MICHAL KUBALÁK (35) je učiteľom telesnej výchovy a angličtiny. Šesť rokov žil v Spojených arabských emirátoch, kde trénoval a vzdelával policajných dôstojníkov. Skôr, ako zo Slovenska odišiel, učil študentov v medzinárodnom programe na Gymnáziu Jura Hronca v Bratislave. Dnes pôsobí ako riaditeľ novootvorenej materskej školy littleBIG v Bratislave.
V rozhovore sa dočítate:
- ako sa dostal učiteľ bratislavského gymnázia do Abu Dhabi trénovať policajtov,
- prečo sa vrátil na Slovensko a prijal ponuku zostať v školstve,
- ako sa otvára nová materská škola v čase korony,
- čo je prioritou pri rozvoji detí predškolského veku v modernej škôlke.
Ako sa učiteľ z medzinárodného programu bratislavského gymnázia ocitne trénovať a učiť policajtov v Abu Dhabi?
Úplnou náhodou som sa dostal k tejto veľmi zaujímavej pracovnej ponuke. Ministerstvo vnútra Spojených arabských emirátov vypísalo konkurz, že hľadajú odborníkov do pripravovaného vzdelávacieho centra pre políciu. Chceli vylepšiť vzdelanosť policajtov a ich športovú gramotnosť a hľadali na to ľudí v Európe.
Prečo chce niekto z Emirátov trénerov polície práve z Európy?
Je tam bežné, že odborníkov hľadajú v zahraničí. Máme dobré a kvalitné vzdelanie, sme pracovití, priebojní a v neposlednom rade platové podmienky sú pre nás atraktívne. Dokonca aj mnohé veľké spoločnosti majú v top manažmente ľudí z celého sveta, len výnimočne tam nájdete domácich.
Bol to náročný pracovný pohovor?
Prvé kolo pohovoru so mnou robil človek, ktorý dlhšie žil a pracoval v Spojených arabských emirátoch pre armádu a bol pár rokov aj na Slovensku, kde mal pracovnú agentúru. Na interview s ním nadväzovalo ešte niekoľko videohovorov s miestnymi dôstojníkmi, kým ma prijali. Do projektu bolo okrem mňa prijatých ešte niekoľko Slovákov.
Čo bolo v Emirátoch vašou úlohou pri výcviku policajtov?
Trénovanie fyzických schopností policajtov, teda kondično-silové tréningy, a tiež príprava na ich fyzické previerky. Musia prejsť minimálne dvakrát do roka rôznymi fyzickými testami. Náročnosť závisí od toho, kde pracujú – od oddelenia špeciálnych jednotiek až po ľudí v kancelárii. Zároveň sme ich vzdelávali o nutnosti pohybu aj mimo testov, teda aby nešportovali len pred nimi, ale pravidelne a videli v tom zmysel – zdravie a celkovú odolnosť. V Emirátoch trpí veľké množstvo ľudí obezitou a cukrovkou. Veľmi často siahajú po fast foodoch, ktoré sú mimoriadne lacné a dostupné na každom rohu. Tomu zodpovedá aj zdravotný stav obyvateľstva.
Ako ste ich učili nehýbať sa len pred povinnými testami? Dá sa to vôbec naučiť, ak neboli od malička vedení k zdravému životnému štýlu?
Dá sa to, ale je veľmi náročné u dospelého odstrániť návyky, ktoré má nadobudnuté už od detstva. Miestni obyvatelia patria podľa mňa k tým lenivejším a v oblasti športu a zdravej výživy majú nedostatky. Motivovali sme ich preto zaujímavými tréningami, aktivitami a súťažami, učili sme ich, ako využiť na cvičenie svoj domov alebo ako zapojiť do pohybu celú rodinu. Organizovali sme aj rôzne podujatia, kde mohli prísť so svojimi deťmi aj širšou rodinou. Napríklad sme usporiadali spiningovú hodinu pre 100 ľudí na pláži, kde pod našim vedením účastníci museli spoločne nabicyklovať maximálny počet kilometrov za 100 minút. To bola veľmi vydarená akcia.
Určite to bola zaujímavá životná skúsenosť, ale vyzerá to tak, že ste od učenia detí zásadne vzdialili. Potrebovali ste si už od študentov oddýchnuť?
Aj tak sa to dá povedať. Potreboval som už pauzu aj od školského systému na Slovensku. Učenie dospelých bolo iné ako učenie detí na základnej alebo strednej škole. A hlavne túžil som ešte zažiť a vidieť viac, aj preto som prijal takúto výzvu. Bolo to nesmierne zaujímavé žiť chvíľu v krajine, kde je tak veľa rôznych kultúr z celého sveta. V Emirátoch je asi 90 percent obyvateľov prisťahovalcov.
