Článok vznikol v rámci projektu „Školstvo je spolupráca“ na základe online debát na pôde Stálej konferencie aktérov vo vzdelávaní, ktorá vzniká v rámci projektu „Deti nepočkajú!“. Záznamy z debát sú dostupné na YouTube kanáli Deti nepočkajú.
18.12.2020 - Digitálne technológie menia svet okolo nás významným spôsobom. Koronakríza tento proces ešte urýchlila. Ako sme na digitálnu transformáciu a nový svet pripravení na Slovensku?
Digitálna transformácia spôsobuje vo svete skutočnú revolúciu vo všetkých odvetviach – mení spôsob, ako spolu komunikujeme, pracujeme, učíme sa, ako žijeme, aj to, aké produkty či služby využívame. Aj preto si vyslúžila názov štvrtá priemyselná revolúcia (Industrie 4.0). Podobne, ako všetky predchádzajúce revolúcie, aj táto má potenciál, aby zvýšila kvalitu života ľudí na celom svete. Nové technológie priniesli riešenia závažných problémov, ako je zásadné zníženie chudoby v niektorých krajinách sveta až po každodenné potešenie bežných spotrebiteľov prezeraním sociálnych sietí, filmov na internete, objednanie taxíka, rezervácie letu či hotela, ktoré možno robiť na diaľku.
Hoci technológie už dlho zohrávali významnú úlohu pri premene sveta, ešte donedávna boli považované spoločnosťami za akúsi „mantru úspechu“. Len po pár mesiacoch pandémie Covid-19 sa technológie stali absolútnou nevyhnutnosťou a doslova otázkou prežitia pre každého. Či ste boli dieťa v škole alebo manažér vo firme, všetci sme sa stali závislí na internete a informáciách, ktoré sme na ňom nachádzali a na spojení so svetom, ktoré nám technológie umožňovali. Svet dostal lekciu - intenzívnejšie pochopil, že digitálna transformácia je nezastaviteľná a prebehne rýchlejšie, ako sme čakali.
Je Slovensko pripravené?
Vyzerá, že ani zďaleka nie. Vo svetovom rebríčku digitálnej konkurencieschopnosti Inštitútu pre rozvoj manažmentu pre rok 2018 obsadilo Slovensko v hodnotení 63 krajín až 50. miesto. Je najvyšší čas chopiť sa šancí, ktoré sa nám ponúkajú. „Zápas o pracovné miesta v budúcnosti prebieha už dnes. Pred nami stojí ekologická a digitálna transformácia, kde sa rozhoduje o postavení nášho štátu v medzinárodnej deľbe práce,“ upozorňuje Andrej Hutta zo Sektorovej rady pre vzdelávanie, výchovu a šport. Vysvetľuje, že príchodom digitalizácie a automatizácie sa rozdeľujú pracovné miesta na tie s vyššou pridanou hodnotou a na tie s nižšou. S vyššou pridanou hodnotou potrebujú na vstupe vysokokvalifikovaných odborníkov, ale s týmto typom produkcie a služieb sa prirodzene viažu všetky inovácie a inovačná infraštruktúra.
Súhlasí s ním aj Andrej Bederka z Digitálnej koalície: „Dopady štvrtej priemyselnej revolúcie sú veľmi silnou príležitosťou pre šikovných a sú veľkou hrozbou pre zaostávajúcich.“
Štvrtá priemyselná revolúcia sa navyše nedotýka len vybraných sektorov. Prináša zmenu profesií - čo budeme robiť, postupov, ako to budeme robiť, ale aj dynamiku zmeny trhu práce, to znamená, ako často sa budú meniť požiadavky na pracovníkov. „Na to potrebujeme prispôsobiť našu vzdelávaciu infraštruktúru a postupy, aby sme sa na to vedeli pripraviť. Veľmi dôležité je uvedomiť si, že táto transformácia sa dotkne každého jedného pracujúceho človeka. A v tomto zápase nie sme sami, ale odohráva sa na globálnom ihrisku. Riešia to úplne všetci.“
Pandémia procesy transformácie významne urýchlila. Mnohé odvetvia ako telemedicína, vzdelávanie na diaľku či predaj potravín a liekov cez e-shopy zažili zo dňa na deň nevídaný nárast. Naopak služby založené na socializácii padli na svoje dno a je otázne, či sa vrátia do svojej pôvodnej podoby. Užiť si koncert či divadelné predstavenie na obrazovke totiž nikdy nebude to isté ako živý koncert alebo návšteva divadla. A hoci sa nám každodenná realita mení, v používaní technológií budeme musieť nájsť rovnováhu vo svete práce i vzdelávania.
