Články: Pre študentov
O projekte

 

Ján Oravec: Potrebujeme, aby sa vyučovací proces dramaticky zmenil

Zuzana Gránska
Autor článku
Foto: Zuzana Gránska
Ján Oravec, prezident Združenia podnikateľov Slovenska / Foto: Zuzana Gránska
 

JÁN ORAVEC je prezidentom Združenia podnikateľov Slovenska, ktorého cieľom je boj za jednoduché a férové podnikateľské prostredie. Ako líder podnikateľského združenia si uvedomuje, že mnohým problémom dnes podnikatelia čelia práve preto, že školy neprodukujú ľudí, ktorých v praxi potrebujú.

S Jánom Oravcom sme sa rozprávali, či sa v súčasnosti zamestnávatelia zaujímajú o absolventov škôl, čo by ich školy mali učiť, aby s nimi dokázali zamestnávatelia pracovať dnes i v budúcnosti, ale aj to, čo slovenskí podnikatelia robia pre to, aby zlepšovali školstvo.

 

Ako dnes vyzerá trh práce z pohľadu podnikateľov, ak sa pozrieme na mladých ľudí, ktorí vychádzajú zo škôl? Zaujímajú zamestnávateľov absolventi škôl bez skúseností?

Ak sa pozrieme na súčasný trh práce na Slovensku, nezamestnanosť sa pohybuje pod 5 percentami, čo je historicky najnižšie číslo, aké sme u nás kedy mali. Ekonómovia hovoria, že máme technicky nulovú nezamestnanosť a v takejto situácii sú na trhu práce pánmi uchádzači o zamestnanie. Keďže dnes už takmer niet uchádzačov o zamestnanie, zamestnávatelia si nemôžu veľmi vyberať či diktovať podmienky. Práve v takomto období ale podnikatelia omnoho intenzívnejšie cítia, keď je problém na strane kvality uchádzačov o zamestnanie a tento problém pochopiteľne súvisí so školstvom. 

 

Jedna vec je nepripravenosť uchádzačov na konkrétne pozície, druhá, koľko títo mladí ľudia firmy mesačne stoja. Vedia mladí primerane ohodnotiť svoje platové požiadavky?

V dôsledku toho, že trh práce je takto napätý, uchádzači majú aj veľmi vysoké predstavy o svojom finančnom ohodnotení od prvého dňa svojho zamestnania. Najmä u čerstvých absolventov škôl sú často nereálne. V tomto sa so zamestnávateľmi nezhodujú.

 

Čo sú tie najväčšie komplikácie pre zamestnávateľov, keď k nim prichádzajú dnešní absolventi?

Musia ich kompletne vyškoliť. Investovať do nich čas i peniaze. To, s čím zo školy prídu, im v práci vo väčšine prípadov nestačí. Na rozdiel od kolegov, ja sa ale neprikláňam k jednostrannej kritike, že školy nám posielajú ľudí, s ktorými sa nedá pracovať. Je pravda, že uchádzači nedisponujú schopnosťami, ktoré by zamestnávatelia potrebovali, ale myslím si, že jednostranná kritika školstva zamestnávateľmi nie je oprávnená.

 

Prečo to vnímate inak?

Škola jednoducho nemá takú flexibilitu, akú majú firmy. Ja sa ráno ako majiteľ firmy zobudím a môžem dramaticky zmeniť smerovanie mojej firmy. Riaditeľ školy má ale oveľa menší manévrovací priestor. Keď dostane požiadavky z pracovného trhu a chce niečo robiť inak, tak mu legislatívne prostredie zväzuje ruky. Ak by sa mu podarilo na nové požiadavky reagovať okamžite, tak kým študenti prvého ročníka skončia štvrtý ročník a odídu do praxe, reakčná doba bude štyri roky. To je pre trh práce už pridlhá doba, svet sa mení rýchlejšie a s ním aj potreby zamestnávateľov. V budúcnosti budú zmeny ešte dynamickejšie

 

Ako by to malo vyzerať na trhu práce v budúcnosti? Na čo sa máme pripraviť?

