieťa.

 

Koľko detí, ktoré by mali do konca augusta dovŕšiť 5 rokov, nenavštevuje na Slovensku sieťové materské školy? Viete povedať, koľko detí by malo v dôsledku novely pribudnúť do sieťových materských škôl?

Presné čísla nemáme. Podľa našich odhadov je v nesieťových zariadeniach okolo 30-tisíc detí. Z toho 5-tisíc predškolákov a do tohto čísla nezapočítavame deti z marginalizovaných skupín. Na ministerstve popierajú, že ide o taký vysoký počet detí, ale reálne im v systéme chýba 23 % detí a nevedia, kde tie deti sú.

 

Slovensko patrí podľa európskeho štatistického úradu Eurostat medzi krajiny Európskej únie s dlhodobo najnižším počtom detí zúčastňujúcich sa predprimárneho vzdelávania. Novelu, ktorá túto povinnosť u nás upravuje, poslanci schválili v júni 2019. Vítate tento krok, aby bolo povinné predškolské vzdelávanie pre deti od 5 rokov?

Určite je to správny krok. Má to ale viacero problémových častí, na ktoré dlhodobo upozorňujeme a v aktuálne schválenom stave by významne ovplyvnili životy rodičov a ich detí, ako aj existenciu nesieťových zariadení. A v konečnom dôsledku by sa to dotklo aj sieťových materských škôl.

 

Podľa Európskej komisie sa zaškolenosť detí pohybuje v členských krajinách na úrovni 95% detí. U nás je to len okolo 77%. Evidentne naše deti potrebujú mať lepší prístup k vzdelávaniu, aby sme sa posunuli vpred.

S tým úplne súhlasím, ale problém je napríklad v tom, že to číslo 77% je umelo ponížené. Detí, ktoré u nás chodia do predškolských zariadení, je ďaleko viac. Štát stále neakceptuje vzdelávanie v inovatívnych zariadeniach, ako sú napríklad montessori škôlky, waldorfské alebo jazykové škôlky. Všetky tieto alternatívy sú v zahraničí dávno uznané a zahrnuté do počtov detí v predprimárnom vzdelávaní, ba dokonca sú štátom aj finančne podporované. Veď také Fínsko, ku ktorému vzhliadame ako ku vzoru vo vzdelávacom systéme, má obrovské množstvo lesných škôlok. Odtiaľ tento koncept aj pochádza a nájdeme ho už všade vo svete, dokonca aj v Čechách. Len na Slovensku je to stále niečo neprijateľné.

 

To znamená, že zaškolenosť detí  je oveľa vyššia ako hovoria oficiálne štatistiky? Prečo by sme o sebe zverejňovali horšie dáta, ako sú tie reálne?

Neviem, prečo to niekomu vyhovuje. Možno je to len ľahostajnosť v existujúcom chaose, alebo sú tam iné priority. A možno to súvisí s čerpaním financií na vytváranie nových kapacít.

 

Vráťme sa ešte k rodičom. Ako negatívne by sa ich podľa vás prijatá novela dotkla?

Deti z nesieťových zariadení by sa museli presunúť do sieťových materských škôl. Z možností, kde  môžu deti napĺňať povinné predškolské vzdelávanie, boli vyňaté neštátne zariadenia, ktoré nepatria do siete škôl a školských zariadení.

 

Prečo?

Chceli týmto krokom deťom garantovať kvalitu vzdelávania. A s tým sa aj ja stotožňujem. Aj Alianciu som založila s cieľom zlepšovania kvality vzdelávania, ale predstavte si, že tisíce detí na celom Slovensku by od septembra mali ísť do materských škôl zaradených v sieti, hoci niekoľko rokov navštevovali nejaké nesieťové zariadenia a sú s nimi maximálne spokojní. Bola by to veľká a nežiaduca zmena pre deti aj pre ich rodičov.