Mnoho mužov, ktorí na Slovensku vyštudujú za učiteľov do pár rokov zo školstva definitívne odídu. Nemali ste týmto odchodom do zahraničia rovnaký zámer?
Predstava života v zahraničí ma vždy lákala a počas štúdia som si nemyslel, že nakoniec skončím v školstve. Dokonca ani teraz som si nemyslel, že sa k nemu ešte vrátim a navyše sa stanem riaditeľom súkromnej škôlky. Na začiatku som totiž nemal ambície stať sa učiteľom, ale počas praxe na základnej škole mi starší kolegovia hovorili, aby som skúsil učiť aspoň dva-tri roky, kým sa rozhodnem, ktorým smerom ísť.
Evidentne ste si nechali poradiť.
Áno, navyše som sa hneď po škole dostal na výborné miesto - na Gymnázium Jura Hronca, kde som sa mohol realizovať v medzinárodnom programe. Bolo to pre mňa veľmi zaujímavé a iné ako na bežnej slovenskej škole. Časom ale človek príde na to, že hoci vás to aj baví, na Slovensku je to veľmi zle zaplatené a chlap ako živiteľ rodiny s tak nízkym platom nie je veľmi pozitívna vyhliadka do budúcnosti. Je preto prirodzené, že sa začneme obzerať po odchode zo školstva alebo po iných zdrojoch príjmu. Ja som na začiatku napríklad popri učení individuálne trénoval, viedol hodiny plávania s deťmi a rozbehol som cvičenie pre dospelých. Nechcel som úplne zo školstva odísť, ale ponuka do Abu Dhabi mala veľa pozitív.
V Emirátoch ste neuvažovali o učení detí? Je tam veľa medzinárodných škôl.
Rozmýšľal som o tom. Mám aj kolegu, ktorý odišiel od polície a učí tam na škole, ale preferujú native spíkrov, takže väčšina učiteľov je Britov, Kanaďanov a Američanov. A tiež viem, ako to tam vyzerá v školách. To ma vlastne presvedčilo, že tam učiť nechcem.
Ako to tam vyzerá?
Predstavte si, že máte 3 mamy, 8 súrodencov a stará sa o vás opatrovateľka. Keď ako dieťa potrebujete od rodičov najviac lásky a pozornosti na svoj duševný a osobnostný rozvoj, ani neviete, kto je vlastne vaša mama. Tie deti sú veľmi zmätené, nemajú vytvorené dostatočné návyky, aby rešpektovali dospelého ako autoritu. Tam si človek za peniaze reálne kúpi čokoľvek. Rodiny domácich sú na tom finančne veľmi dobre a ich deti sú vedené k tomu, že od malička majú takmer všetko, čo si zažiadajú. Zjednodušene povedané – častokrát sú rozmaznané, nerešpektujú dospelých a sú veľmi ťažko zvládnuteľné.
Spomínali ste, že ste robievali podujatia pre rodiny policajtov. Tiež ste tam mali s deťmi takúto skúsenosť?
Robievali sme napríklad letné tábory pre deti. Ráno nám prišlo 80 detí v detských policajných uniformách a už len získať si ich pozornosť – dať ich nastúpiť a povedať im, čo ideme robiť - to bolo šialené. Myslel som si, že pre mňa ako učiteľa to bude hračka, ale nedokázal som si niečo také, čo sa tam dialo, ani predstaviť. Zhrniem to tak, že na slovenských školách máme veľmi dobré deti. Samozrejme, že vždy sa nájde niekto, kto je problematický, vyžaduje viac pozornosti, ale to sú zanedbateľné veci oproti tomu, čo majú učitelia v Emirátoch.
Vo všeobecnosti si v Emirátoch ľudia profesiu učiteľa vážili?
Skôr by som povedal, že nie. Všetko si tam platíte, či je to zdravotná starostlivosť alebo vzdelávanie, a tak je to aj deťom podávané. Ale deti v podstate za to nemôžu. Vyrastajú v tom systéme. Vidia to doma, a tak sa správajú rovnako. Česť výnimkám, ktoré vedú deti ku skromnosti a rešpektu.
Prečo ste sa rozhodli vrátiť na Slovensko?
Manželka prišla kvôli pandémii o prácu, moja práca sa obmedzila iba na trénovanie cez internet, a tak sme po zhodnotení situácie usúdili, že je na čase skúsiť niečo iné. Rozhodli sme sa preto vrátiť domov na Slovensko.
