Škandinávci hovorievajú, že neexistuje nič také ako zlé počasie, iba zlé oblečenie. Ich deti trávia mnoho času vonku, či sú ešte bábätká alebo školáci. Veria, že je to pre nich zdravé nielen po fyzickej, ale aj po psychickej stránke. A od útleho veku sa nevyhýbajú ani mrazom.
Spätosť severanov s prírodou je pri výchove detí ďaleko väčšia ako u nás. Netrávia na vzduchu denne len prechádzkami či hrou na ihrisku a v parku. Deti zo Švédska, Fínska či Islandu si bežne vonku aj zdriemnu pokiaľ sa zmestia do kočíkov a niektoré aj neskôr. Teploty pod nulou väčšinou našich rodičov s deťmi priklincujú doma v teple a radšej si hľadajú náhradný program. Severskí rodičia to vidia inak - ani sekundu sa nezamýšľajú, či vziať dieťa von v daždivom alebo chladnom mrazivom počasí. Sú presvedčení, že deti potrebujú čerstvý vzduch každý jeden deň, aby boli zdravé.
Severania často hovoria cudzincom o tejto svojej tradícii. Napríklad na Islande bežne uvidíte v mrazivom počasí deti odpočívať v kočíkoch pred kaviarňami alebo obchodíkmi. A ak náhodou nie sú na ulici, tak majú kočíky zaparkované doma na záhrade alebo na balkóne, zatiaľ čo si ich rodičia vychutnávajú horúci čaj vo vnútri.
Aké výhody má spánok na čerstvom vzduchu?
Rodičia zo škandinávskych krajín sú verní tomuto zvyku mnoho rokov. Sú presvedčení, že spánok vonku má pre ich deti viacero benefitov.
Deti spávajú dlhšie
Jedna fínska štúdia zisťovala, ako vplýva spánok vonku na deti. Mapovala skúsenosti fínskych rodičov z mesta Oulu, kde až 95 percent rodičov necháva svoje deti raz denne spávať vonku. Zvyčajne s týmto rituálom začínajú, keď dieťa dosiahne dva týždne, no niektorí vystavujú dieťa mrazivému počasiu už od troch dní. Vo väčšine prípadov s odpočinkom vonku prestávajú okolo troch rokov dieťaťa.
A kedy sa spí deťom na vzduchu najlepšie? Podľa rodičov, ktorí sa zúčastnili štúdie, bola pre deti teplota -5 °C vnímaná ako ideálna teplota na kvalitné zdriemnutie. Mnohí rodičia však uvádzali, že svoje deti nechávali spať vonku až do -15°C. Takmer všetci zúčastnení rodičia (95 percent) nevnímali žiadne nevýhody či riziká takéhoto relaxu vonku. Práve naopak, tvrdili, že ich deti spali dlhšie a mali hlbší spánok, po zobudení mali väčšiu chuť do jedla a boli aktívnejšie.
Podľa vedkyne Marjo Tourula, ktorá výskum viedla, trval spánok detí vonku 1,5 až 3 hodiny, pričom vo vnútri je to bežne 1,5 – 2 hodiny.
Deti sú menej choré
Baktériám a vírusom sa vždy najlepšie darí vo vnútri. Čím viac času teda deti trávia vonku, tým sa zlepšuje ich imunitný systém a sú menej choré.
Niektorí rodičia sa obávajú, že najmenšie deti môžu pri nízkych teplotách prechladnúť alebo sa naopak prehriať, ak ich priveľmi naobliekajú. Keďže novorodenci nemajú dostatočne vyvinutú termoreguláciu, majú tieto obavy opodstatnenie. Preto je obzvlášť dôležité, ako ich do chladného počasia oblečieme. Aj tu platí pravidlo, že každý znášame chlad aj teplo inak. Preto sa rodičia musia na začiatku učiť na vlastnej skúsenosti, čo je pre dieťa pri pobyte vonku vhodné. Hovorí sa, že dieťa by sme mali v zime do kočíka obliecť rovnako, ako sme oblečení my sami a dať mu jednu vrstvu navyše pretože sa nehýbe. Pokiaľ v tom ešte nemáme istotu, podstatné je telesnú teplotu dieťaťa pravidelne počas jeho spánku kontrolovať. Indikátorom stavu nie sú chladné ruky či nos, ale záhlavie, krk a hrudník. Tieto miesta by nemali byť chladné, ani naopak prehriate a vlhké. Znamenalo by to, že je dieťaťu teplo.