Mnohé povolania zaniknú a je potrebné pripraviť deti na svet, ktorý príde. „Deti na základnej škole si dnes vyberajú povolania, ktoré za 10 rokov nebudú existovať,“ tvrdí Andrej Hutta.„Vieme, že 60% zhruba všetkých povolaní do desiatich rokov zanikne a prídu nové povolania s nárokmi na digitálne zručnosti. My máme vo všeobecnosti slabé digitálne zručnosti. V porovnaní európskych krajín patríme do štvrtej štvrtiny a vo svete medzi posledných,“ upozorňuje Andrej Bederka.
Mnohým ľuďom sa zdajú tvrdenia o zániku povolaní priveľmi vzdialené. Ale to je už realita. Zánik povolaní, s ktorými dennodenne prichádzame do kontaktu, môžeme vidieť už dnes. Ideálne si to uvedomíte napríklad pri návšteve Tesca. „Desať rokov dozadu tam sedeli iba pani predavačky. Päť rokov dozadu ste tam už videli aj zopár automatizovaných pokladní. Dnes pribudli čítačky na produkty a pani predavačky ubúdajú. Za pár rokov tam žiadna nebude a ja si myslím, že aj systém pokročilého skenovania pôjde ďalej. Taktiež si trúfam povedať, že logistika bude z veľkej časti automatizovaná. Toto všetko sa deje okolo nás už dnes. Preto potrebujeme prepájať vzdelávanie a trh práce. A treba nám veľmi dobre počúvať zamestnávateľov,“ hovorí Andrej Hutta.„Riešenie začína akceptovaním stavu, že už to nie je budúcnosť, ale prítomnosť.“
Milan Ftáčnik z Digitálnej koalície a tiež bývalý minister školstva varuje, že školstvo viac nemôže pripravovať deti na dnešné potreby, pretože dieťa, ktoré dnes vstupuje do základnej alebo strednej školy, bude na trhu práce najbližších 30 až 40 rokov. Nikto nevie, ako trh práce bude vyzerať. Preto mu potrebujeme dať pevné základy toho, aby sa v budúcom svete, v tej digitálnej dobe, dokázalo presadiť, aby ako dospelý človek bolo pripravené a adaptabilné na zmeny povolania.
Zásadná zmena vzdelávania je prvým krokom, aby sme sa zachránili
Svet sa zásadne mení, ale naše školy zostávajú rovnaké. „My dnes máme školu usporiadanú zhruba ako pred 100 rokmi. Z hľadiska predmetov používame metódy včerajšieho dňa, ale pripravujeme deti na to, čo budú robiť zajtra, prípadne o 10,20,30 rokov,“ tvrdí Milan Ftáčnik.
„Čas beží a my veľmi zaostávame. Odhadom je to aj 15 rokov,“ upozorňuje Andrej Bederka na našu neschopnosť prispôsobiť systém vzdelávania zmenám vo svete. Pokiaľ chceme v tomto celosvetovom zápase získať slušnú pozíciu, musíme inovovať školy a vzdelávanie.„Vzdelávanie je naša najväčšia nádej – už dnes musíme zasiať, aby sme mohli žať lepšiu budúcnosť,“ vyzýva štáty Svetové ekonomické fórum.
Slovenské ministerstvo školstva minulý rok síce vypracovalo Stratégiu digitálnej transformácie Slovenska 2030, ale stále ju nepoužíva. Všetci vieme, že sme dnes v mimoriadne náročnej situácii, no zostať v takejto chvíli pasívnymi môže na Slovensku zanechať nezvratné škody. Ministerstvo školstva pri premene vzdelávacieho systému nemusí zostať osamotené. Oporou mu pri transformácii vzdelávania budú radi zamestnávatelia i tretí sektor. Dokonca viacerí z nich vypracovali aj rozsiahle transformačné dokumenty, ktoré by mohli napomôcť úspešnej digitalizácii a transformácii vzdelávania na Slovensku.