 

Iste to nastavenie ministerstva súvisí aj s podmienkami, aké majú nesieťové a sieťové zariadenia. Mnoho rodičov, ktorí budú čítať tento rozhovor asi nebude vedieť, aký je medzi nimi rozdiel. Mohli by ste to stručne vysvetliť?

Nesieťové zariadenie nemusí dodržiavať všetky požiadavky štátu. Za to nás aj často kritizujú. Nemusíme mať pedagogických zamestnancov, ani dodržiavať štátny vzdelávací program, avšak musíme mať napríklad hygienou schválenú prevádzku a spĺňať podmienky BOZP. Napriek tomu sú medzi nesieťovými zariadeniami také, ktoré spĺňajú všetky štátom stanovené normy, no nemôžu vstúpiť do siete, hoci o to už roky žiadajú.

Najväčší problém pre štát je ale to, že nemá nesieťové zariadenia vôbec zmapované. Nevie, koľko ich je, koľko detí ich navštevuje a aká je kvalita týchto zariadení. To ale nie je problém zariadení, no štátu, že to nie je schopný roky dať do poriadku a zmapovať. Ja na to upozorňujem minimálne 5 rokov.

 

Poskytuje štát nejaké financie na chod nesieťových zariadení?

Nie, neprispel ani na vybudovanie týchto kapacít a nedáva im ani žiadne financie na fungovanie. Je to napriek tomu, že suplujú jeho úlohu a vytvárajú pre deti kapacity, ktoré v sieťových materských školách chýbajú. Fungujú len z mesačných príspevkov od rodičov.

 

Keď hovoríte o kapacitách, často sa hovorí práve o chýbajúcich miestach v štátnych materských školách. Keď im pošleme ďalšie 5-ročné deti, budú ich mať kde dať? Novela bola prijatá v roku 2019, vyriešil sa odvtedy tento problém?

Samozrejme, že nie. Momentálne je v parlamente novela školského zákona, ktorá navrhuje, aby práve preto 5-ročné deti mohli chodiť aj do nesieťových škôlok. Bez nich je nereálne garantovať všetkým 5-ročným deťom povinné predprimárne vzdelávanie. Ak spomínanú novelu schvália, tak reálne zachránime v materských školách miesta pre tisíce detí, ktoré ich naozaj potrebujú a nemajú inú možnosť.

 

Keďže nesieťové zariadenia sú finančne závislé od príjmov od rodičov, mohlo by vylúčenie 5-ročných detí niektoré zariadenia finančne ohroziť?

Už teraz viaceré museli zavrieť, siahnuť hlboko do svojich rezerv, dokonca niektoré išli do mínusu. Štát nám počas pandémie nijako nepomohol.

Okrem toho všetky deti, ktoré chodia k nám do zariadení, by museli byť zapísané v sieťovej materskej škole, ktorá by ich v marci preskúšala, dohliadala by na ich progres, či spĺňajú stanovené vzdelávacie štandardy.  Musela by im tiež držať prázdne miesta. Tým pádom by všetky miesta v sieťových materských školách zostali prázdne a nemohli by ich využívať deti, ktoré ich reálne potrebujú. A to tiež znamená, že by boli vytlačené zo sieťových materských škôl mnohé 3-ročné deti.

 

Naozaj neexistuje žiadna možnosť, ako by mohli deti zostať vo svojich škôlkach, hoci sú nesieťové?

V rámci nastavených pravidiel je tu možnosť, ktorá je mimoriadne komplikovaná a opäť by z toho najhoršie vyšli nesieťové zariadenia, pretože deti by odučili a žiadne financie by im štát nedal. Tie by opäť dostali sieťové materské školy.

 

Ako by to v praxi vyzeralo?