Schopnosti a profesie, ktoré sú žiadané dnes sú dramaticky iné ako pred 10 rokmi a budú dramaticky iné o 10 rokov. Možno viac než polovicu profesií, ktoré budú existovať o pár rokov, dnes ešte ani len nepoznáme.

 

Ako má škola pripraviť žiaka na profesiu, ktorú nepoznáme?

Veľa som nad tým premýšľal. Akceptujem názory, že sme prišli o duálne vzdelávanie a musí sa vrátiť, ale to zďaleka nestačí. Aby som jednoducho vysvetlil, prečo je to tak, študenta by som prirovnal k mobilnému telefónu. Tí, ktorí sa sústreďujú na duálne vzdelávanie, IT zručnosti alebo finančnú gramotnosť v školách, tak tí sa sústreďujú na aplikácie do tohto telefónu. Veci, ktoré potrebujeme v krátkodobom horizonte. Teda, čo by mal absolvent vedieť, aby napríklad dokázal obsluhovať nejakého robota vo výrobnej hale. Lenže my potrebujeme dlhodobý prístup k rozvoju kvalitného operačného systému. Ten je pre telefón, teda študenta, kľúčový. Mnohí o operačnom systéme v telefóne ani nevedia, ale ak by nebol dobrý a nahráte do mobilu nejakú aplikáciu, tak nepôjde spustiť, alebo nebude fungovať správne. Preto by sme sa mali prioritne sústrediť na vyvinutie kvalitného operačného systému, na ktorom bude akákoľvek aplikácia, o ktorej dnes ani netušíme, schopná korektne fungovať. Operačný systém ju zvládne. Operačný systém je práve súbor zručností, ktoré potrebujeme, aby študenti zvládali. A základ dobrého operačného systému tvoria podľa mňa 3 veci: charakterové vlastnosti, tzv. mäkké zručnosti a tzv. STEM poznatky, poznatky z vied, technológií a matematiky.

 

Bez akých zručností sa absolventi nezaobídu?

Schopnosť učiť sa rýchlo nové veci, riešiť komplexné problémy, kritické myslenie, tímová práca a ďalšie. Škola robí dnes presný opak. Dá vám vstupné parametre a žiadajú vás, aby ste niečo vypočítali a našli riešenie. Ale reálny život vyzerá presne naopak. Máte nejaké parametre ale mnohé neznáme. Nemáme dokonalé informácie. A máme nájsť riešenie v takejto situácii. Za dôležitú tiež považujem schopnosť generovať riešenia aj pod časovým tlakom. Na to je potrebné rozvíjať kreativitu a podporovať u detí zvedavosť.

Mix zručností, aké by zamestnávatelia potrebovali, je popísaný v mnohých materiáloch napr. Svetového ekonomického fóra či OECD. My sme spojili sily s kolegami z iných členských krajín OECD v rámci tzv. Business Industry Advisory Committee a popísali sme biznis priority pre vzdelávanie v 21. storočí.

 

Zdroj: biac.org

 

Kde je problém? Prečo tieto zručnosti deti v školách neučíme, ak vieme, čo potrebujú?

Lebo to  nie je priorita ministerstva školstva. A zamestnávatelia sa tiež väčšinou sústreďujú na krátkodobé potreby trhu práce. Ak sa pozrieme do tried, tak s výnimkou zopár inovatívnych škôl, je rozvoj kľúčových kompetencií skôr raritou. To, čo je potrebné najviac, sa na slovenských školách takmer nevyučuje.

 

Myslíte, že v zahraničných školách to vyzerá lepšie?