V spoločnosti Microsoft takýto materiál o transformácii vzdelávania pripravili v spolupráci s desiatkami zahraničných odborníkov, ako sú pedagógovia, metodici, psychológovia, sociológovia, ekonómovia, riaditelia, politici, ale aj rodičia či neziskový sektor, pričom vychádzali aj z analýz dostupných výskumov. Výsledkom je Rámec transformácie vzdelávania opierajúci sa o najnovší výskum efektívnej transformácie politiky, vedenia a pedagogiky. Rovnako sa s touto problematikou popasovali aj v Digitálnej koalícii a predstavili svoj transformačný dokument ministrovi školstva. Sektorová rada pre informačné a komunikačné technológie taktiež definovala 250 opatrení, ktoré smerujú do oblastí všetkých stupňov a všetkých foriem vzdelávania. O kvalitné manuály, ako naštartovať zmenu teda núdza nie je. Potrebujeme ich len začať realizovať. Ničnerobenie nám totiž v budúcnosti nedokáže zabezpečiť prežitie.
Ako sa na odlišný svet dokážeme pripraviť?
Hostia v sérii diskusií projektu Školstvo je spolupráca priniesli niekoľko inšpiratívnych návrhov, čo môže pomôcť Slovensku vykročiť správnym smerom s ohľadom na premenu vzdelávania.
Musíme mať jasnú víziu, ako by malo vzdelávanie vyzerať
Ako by mali vyzerať slovenské školy? Kam sa chceme dostať? Čo sú pre nás priority?
Jednou z možností, ako sa priblížiť inovatívnym školám, je aj využitie inšpirácie, ktorú máme doma. Andrej Bederka z Digitálnej koalície priblížil, že v ich transformačnom dokumente uvádzajú, že školy je potrebné rozdeliť na tie, ktoré si v budúcnosti poradia a tie, ktoré nie. „Na Slovensku máme okolo desať až dvadsať percent inovatívnych škôl a učiteľov, ktorí sa vedia o seba celkom dobre postarať. Ale máme tu obrovské množstvo škôl, ktorým keď dáme veľké množstvo možností, tak sa v tom utopia. Potrebujú jasné inštrukcie.“ Myslí si, že pokrokovým školám by sme mali zveriť svoju budúcnosť. „Hlava nečaká na chvost,“ tvrdil Alexander V. Suvorov, vojvodca, ktorý nikdy nebol porazený.
Bederka vyzýva, aby sme podporili inovatívne školy, pretože tie nepotrebujú to, čo sa teraz vo veľkom rieši. „Tie už môžu učiť nás a môžu nám ukazovať cestu. Budú dobrou praxou pre ostatné školy v budúcnosti.“ Upozorňuje tiež, že aktéri vzdelávania by mali byť rovnocennými partnermi ministerstva školstva. „Na ministerstve sa netvoria inovácie, tie sa tvoria v praxi na tých najlepších školách,“ hovorí.
Zabezpečujme digitálne vybavenie škôl inak
Dlhodobo bojujeme s tým, že na školách máme extrémne zastaralú techniku. Aby sme sa stali modernou krajinou, potrebujeme mať stály prístup k moderným technológiám a softvérom. Potrebujeme nájsť systém, ktorý bude u nás fungovať dlhodobo.
Vo Fínskych školách napríklad pracujú učitelia i deti s tými najmodernejšími technológiami. Umožňuje im to zabehnutý systém využívania lízingov. U nás sa aktuálne stal predmetom diskusie tzv. digitálny príspevok, ktorý by mohol zabezpečiť stálu obmenu technológií, s ktorými sa v školstve pracuje. Felix Dömény z Asociácie odborných škôl Slovenska je v pozadí iniciatívy, ktorá sa usiluje o to, aby bol tento príspevok na Slovensku po vzore niektorých európskych krajín schválený. Ten dáva školám, učiteľom a žiakom veľkú slobodu a zakladá sa na dôvere, že škola vie, akú úroveň počítača alebo softvéru potrebuje.
Digitálny príspevok je mesačná platba učiteľom a rodičom žiakov. Návrh spočíva v tom, že výška príspevku na dieťa by pokrývala najmenej 75 percent nákladov, aby rodičia mohli pre dieťa zakúpiť zariadenia alebo počítač s pripojením na internet a komunikovať so školou. Zvyšných 25 percent predstavuje nástroj pre preukázanie zodpovednosti rodičov voči škole a samotnému vzdelávaniu. V prípade učiteľov by mal tento príspevok predstavovať 100 percent. A rodičom i učiteľom by ho mal štát poskytovať mesačne. Návrh predstavili už aj na ministerstve, no zatiaľ bez jasnej odozvy.