Nevraciate sa učiť na gymnázium, ale budete viesť súkromnú škôlku littleBIG v Bratislave. To vyzerá na zásadnú zmenu vo vašom živote. Mali ste predtým skúsenosti aj s takýmito malými deťmi? Predsa len stredoškoláci a predškoláci sú niečo úplne iné.
Učil som na prvom stupni angličtinu, telesnú alebo záujmové krúžky, čo je trochu bližšia veková skupina, ale priamo v materskej škole som neučil. Prijal som riadiacu pozíciu a tam to nie je nevyhnutné. V mojej pozícii považujem za najdôležitejšie zostaviť kvalitný skúsený tím, ktorý bude pracovať priamo s deťmi.
Čiže neplánujete mať s deťmi s vašim skúsenosťami nejaké pohybové hodiny?
Na začiatku máme v pláne vyškoliť našich pedagógov v rámci športu a pohybu a určite chcem pár hodín týždenne priamo s deťmi pri pohybových aktivitách stráviť aj ja. Nerád by som zostal sedieť iba v riaditeľni, nie som totiž klasický kancelársky typ. Pohyb ma stále baví a tiež sa chcem zdokonaľovať v oblasti materských škôl prostredníctvom rôznych vzdelávacích kurzov.
Bola by to škoda, ak by ste nešportovali s deťmi práve vy.
Áno, pohyb je moja srdcovka, takže verím, že budem pre deti obohatením. Každopádne som rád, ako sa nám podarilo pripraviť náš pohybový program. Bude iný v porovnaní s tým, ako je to bežne v škôlkach. Nepôjde o krúžky ako futbal, basketbal či balet, ale chceme rozvíjať deti všestranne počas celého dňa. Nech majú neskôr možnosť samy si vybrať, akému športu sa chcú venovať, bez nutnosti špecializácie. Častokrát chcú mať doma rodičia malých futbalistov či hokejistov a príliš skoro tak dieťa oberú o radosť z jednoduchosti pohybu. Zabúda sa na všestranný rozvoj v senzitívnych motorických obdobiach, ktoré treba správne podchytiť hlavne v tomto veku. Ak sa to uchopí správne, deti majú zvládnuté základné koordinačné schopnosti, vedia preskočiť, podliezť alebo preliezť aj náročnú prekážku a neskôr si môžu vybrať vhodný šport. Navyše je škôlka littleBIG v úžasnom lesnom prostredí, ktoré budeme vo veľkej miere využívať na pobyt, pohyb a učenie sa vonku.
Mnohé materské školy v tomto období pandémie bojujú o prežitie. Vy ste sa rozhodli škôlku teraz otvárať. Počítate s tým, že to nebude jednoduché?
Ak by mal človek zohľadňovať všetky veci a situácie v živote, tak by sme nemohli začínať s ničím. Nikdy by nebola vhodná doba. Je to určite ťažké a všetci sa stále učíme, ako sa s touto situáciou vysporiadať. Ale môže to byť aj niečo, čo nás na začiatku práve posilní a vytvorí oveľa kvalitnejšie a odolnejšie prostredie do budúcnosti. Možno nás všetkých práve táto situácia prinúti zamerať sa viac na to, aby sme do detí od začiatku vštepovali, aká dôležitá je hygiena, zdravý životný štýl a ako si prirodzene budovať silnú imunitu. V tomto veku deti budú potrebovať veľa pohybu, čo najviac pobytu vonku a zdravú stravu. To všetko sa deťom budeme snažiť dať v maximálnej miere.
Ako máte v škôlke riešenú stravu, máte vlastnú kuchyňu?
Áno, hoci sme menšia škôlka, máme vlastnú kuchyňu, kuchárov a musím povedať, že varia vynikajúco. Strava je čerstvá, pripravovaná priamo u nás. Kuchári používajú čerstvé suroviny od lokálnych dodávateľov. A som veľmi milo prekvapený, ako dokážu zakomponovať obrovské množstvo čerstvej zeleniny do jedál, ktoré by možno deti bežne nezjedli.
Na fotografiách škôlky som si všimla saunu a bazén, ktoré tiež môžu významne podporovať imunitu detí. Budú po otvorení škôlky už k dispozícii?
Priestory máme pripravené, no ešte to nie je dobudované. V časoch, keď sa prakticky nerieši nič iné len zdravie a imunita ľudí, budú mať určite svoje významné miesto. Sme presvedčení, že rodičia takéto aktivity s deťmi ocenia.