To, čo platí u nás, platí aj pre vzdelávacie systémy v zahraničí. Sú ale krajiny ako Fínsko či ďalšie severské krajiny, kde sú na tom lepšie. Navyše si myslím, že by sme sa mali prioritne zameriavať na základné a stredné školy. Pri diskusiách o problémoch školstva sa príliš veľa priestoru venuje vysokému školstvu, ale ja ho považujem za problém, pred ktorým sú dve kľúčové veci – základné a stredné školstvo. Ak si zapnem prvé dva gombíky zle, nebudem mať dobre zapnutú košeľu. A zle nastavené základné a stredné školstvo je práve ten prvý a druhý zle zapnutý gombík.

 

Takže zmeny by sme mali robiť v prvom rade na tejto úrovni?

Myslím si, že áno. Ak má zostať školský systém relevantný v 21. storočí, tak musia nastať dramatické zmeny. Som šokovaný, že 19. storočie na slovenských školách stále funguje. Mám 8-ročnú dcéru a 12-ročného syna. Polovica učiteľov stále učí ako kedysi. Diktujú poznámky a píšu na tabuľu. Sú teda veci, ktoré by sa mali urýchlene zmeniť a nepotrebujete na to žiadnu veľkolepú reformu, ani zmenu celého systému. Potrebujeme mať samozrejme motivovaných učiteľov, ale keď ich spoločenský status dlhé roky klesá a aj ich finančné ohodnotenie je také, aké je, je to ťažké. To všetko si vyžaduje ďalšie zmeny. My sme si vyhodnotili, že zručnosti mladých ľudí sú kľúčový problém a preto chceme pomôcť školám reagovať na trendy, kam sa svet práce a podnikania uberajú. Nedokážeme zreformovať celý systém, ale vieme pomôcť školám, ktoré povedia, že rozumejú, o čom hovoríme a myslia si, že študenti by mali mať tieto schopnosti. Radi im podáme pomocnú ruku. Bez ohľadu na to, čo bude chcieť žiak v živote robiť a zvolí si životnú púť ako podnikateľ, zamestnanec či vo verejnom sektore, dáme mu súbor základných zručností, aby mal predpoklad byť vynikajúci v akejkoľvek z týchto pozícií.

 

Hovoríte, že chcete ako Združenie podnikateľov Slovenska školám pomôcť. Ako konkrétne?

Urobíme niekoľko krokov, ktoré môžu mať reálny vplyv. Realizujeme stretnutia s inovátormi vo vzdelávaní - s učiteľmi a riaditeľmi. S nimi diskutujeme a overujeme si či to, čo hovoríme, považujú za relevantné. Pripravujeme metodické materiály pre učiteľov, ktorí by tieto kľúčové zručnosti chceli u detí rozvíjať. Na druhej strane chápeme to, že na školy sú rôzne požiadavky ako zlepšovanie finančnej gramotnosti alebo IT schopnosti. My touto cestou ísť nechceme. Kritizujeme, že osnovy v školách sú už aj tak dosť nafúknuté a množstvo učiva by malo byť naopak menšie. Vyhodnotili sme to tak, že sa musíme sústrediť na spomínané kľúčové zručnosti, ktoré sa označujú ako Entrecomp (Entrepreneurship Competence Framework) a rozvíjať ich v rámci existujúcich predmetov. Združenie podnikateľov Slovenska je jedným zo zriaďovateľov Slovak Business Agency, kde sme iniciovali vznik programu na podporu podnikavosti a podnikateľského vzdelávania. Jeho cieľom je pomôcť rozvíjať u mladých ľudí práve soft skills alebo po slovensky mäkké zručnosti. Tie budú kľúčovými zručnosťami v budúcnosti. V súčasnosti je nami navrhnutý podporný program v procese schvaľovania na ministerstve hospodárstva a máme už pripravené kroky na jeho praktickú realizáciu.

 

Ako sa bude tento program realizovať?