„Digitálny príspevok je veľmi účinný liek na vyliečenie nešťastia, ktoré zažívame v školstve - technologického dlhu, ktorý máme. Len je dôležité, aby sa už podal, pretože inak sa tá priepasť stále vďaka exponenciálnemu vývoju techniky a softvérov tak prehlbuje, že neviem či ešte bude šanca na dobehnutie,“ myslí si Dömény. Podľa Bederku má veľký význam v tom, aby si školy mohli vyberať to, čo naozaj potrebujú. „Myslíme si však, že treba vypracovať a určiť štandardy IKT vybavenia pre všetky školy tak, ako je to dnes urobené len pre stredné odborné školy. A súčasne štát sa musí zaviazať, že keď sa teraz z týchto eurofondov zariadenie a vybavenie a vzdelávanie obstará, tak v budúcnosti ho bude podporovať.“ Je tiež presvedčený, že do škôl sa nikdy nemá kupovať samostatne notebook či tablet, ale len v balíčku so vzdelávaním a nejakou ďalšou podporou.
Juraj Ťapák zo Sektorovej rady IKT doplnil, že technické vybavenie škôl nestačí a kvalitné internetové pripojenie v školách je už nevyhnutnosť. „Na Slovensku má 58 percent škôl na prvom stupni, 50 percent na druhom stupni a 22 percent škôl na treťom stupni internet, ktorého rýchlosť prakticky nedovoľuje online prezenčné vzdelávanie,“ upozornil.
V čase koronakrízy veľmi pružne reagovali na technologické požiadavky rodičov vo Švajčiarsku. O skúsenosť z Zürichu sa podelila Petra Ondrčková z Medzinárodného inštitútu a siete slovenských vzdelávacích centier v zahraničí. „My sme si mysleli, že máme dostatok technického vybavenia, no hneď v prvý týždeň lockdownu sa ukázalo, že to nie je celkom pravda. Kontaktovala som našu pani učiteľku s tým, že by sme potrebovali nejaký iPad, pretože obidve deti sú prakticky stále online. A my tak isto a potrebujeme nejakým spôsobom komunikovať. Dostali sme informáciu, že nám bude zapožičaný iPad. Na moje veľké prekvapenie už večer sme ho mali v schránke aj s listom a jednoduchými pokynmi, kde sme mali potvrdiť, že ho preberáme a v prípade poškodenia automaticky budeme platiť 200 frankov pokutu.“
Vybaviť školy najmodernejšími technológiami ale nestačí. „OECD v dokumente Inovácie pre vzdelávanie (2016) tvrdí, že masívne investície do technológií v školách zatiaľ nepriniesli želanú transformáciu vzdelávacej praxe, pravdepodobne pre dôraz na hardvér a konektivitu, ktoré zatlačili do úzadia stratégie pre zvýšenie digitálnych zručností učiteľov, zlepšenie ich profesionálneho rozvoja, reformovanie pedagogiky a vytvorenie vhodných softvérov a učebných materiálov,“ hovorí Ftáčnik.
Podporujme rozvoj pedagógov
„Veľa učiteľov hovorí, nech už tá kríza skončí, zahodíme Skype a podobné veci a bude sa učiť ako kedysi. Všetko nasvedčuje tomu, že už to nebude nikdy ako kedysi. Treba sa pripraviť na zmiešané vzdelávanie s využitím digitálnych technológií,“ upozorňuje Andrej Bederka z Digitálnej koalície.
Súhlasí s ním aj Marcela Havrilová, riaditeľka pre oblasť školstva, Microsoft Slovensko, ktorá je presvedčená, že hybridné vzdelávanie je budúcnosťou, a preto je nevyhnutné každého jedného učiteľa na tento stav dôsledne pripraviť.
„Učiteľ je kľúčom ku kvalitnému vzdelávaniu. Má dostať za odvedenú prácu dobrú odmenu. Na druhej strane musíme si povedať, že učitelia sú tí, ktorí sú primárnym dôvodom nekvalitného vzdelávania. Čiže musia sa rozvíjať. Musí to byť niečo za niečo,“ dodáva Bederka.