Išlo by to tak, že by rodičia, ktorí majú deti v nesieťových škôlkach požiadali o individuálne vzdelávanie svojich detí a tie by k nám chodili ako doteraz. Sieťové materské školy, kde by boli ale deti prihlásené a evidované, že sú na individuálnom vzdelávaní, by museli týmto deťom reálne držať prázdne miesta, teda mať pre každé takéto dieťa stoličku, skrinku, postieľku. Každej sieťovej škôlke by prišiel na takéto dieťa normatív a riaditeľka by mala právo, že ak dieťa neprospieva na domácom vzdelávaní, a v marci nedosiahne požadované výsledky, tak takéto dieťa by muselo od apríla nastúpiť do materskej školy, aby bolo pripravené na školu. Je tam nastavený akýsi ochranný mechanizmus pre dieťa, s čím plne súhlasím. Nikdy nevieme, kto si to dieťa nechá doma a ako sa mu zmení situácia počas roka.

 

Spomínali ste, že štát chce týmto krokom garantovať aj kvalitu vzdelávania. Dokážu nesieťové predškolské zariadenia ponúknuť naozaj rovnakú kvalitu vzdelávania ako verejné materské školy? Momentálne nemajú vaši zamestnanci ani povinnosť mať pedagogické vzdelanie.

Dokážu. A keďže rodičia si za to platia, často tieto zariadenia majú aj pedagógov, ba dokonca aj ďalších odborníkov, ako napríklad logopédov, psychológov alebo špeciálnych pedagógov, hoci to nie je ich povinnosť. Podľa najnovších štandardov by som napríklad v našej škôlke nemohla zamestnávať zahraničného pedagóga, ktorý hovorí iba po anglicky. Ale mne vyhovuje, že tam mám jednu takúto učiteľku a rodičia to oceňujú.

Na Slovensku máme len jeden štátny vzdelávací program, no podľa neho nedokážu ísť napríklad montessori alebo zahraničné školy. Aj keď sa tvária, že idú. A to, že nejdeme podľa štátneho vzdelávacieho programu, tiež neznamená, že nespĺňame stanovené štandardy. Často robíme s deťmi dokonca aj viac, ako sa požaduje.

 

Vidíte prijatie novely ako reálne, keď štátu vadí, že nesieťové zariadenia nemá pod kontrolou?

My sa kontrole nebránime. V novele navrhujeme, aby sa mohli nesieťové zariadenia zaregistrovať do Registra zariadení predprimárneho vzdelávania a splnili isté podmienky, aby štát mal prehľad o deťoch, ktoré do nich chodia. Takáto evidencia funguje bežne aj v zahraničí. Deti v nesieťových zariadeniach by potom mohli rovnako získať Osvedčenie o absolvovaní predprimárneho vzdelávania.

 

Platilo by to pre všetky nesieťové zariadenia?

Platilo by to len pre škôlky, ktoré majú prevádzku schvalenú hygienou a kvalifikovanú učiteľku.

 

Čo rodičov láka dať dieťa do nesieťového predprimárneho zariadenia, keď za to musia ešte aj platiť? Sú vaši klienti hlavne tí rodičia, ktorých deti neprijali do sieťových materských škôl pre nedostatok miest?

Nie. Sú tam aj deti rodičov, ktorí chcú deti vzdelávať jednoducho inak. A často k nám prichádzajú aj deti, ktoré boli v štátnych materských školách, ale  keďže je tam 24 detí na jednu učiteľku, tak odchádzajú do nesieťových zariadení, kde je často individuálnejší prístup a využívame inovatívnejšie metódy vzdelávania.

 

Určite by som ale nerada vzbudila dojem, že ide o boj sieťových a nesieťových zariadení. Každé má svoj priestor a je správne, že rodičia si môžu vybrať. Tak ako môžu byť kvalitné nesieťové zriadenia, tak môžu byť kvalitné aj sieťové a zase naopak. Len spoluprácou môžeme dosiahnuť zlepšenie predprimárneho vzdelávania na Slovensku.

Čítajte viac o téme: Rozhovory
Zdieľať na facebooku