Prezentujete na svojom webe, že budete poskytovať deťom integrálne vzdelávanie, čo to presne znamená?
Nechceli sme vytvoriť škôlku, ktorá bude zameraná len jedným smerom. Hoci sa nám páčia viaceré filozofie, ako montessori, waldorf či lesná škôlka, nechceli sme ísť do žiadneho extrému, preto sme si vybrali tie najlepšie veci z prístupov, ktoré nás oslovili a našli sme v tom vlastnú rovnováhu. Pani Kaliská, zriaďovateľka škôlky, je vyštudovaná psychologička a dala si veľmi záležať, aby sme tu skĺbili to najlepšie z najlepšieho. Je dokonca aj arteterapeut, preto sa budeme venovať s deťmi aj arteterapii a dramatoterapii.
Čo je dramatoterapia?
Dramatoterapia je využívanie divadla na dosiahnutie želaných cieľov či liečenie, ide napríklad o využívanie bábkového divadla, rolových hier, pantomímy alebo hry s maskami či zrkadlenie. Tieto formy dramatických činností sa používajú za účelom celostného rozvoja osobnosti, predovšetkým cez prežívanie a konanie.
V škôlke ste vytvorili aj nezvyčajnú veľkú terapeutickú miestnosť, ktorá má krásnu atmosféru. Na čo presne slúži?
Slúži hlavne na upokojenie detí. Dnešné deti intenzívne potrebujú vypnúť a relaxovať. Už len keď vstúpia bosými nohami na mäkký biely koberec, cítia sa tu príjemne. Má takú čarovnú atmosféru, v miestnosti je tma a je osvetlená príjemnými farebnými svetlami, napríklad fialovou alebo zelenou. V miestnosti je aj posteľ a hrajúca relaxačná hudba sa premieňa do jemných vibrácií postele. Je tam aj hojdacie hniezdo. Na stene sa dajú premietať pomalé obrázky. A ešte nám pribudnú záťažové prikrývky a ďalšie terapeutické či výukové pomôcky. Pokiaľ viem, tak na takejto úrovni na Slovensku terapeutická miestnosť v žiadnej škôlke neexistuje.
Dá sa využívať terapeutická miestnosť aj na iné účely ako na relax?
Je natoľko variabilná, nakoľko je kvalitný človek, ktorý v nej pracuje. Dá sa tu učiť prakticky akákoľvek téma. Zväčša v terapeutických miestnostiach pracujú s deťmi, ktoré majú nejaké zdravotné či psychické problémy, ale my sme to chceli primárne zriadiť pre zdravé deti, aby sa učili relaxovať, uvoľniť sa. Do 6 rokov viete vybudovať u dieťaťa taký silný základ, že z neho bude čerpať navždy.
Miestnosť budeme využívať ale napríklad aj v situáciách, keď sa deti budú učiť farby alebo počítať. Tu si budú môcť oranžovú farbu aj ovoňať a ohmatať, lebo sú tam difúzery. A hlavne to nezabudnú, nebudú si farby mýliť. Tým, že to prechádza cez všetky zmysly a spája sa im to s príjemným zážitkom, tak to, čo sa naučia, je trvalejšie.
Vidím, že budete podporovať rozvoj detí naozaj všestranne. Máte predstavu, aké deti by mali od vás odchádzať?
Okrem toho, že by mali byť čo najviac samostatné a pripravené na vzdelávanie v škole, chceme vychovávať deti, ktoré si osvoja dôležité hodnoty, ktoré dnes často v spoločnosti chýbajú. Žijeme v dobe, kedy máme všetko vzdialené na jeden slajd, klik v telefóne či počítači a vieme si veľa vecí objednať, dopriať, ale aj zistiť rôzne informácie. Deje sa to všetko v sekundách. My chceme deťom dopriať spoznávať svet bez nadmernej digitalizácie a v intenzívnom prepojení na prírodu. Plánujeme veľa pohybu v lese, na vzduchu a kontakt s reálnym životom. Na terase napríklad budeme mať zónu, kde si budú môcť dopestovať vlastnú zeleninu alebo bylinky. Je to veľmi jednoduché na starostlivosť a pod vedením učiteliek deti prirodzene pochopia, že ovocie a zelenina nepochádzajú z regálov v supermarkete, ale z prírody. Aj vďaka takýmto veciam pochopia, že život je zaujímavejší, pestrejší.
Plánujete sa venovať aj výuke cudzích jazykov?