„Aby transformácia vzdelávania, ktorá nás čaká bola trvalá, systematická a udržateľná, tak má byť založená na niekoľkých pilieroch. A najdôležitejší pilier je ten, že hlavným aktérom transformácie vzdelávania je učiteľ. Ak si toto neuvedomíme, tak digitálna transformácia nemusí byť úspešná,“ upozorňuje Dušan Šveda z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, odborný garant národného projektu IT Akadémia. Rovnaký názor má aj Milan Ftáčnik. Je presvedčený, že učiteľ je ten, ktorý môže byť nositeľom skvalitnenia vzdelávania. „Digitálna transformácia je iba prostriedok.“
Vladimír Kmec pôsobí v susednom Poľsku, kde sa učitelia v myslení posunuli už o krok ďalej. Školy prijali, že počítač sa stal bežnou súčasťou života. „Pri online vyučovaní sú deti veľmi aktívne na rôznych aplikáciách, ktoré sa dajú používať aj počas hodín, napríklad Quizlet, Canva, Minecraft. Je dobré investovať do učiteľov, ktorí sa naučia kombinovať štandardné vyučovanie s niečím, čo budú mať deti rady, do čoho budú aktívne vstupovať a nebudú iba pasívne sedieť na hodinách,“ radí Kmec.
Po moderných učiteľoch túžia aj študenti. Juraj Koprda, študent z Gymnázia na Varšavskej ceste 1 v Žiline, by uvítal, ak by sa učitelia vzdelávali, ako byť na hodinách tvorivejší, aby boli ich hodiny interaktívnejšie. Takéto hodiny majú u študentov veľký úspech a učivo si pamätajú omnoho intenzívnejšie. Taktiež by boli radi, ak by mohli písať písomky na počítačoch a robiť rôzne skupinové práce s mobilmi aj na hodinách. Ocenili by, ak by sa zlepšil vzťah učiteľov k technológiám.
Na Slovensku máme viaceré organizácie, ktoré sa snažia riešiť vzdelávanie učiteľov. Mnohé sa však zameriavajú len na školenia základných programov, ako je Excel, Word či tvorba powerpointových prezentácií. To ale nie sú školenia, ktoré učiteľ 21. storočia potrebuje absolvovať. Jedným z projektov, ktoré sa zameriavajú na moderné zručnosti učiteľov je IT Akadémia. Ponúkajú im webináre na podporu online vzdelávania, na využívanie nových inovatívnych metodík, ktoré vytvorili v ich projekte. Posunuli sa smerom od podpory jednotlivcov, učiteľov až ku podpore celých škôl. Už v minulosti vytvorili okolo 900 metodík, dnes vzniká ďalších vyše 200 inovatívnych metodík na podporu formálneho vzdelávania prírodovedných predmetov, matematiky a informatiky a niektorých sieťových predmetov na stredných odborných školách.
Odborníci tvrdia, že vyškolení učitelia zmenia svoje myslenie i prístup. Dokážu lepšie chápať študentov a napĺňať ich potreby, poskytujú žiakom kvalitnú spätnú väzbu, využívajú nové metódy a nástroje na dosiahnutie svojich cieľov. Navyše sa neustále vzdelávajú a delia sa o svoje skúsenosti v rámci komunity. „Vzdelávanie a podpora učiteľov by mali prichádzať aj zvonku, ale veľmi dôležité je, aby vznikla komunita na škole a teda, aby sa vytvárali profesionálne komunity po predmetoch. To je jedna z ciest. Sieťovanie sa s učiteľmi. Chýba nám aj vytváranie sietí naprieč regiónmi a v regiónoch a na národnej úrovni a aby boli tieto komunity podporované v rôznych aspektoch svojej práce,“ vysvetľuje Dušan Šveda.
Nezabudnime ani na vedenie škôl
Nestačí však vzdelávať len učiteľov. Významnú úlohu zohráva je v tomto procese aj vedenie škôl. „Nezmeníme školu na digitálnu, pokiaľ túto myšlienku neuchopí jej vedenie. Vedenie školy by malo získavať a rozvíjať svoje líderské kompetencie a budovať profesionálne komunity. Silný rozmer digitálnej školy je aj aktívna spolupráca s rodičmi. Škola by mala vystúpiť zo svojej „ulity“, presiahnuť rámec vlastnej školy a vstupovať do partnerstiev, do sietí spolupráce s rôznymi subjektami,“ dopĺňa Šveda.