Správne vrstvenie oblečenia u dieťaťa v zime
Vo všeobecnosti platí, že oblečenie dieťaťa by malo mať v zime tri vrstvy:
1. vrstva - na holé telo obliekame dieťaťu bavlnené body a dupačky s dlhým rukávom, ktoré prilieha k telu, no nesmie byť primalé. Medzi pokožkou a oblečením by malo zostať trochu vzduchu, čo napomáha tepelnej izolácii.
2. vrstva - môže to byť vlnený sveter alebo flísová bundička na zips
3. vrstva - dajte si záležať na výbere kombinézy a fusaku podľa toho, do akých teplôt sa s dieťaťom chystáte.
Nezabudnite na vhodnú tenšiu i hrubšiu čiapku, rukavice a prípadne ponožky navyše. Vhodná je aj deka pod dieťatko ako izolačná vrstva. Dôležitý je tiež mastnejší pleťový krém, aby ochránil jemnú detskú pokožku pred chladom.
Slovenskí lekári zvyčajne odporúčajú, že čím je dieťa menšie, mali by sme ho nechávať v mrazivom počasí len pár minút a postupne mu tento čas predlžovať.
Majú väčšie prepojenie s prírodou
Zvuk vetra, štebotanie vtákov, praskanie konárov či tečúca voda v neďalekom potoku - to všetko samo o sebe ľudí upokojuje a spôsobuje uvoľnenie. Rodičia zo severu majú radi prostredie, v ktorom žijú. Fínski rodičia opísali v spomínanej štúdii ich životný štýl ako veľmi blízky prírode a prajú si, aby sa ich deti naučili rešpektovať ju rovnako a žiť s ňou v súlade. Želajú si, aby si osvojili rôzne aktivity vonku ako radostnú súčasť ich životného štýlu. Sú presvedčení, že ich silný vzťah s prírodou začína v detstve práve spánkom na čerstvom vzduchu a graduje aktivitami vonku – hrami, dlhými prechádzkami či prácou.
Relax aj pre rodiča
Ak rodičia nechávajú deti spávať vonku, vytvorí sa im priestor na stretnutia a rozhovory s inými rodičmi alebo dôležitý oddych potrebný na načerpanie nových síl. Blahodarne pôsobí na rodičov aj samotná prechádzka s kočíkom v chladnom počasí, kedy si zlepšujú svoju fyzickú kondíciu. To všetko prispieva k rodinnej pohode v škandinávskych rodinách.
Vonku aj v jasliach
Deti severanov nespávajú v kočíkoch len pokiaľ sú doma s mamičkami. Podľa BBC väčšina predškolských zariadení v Švédsku necháva deti odpočívať na vzduchu. Nie je nič nezvyčajné vidieť tu po obede rad kočíkov so spokojne spiacimi deťmi.
Rovnako je to aj v predškolskom zariadení Forskolan Orren neďaleko Štokholmu. Deti spia vonku každý deň v skupinkách až do troch rokov. „Pokiaľ klesne teplota na -15°C, prikrývame kočíky ešte prikrývkami,“ hovorí hlavná učiteľka Brittmarie Carlzon. Dodáva, že pri zvažovaní, či nechať spať ešte deti v mraze vonku, nie je rozhodujúca skutočná, ale pocitová teplota, ktorá môže byť nižšia. Keď mali niekoľko dní po sebe teploty -20°C, deti nechali spávať vo vnútri.
Inšpirácia spánku vonku pochádza z lesných škôlok. Tie boli základom vzdelávania v krajinách ako je Dánsko alebo Švédsko od roku 1950. Povzbudzovali deti, aby čo najviac času trávili vonku – aby sa tu hrali, jedli i spali. A týchto zariadení, ktoré sa inšpirovali lesnými škôlkami, za posledné roky pribúda. Mnohé fínske predškolské zariadenia sa inšpirujú lesnými škôlkami.
Bezpečnosť na prvom mieste
Každý, kto sa oddá spánku vonku je veľmi zraniteľný – či ide o dieťa alebo dospelého človeka. A nebezpečenstvom nemusí byť len samotný chlad a zlé oblečenie, ale aj zvieratá, ktoré sa môžu dostať na pozemok pred vaším domom či nečakaní cudzinci. Preto je veľmi dôležité okrem vhodného oblečenia myslieť aj na iné faktory a dieťa v kočíku pravidelne každých pár minút kontrolovať. Ak nevieme mať počas jeho spánku vonku očný kontakt, napríklad že sedíme za oknom terasy, ideálne je použiť rodičovskú vysielačku. Určite by sme počas spánku dieťaťa, hlavne v extrémnejších teplotách, mali kontrolovať aj jeho telesnú teplotu a nespoliehať sa len na vysielačku.