Cudzie jazyky považujeme za nosné. Na to, aby sa dieťa naučilo jazyk, musí mať dobrý vzťah k človeku, ktorý na neho v danom jazyku rozpráva a musí to byť prirodzená každodenná aktivita. V každej triede budeme mať preto okrem učiteľky aj asistenta s cudzím materinským jazykom. Podarilo sa nám napríklad podpísať zmluvu s učiteľom zo Španielska. Vyštudoval fyziku a učí na Slovensku momentálne v jazykových školách angličtinu a španielčinu. Aj vďaka nemu sa budú deti dostávať do prirodzeného cudzojazyčného prostredia. Deti budú vedené v triede učiteľkou s podporou asistenta, ktorý bude hovoriť na deti výhradne v cudzom jazyku, či už to bude španielčina alebo angličtina. V triede bude s deťmi počas celého dňa, takže ten efekt bude významný.
Keď je napríklad spomínaný asistent učiteľky Španiel, bude hovoriť len španielsky?
Chceli by sme rozvíjať španielčinu, ale angličtina je štandard, ktorý sa dnes už bežne využíva. Je prerastená do všetkých sfér jazyka, hlavne technologického sveta. Učiteľky sme vyberali do tried tak, že musia ovládať dobre angličtinu. U nich je to nutnosť a asistent musí vedieť angličtinu a ideálne ďalší jazyk. V tejto kombinácii budú vytvárať prirodzené prostredie s viacerými cudzími jazykmi. Nebudú mať raz do týždňa jazykový kurz, ale učenie cudzieho jazyka bude prebiehať prirodzene počas celého dňa. Učiteľka ráno preberie dieťa po slovensky, môže na neho po chvíli prehovoriť pár viet po anglicky a asistent prevezme komunikáciu po španielsky. Deti sú v tomto veku veľmi otvorené nasávaniu jazykových informácií a vedia veľmi ľahko prepínať medzi jazykmi. My dospelí s tým máme časom problém, lebo vekom sa táto schopnosť stratí, ak to nepraktizujeme, ale pre deti je to celkom prirodzené.
Spomínali ste, že vaši učitelia musia byť zdatní v cudzích jazykoch, aj to, že máte v tíme native spíkrov. Nebol v tomto období problém zohnať takýchto učiteľov do škôlky?
Práve naopak, v tomto prípade sa ukázalo, že koronakríza môže mať aj isté benefity. Prišlo nám za mesiac asi 140 životopisov a nie hocijakých, boli sme naozaj milo prekvapení. Ukázalo sa, že veľa kvalitných ľudí sa vrátilo zo zahraničia. Prišli domov ľudia, ktorí roky učili napríklad v Anglicku – vzdelaní, skúsení. Bola to radosť vyberať spomedzi tých uchádzačov. Všetci učitelia majú u nás vyštudovanú predprimárnu pedagogiku a navyše skúsenosti zo zahraničia.
Vyzerá, že ste s tímom spokojný.
Som veľmi spokojný a prvé ohlasy od rodičov, ktorí mali možnosť sa s pedagógmi stretnúť sú taktiež pozitívne. Podarilo sa nám zostaviť skúsený tím po odbornej stránke, ale aj ľudsky. Mám radosť, že tu máme prevažne mladších kolegov, ženy i mužov, cudzincov i domácich, teda maximálne rozmanitý kolektív, čo dokáže deti tiež významne obohatiť. Postupne s pribúdajúcim počtom detí a otváraním ďalších tried, rozšírime svoje rady o kvalitných učiteľov, aj pedagogických asistentov.
V januári otvoríte svoje brány pre prvé deti. Máte ešte nejaké nesplnené plány, ktoré by ste si radi po otvorení škôlky zrealizovali?
Máme ambíciu, aby littleBIG bola viac ako len bežná materská škola. Chceme v budúcnosti vytvárať rôzne spolupráce aj v mimoškolských projektoch a aktivitách. Priestory plánujeme využívať aj komunitne, teda aby tu aj rodičia mohli tráviť príjemný čas, napríklad rôznymi užitočnými školeniami s odborníkmi, ako sú psychológovia, logopédi, alebo usporiadať akciu narodenín či Halloween. Teraz je ale prioritou naplniť triedy deťmi, zápis u nás stále prebieha. Len na Kramároch je veľký nedostatok miest v materských školách, takže veríme, že mnohým rodinám otvorením v januári uľahčíme situáciu.
Zápis do materskej školy littleBIG môžete realizovať priamo na stránke littlebig.sk
Článok vznikol v spolupráci s materskou školou littleBIG.