Modernizujme obsah aj nástroje
Transformácia vzdelávania si vyžaduje aj novú koncepciu, odkiaľ získavajú študenti vedomosti. Nina Paulovičová, ktorá pôsobí v Kanade na univerzite v Edmontone v štáte Alberta hovorí, že je dôležité, aké nástroje na výučbu používame. U nich sú to napríklad digitálne interaktívne učebnice, ktoré majú v sebe rôzne odkazy, komunikujú so študentmi alebo sa v nich hýbu rôzne prvky. Na kanadských univerzitách už študenti využívajú aj okuliare pre zobrazovanie virtuálnej reality, ktoré im umožnia vidieť napríklad štruktúru mozgu ako 3D model alebo sa môžu rozprávať s hologramom človeka, ktorý prežil holokaust a klásť mu otázky. To všetko sú už technológie, ktoré sa dnes používajú.
Paulovičová tiež približuje, že keďže rola učiteľa bude v budúcnosti rola poradcu študenta, na ich univerzite už majú nastavené kurzy tak, že sa študenti učia sami. Hovorí, že ona vytvárala svoj kurz dva roky a mala na to celý produkčný tím. „Kurz je nastavený tak, že ja tam vôbec nie som ako učiteľ. Keď niekto potrebuje pomoc, či už technickú alebo pedagogickú, zdvihne telefón a diskutujeme. A niečo takéto sa skôr alebo neskôr bude objavovať aj na stredných školách,“ hovorí. Cieľom je totiž vychovať autonómneho študenta. Vysvetľuje, že hoci u nich už tento systém funguje dlhšie, tiež mali začiatkom koronakrízy problém, ako umožnia študentom robiť záverečné skúšky. Záverečná skúška sa dovtedy robila na počítači tak, že študent sedel v knižnici a mal dozor, aby neopisoval. Museli to tiež pretransformovať úplne do online prostredia, aby mohli študenti robiť záverečné skúšky z domu. „Teraz máme systém nastavený tak, že vidíme, kam sa mu hýbu oči. Vidíme, či hľadá niečo na Googli alebo nie,“ vysvetľuje. Teraz môžu študenti robiť skúšky odkiaľkoľvek a systém ich vie kontrolovať. Každá skúsenosť sa podľa nej ľahko zrealizuje pri osobnom kontakte, no ak ju chcete premietnuť do online prostredia, vyžaduje si množstvo času a prípravy. Často je to pokus – omyl a musíte prísť s iným riešením.
Ponúkajme kvalitné vzdelávanie STEM predmetov
„Oblasťou, v ktorej sa potrebujeme zlepšiť je aj inovácia a zvýšenie kvality matematického vzdelávania a STEM predmetov. Slovensko je priemyselná krajina a v podstate je logické, že potrebujeme stavať na priemysle a udržiavať priemysel. Prírodné vedy a technické vedy sú kľúčové pre to, aby sme konkurencieschopnosť nášho priemyslu a sektorov udržali,“ hovorí Juraj Ťapák zo Sektorovej rady pre informačné a komunikačné technológie
V tomto smere sa snažia o zmenu aj v rámci národného projektu IT Akadémia - Vzdelávanie pre 21 storočie. Dušan Šveda z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a IT Akadémie hovorí, že podporujú prípravu mladých ľudí na základných, stredných aj vysokých školách, ale nielen z hľadiska informatiky, ale aj z hľadiska STEM odborov. „Ovplyvňujeme nielen neformálne vzdelávanie, ale hlavne sa snažíme ovplyvniť formálne vzdelávanie.“
Významnou bariérou sa javí aj interdisciplinarita vo vzdelávaní. „Školy alebo aj fakulty často medzi sebou nespolupracujú. Potrebovali by sme nastaviť bakalárske alebo vysokoškolské vzdelanie tak, ako to funguje vo vyspelej západnej Európe, kde vy si môžete navoliť mix predmetov, aby to zodpovedalo téme alebo tomu, v čom sa chcete v živote vzdelávať a čo je uplatniteľné,“ dopĺňa Juraj Ťapák.