Zjednodušene povedané bude pozostávať z dvoch častí. Prvou sú metodiky a vzdelávacie materiály, ktoré pre učiteľov pripravujeme. Tie budú môcť využiť na rôznych predmetoch. Bude ich môcť učiť napríklad učiteľ dejepisu s využitím látky na dejepis. Podstatou je vedieť kombinovať témy tak, aby sa dieťa naučilo niečo z dejepisu, ale zároveň sme u neho rozvíjali aj požadované zručnosti. Metodiky, ktoré pripravujeme, budú postavené tak, aby na ich používanie učitelia nepotrebovali žiadnu extra časovú dotáciu, naopak aby im uľahčili výučbu existujúcich predmetov a hodín. Snažíme sa vžiť do kože učiteľov a zohľadniť konkrétne podmienky, v ktorých dnes pracujú.

Na tvorbe týchto metodík pracuje tím zložený zo zástupcov Združenia podnikateľov Slovenska, odborníkov, ktorí pomáhajú firmám v praxi rozvíjať tieto kľúčové zručnosti u zamestnancov, ale tiež metodikov a ľudí zo školského sektora.

 

Spomínali ste dve časti. Čo okrem spomínaných materiálov zameraných na rozvoj zručností ešte pre školy chystáte?

Uvedomujeme si, že ani najlepšie materiály na svete, nebudú na zmenu v školách stačiť. Druhá časť programu na podporu podnikateľského vzdelávania pomôže riaditeľom financovať náklady súvisiace s rozvojom podnikavosti na škole. Tréningy pre učiteľov alebo stáže v zahraničí. Ak učiteľ bude chcieť vidieť, ako učí žiakov nejaká super škola v zahraničí a nebude mať na to finančné zdroje, tak môže požiadať o financie z tejto podpornej schémy a mal by dostať letenku a ubytovanie, teda základ, aby mohol pobyt na nejakej zaujímavej škole absolvovať. Takýchto pomocí pre školy sme navrhli viacero, vrátane financovania tréningov alebo mentoringu. SBA ich robí pre začínajúcich podnikateľov. Startupista sa môže vďaka ich podpore dostať do špičkového inovačného centra v zahraničí. My máme záujem rozšíriť to na učiteľov a riaditeľov škôl, aby mali možnosť ísť do svojich „Silicon Valley“, ktoré by ich mohli nakopnúť a naučia sa tam veci, ktoré by vo svojich školách používali. Myslíme si, že toto je niečo, čo má zmysel. Nechceme len lacným spôsobom školy kritizovať a hovoriť, že všetko je nanič.

Naopak, sme aktívni a chceme pomôcť tým riaditeľom škôl, ktorí majú záujem veci meniť. Problémom všetkých diskusií o školstve je, že hovoríme o všetkom možnom, ale v ich centre by mal byť žiak a jeho vzdelávacie potreby. Odtiaľ takmer nikto nezačína. To je pre nás štartovací bod. Môj syn má 12 rokov. Nechcem, aby sa vracal z vyučovania, kde trávi niekoľko hodín denne a hovoril, že to bolo strašné. Potrebujeme, aby sa vyučovací proces dramaticky zmenil a deti chodili do školy s radosťou. Nemyslím si, že treba dejepis učiť tak, ako som sa ho učil ja pred 40 rokmi. Dnes na internete za pár minút nájdem neuveriteľne zaujímavé prednášky na rôzne témy a následne učiteľ môže s deťmi o tom na hodine diskutovať.

Ja vidím jeden spoločný problém v európskych krajinách. Asi najrigidnejšie zotrvávajú na starých princípoch spred 200 rokov. Vnímam tendenciu, ako z toho školy vytiahnuť, napríklad trend „bezbolestného učenia“, teda aby deti nemali pocit, že sa učia. Súhlasím s tým, ale nemyslím si, že je to úplná odpoveď.

 

Takže bez memorovania to podľa vás nejde?