Podporujme vzdelávacie a komunikačné platformy
„Vážnou oblasťou je podpora vzdelávacích a komunikačných platforiem pre implementáciu a propagáciu strategických trendov a technológií. Tu hlavne smerujeme do oblasti digitálnych platforiem pre digitálne vzdelávanie, ktoré sú vonku úplne bežné a práve v tých nových inovačných smeroch ľudia získavajú nové kvalifikácie a nové vzdelávanie cez tieto platformy. Keďže školstvo nedokáže tak rýchlo reagovať, potrebujeme naše vzdelávanie otvoriť, aby tieto platformy boli súčasťou a bolo ich možné začleňovať do vzdelávania,“ upozorňuje Juraj Ťapák.
Zaveďme personalizované učenie sa
Dušan Šveda z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a IT Akadémie hovorí, že žiaci by mali v digitálnej škole prebrať adekvátnu zodpovednosť za svoje učenie sa a uplatňovať bádateľský prístup k učeniu sa. Vyučovanie by sa tak malo posunúť od pasívneho prijímania poznatkov ku aktívnemu odovzdávaniu. Žiaci by sa mali stať aktívnymi účastníkmi školskej komunity.
Personalizované učenie by mohlo byť podľa mnohých aj kľúčom k vnútornej motivácii detí učiť sa, ktorá je na tom momentálne veľmi zle.
Využívanie technológií pri učení a dátová analytika nám môžu tiež pomôcť identifikovať schopnosti študentov na oveľa detailnejšej úrovni, čo je dobrý prísľub pre skutočne personalizované vzdelávacie prístupy. Kľúčový je pritom neustály profesijný rozvoj učiteľov, aby dokázali nové technológie a stratégie aplikovať.
Dôraz klaďme na zručnosti, nielen na vedomosti
„Musíme učiteľom vytvoriť priestor, aby sa nesústredili len na vedomosti detí, ale aby s nimi mohli hovoriť o tom, čo sa stalo v ich meste, okolí, ako sa cítia, čo si myslia,“ hovorí Milan Ftáčnik.
Potrebujú mať priestor, aby u detí rozvíjali dôležité zručnosti ako kritické myslenie, komunikácia, spolupráca a kreativita, ktoré budú v budúcnosti nevyhnutnosťou.
Veľké peniaze môžu napomôcť veľkej premene
Digitálna transformácia nemá byť cieľom, má byť prostriedkom, ako skvalitniť vzdelávanie. Teraz máme príležitosť, ako to úspešne zrealizovať. „Máme k dispozícii možnosť získať veľké množstvo prostriedkov z Európskej únie alebo z Plánu obnovy. Ak ich rozumne nasmerujeme do školstva, môžeme školstvo posunúť ďalej. Nesmieme podľahnúť ale ilúzii, že stačí nakúpiť nejakú techniku a všetko bude fungovať. Stále je to na učiteľovi, na jeho pedagogických zručnostiach, ktoré ho musíme naučiť,“ pripomína Milan Ftáčnik. Všetko bude závisieť od nášho prístupu. Technológie samotné nedokážu vyriešiť naše problémy či rozdiely v študijných výsledkoch detí. Keď ich ale použijeme správne, výsledky môžu byť ohromujúce.
Každopádne s technikou treba zaobchádzať s mierou. Používanie digitálnych technológií musí byť prispôsobené veku detí, technológie nemôžu nahradiť osobný kontakt a komunikáciu medzi deťmi a medzi deťmi a učiteľmi, uvádza sa v uznesení Európskeho parlamentu o modernizácii vzdelávania v Európskej únii z 12. júna 2018.
Aj Daniel Masarovič, predseda Združenia katolíckych škôl Slovenska uvádza, že je nepopierateľné, že digitálne technológie majú na deti aj významne negatívny vplyv, a preto musíme ich pôsobenie vyvážiť správnym prístupom zo strany školy. Technológie nás podľa neho viac vzdialili ako zblížili, a preto by sme na školu mali nazerať cez optiku spájania. „Škola sa musí stať miestom, kde zdieľame to, čo prežívame, ako sa cítime, po čom túžime a pociťujeme v nej, že sme prijatí a milovaní takí, akí sme.“ Dodáva, že na pôde škôl musíme deti učiť vytvárať a prežívať medziľudské vzťahy, lebo to ich technológie nikdy nenaučia.