Na druhej strane máme ázijské krajiny, kde môžu žiaci na bezbolestné učenie zabudnúť. Tam to je o drile. Áno, my sme Európania, ale keď príde ku konfrontácii množstva znalostí, tak vyhrávajú študenti z Ázie. Ak však zohľadníme aj iné schopnosti ako pri PISA testovaní, ako sú napríklad skupiny študentov schopné komunikovať, spolupracovať a vyriešiť problémy, nielen sa niečo nadrviť, ale vedieť s informáciami aj pracovať, tu študenti z USA a z Európy výrazne prekonávajú ázijských študentov. Podľa mňa sú potrebné oba prístupy. V našom prípade by bola chyba ísť cestou, že škola prestane byť školou.

 

Ako to myslíte?

No že deti nebudú mať pocit, že boli v škole. Môžeme sa baviť o hravom učení, ale nemalo by to byť len o hraní. Čiastočne tam vždy musí byť dril alebo disciplína, čo nám pomôže nasať informácie. To, čo vychádzalo z našej analýzy v BIAC je, že jedna z kľúčových vecí, ktorá zamestnávateľov zaujíma je nielen to, čo absolvent vie, ale aj charakterové vlastnosti človeka. To nie je len o lojalite k zamestnávateľovi. Je to o tom, či sú ľudia v práci schopní na sebe tvrdo pracovať, mať sebadisciplínu, stále sa učiť novým veciam. Charakterové vlastnosti sú nad všetkým ostatným.

 

Prečo?

Sumu poznatkov sa dokážu doučiť na rôznych firemných tréningoch, aj niektoré chýbajúce zručnosti. Ale ak nepreukážete charakterové vlastnosti, ktoré k tomu potrebujete, tak nepomôže ani nalievanie znalostí, či mentoring, lebo ste napríklad nastavená negatívne. Chyba sa stala v rodine i škole. Škola má byť nielen o poznatkoch, ale aj o práci s charakterovými vlastnosťami. Viesť deti k pracovitosti, vytrvalosti a podobne. Ja to vidím aj na svojom synovi, ktorý sa hneď vzdáva, ak mu niečo nejde. Negatívne na to dnes určite pôsobia aj technológie a počítačové hry.

 

V akom zmysle?

Keď som vo svete hry a natrénujem si to, tak hneď vyhrávam. Ak sa ale chlapec postaví na reálny futbalový trávnik, nie je to ako vo videohre. Je to ťažšie a hneď prichádza frustrácia a opadá záujem. V tom je reálny svet ťažší. Som presvedčený, že škola by mala učiť poznatky, kľúčové kompetencie a pracovať na charakterových vlastnostiach.

 

A ako vnímate zameranie škôl na STEM predmety? Mnohí hovoria o ich dôležitosti v budúcnosti.

Samozrejme, že sú dôležité, a to považujem za súčasť trojice, o ktorej hovorím, že školy by sa im mali venovať. Patrí to k vedomostiam, ktoré by deti mali mať. Diskusia či maturita z matematiky má byť alebo nie, je nesprávna. Myslím si, že by mala byť, ale mala by byť odstupňovaná jej náročnosť podľa toho či ide o umeleckú školu alebo gymnázium zamerané na matematiku. Všade by ale mala byť povinná. 

 

Aktuálne pripravujete aj konferenciu venovanú vzdelávaniu. O čom bude a komu bude určená?

S podporou Slovak Business Agency pripravujeme tretí ročník konferencie o podnikateľskom vzdelávaní a bude sa konať 13. februára v Bratislave. Je určená najmä pre riaditeľov základných a stredných škôl. Tých považujem za kľúčových hráčov pri zmene základného a stredného školstva. Možno vymyslieť čokoľvek, no ak nie sú v školách osvietení riaditelia a novým veciam otvorení učitelia, nezmení sa nič. Očakávame teda, že sa konferencie zúčastnia riaditelia škôl, inovatívni učitelia a zástupcovia rôznych mimovládnych organizácií a iniciatív, ktoré sa snažia podporovať inovátorov v školstve. Stačí sa zaregistrovať, účasť je vďaka podpore Slovak Business Agency bezplatná.


Čítajte viac o téme: Rozhovory
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.