Mnoho rodín dnes vynakladá obrovské finančné prostriedky na zdravú výživu, dobré dovolenky, krúžky, drahé súkromné školy, no i napriek tomu môže byť ich rodina nezdravá. Ako je to možné?
Nezdravým sa môže stať to, ako rodičia reagujú na svoje deti a na problémy, ktoré im každodenný život prináša. Americký psychológ Kevin Leman tvrdí, že tak ako môžu rodinu nakaziť bacily a spôsobiť v nej vážne ochorenia, aj problémy, ktoré nezachytíme včas, môžu jej zdravie vážne ohroziť. Častým príkladom „nezdravej rodiny“ je to, ako zaobchádza s „čiernou ovcou“ rodiny. V krízových situáciách prichádzajú do psychologických poradní rodičia a oznámia: „Tak to je on. Ten, ktorý sa zle učí, ubližuje spolužiakom, súrodencom a nevieme, čo s ním ďalej. Prosím, urobte s ním niečo!“
Toto dieťa zväčša v ordinácii sedí, má zvesenú hlavu alebo pozerá von oknom a tvári sa neprítomne. A v tomto okamihu reakcia psychológa rodičov vždy prekvapí: „Ak chcete, aby sa správanie vášho dieťaťa zmenilo, musíte si najprv premyslieť, ako sa má zmeniť vaše vlastné správanie."
Keď zúfalý rodič prichádza do ordinácie s problémovým dieťaťom, psychológ sa chce zväčša stretnúť so všetkými členmi rodiny. Leman tvrdí, že: „Problémové správanie jedného jej člena nikdy nie je čisto jeho osobným problémom. Spravidla má jeho správanie určité dôvody, ktoré ostatní nevnímajú a svojím správaním ešte prispievajú k tomu, čo sa deje.“
Mnohí rodičia si neuvedomujú, že často aj oni majú podiel viny na negatívnom správaní dieťaťa. Situáciu zhoršujú aj bežné veci ako napríklad: Ak urobí druhé „dobré“ dieťa niečo správne, tak čierna ovca vyzerá v tejto situácii ešte čiernejšie. V mnohých rodinách platí pravidlo, že čím je vzorné dieťa ešte vzornejšie, tak problém s problémovým dieťaťom sa stáva ešte vypuklejším. Vzorné dieťa totiž ničí sebaúctu a sebadôveru problémovejšieho súrodenca. Hoci to vzorné dieťa nikdy neprizná, rozhodne týmto spôsobom získava u rodičov celoživotné body a jeho postavenie sa hnevaním rodičov čiernou ovcou iba posilňuje.
Dôvody problémového správania
„Existuje priame spojenie medzi tým, ako sa dieťa cíti a ako sa správa. Keď sa dieťa cíti dobre, bude sa tak i správať,“ tvrdia autorky viacerých kníh o komunikácii s deťmi a tínedžermi, Adele Faber a Elaine Mazlish. Aj dieťa môže prežívať ťažké obdobie. Výbuchy hnevu a následné fyzické či slovné ubližovanie ľuďom okolo, prípadne poškodzovanie vecí, môžu byť toho len dôsledkom.
Dieťa môže intenzívne vnútorne prežívať situácie ako napríklad:
1) Má zložitý vzťah s rodičmi, ktorí sa mu nevenujú
Dieťa sa môže cítiť odstrčené a osamelé. Ak je dieťa už vo veku, kedy vníma dobré vzťahy kamarátov s ich rodičmi a mieru času, aký spolu trávia, môže sa jeho hnev voči rodičom ešte zväčšovať.
2) Cíti stále napätie medzi rodičmi
Deti sú veľmi empatické a hoci pred nimi nehovoríme o problémoch v našich vlastných vzťahoch alebo sa pred nimi priamo nehádame, deti tieto problémy ľahko vycítia. Môžu mať z toho vnútorný stres a intenzívne prežívať každé negatívne gesto či pohľad, ktorý si s partnerom odovzdáme.
3) Má komplikovaný vzťah so spolužiakmi
Ak si dieťa s niekým v škole či škôlke nerozumie a učitelia mu nie sú pri týchto situáciách dostatočnou oporou, môže sa cítiť opustené, frustrované a nedokáže nájsť východisko z danej situácie. Nie je schopné svoje emócie spracovať a môžu sa v ňom hromadiť negatívne emócie, ktoré niekde vyrážajú na povrch.
4) Rodičia nepodporujú vytváranie dobrého vzťahu medzi súrodencami
Ak dieťa necíti oporu nielen v rodičoch, ale ani súrodencoch, môže sa cítiť na svete veľmi neisto. Problémovému správaniu často v rodinách nepomáha ani to, ak je "dobrý" súrodenec neustále chválený a rodičia ho v rôznych situáciách uprednostňujú. To len podporuje žiarlivosť a zlé vzťahy medzi medzi súrodencami.
Čo môže urobiť rodič?
Pri problémových deťoch je dôležité, aby si predovšetkým rodičia uvedomili, ako oni samotní prispievajú k negatívnemu správaniu ich problémového dieťaťa a akým spôsobom mu dokážu pomôcť vo vnútri rodiny. Tu je niekoľko odporúčaní, ktoré môžete urobiť vy sami:
1) Snažte sa zistiť, čo je príčinou negatívneho správania
Všímajte si, kedy dochádza k negatívnemu správaniu. Po akých udalostiach, situáciách a pod. Ak na to nedokážete prísť sami, vyhľadajte odborníka, ktorý vám s tým pomôže.
2) Nepopierajte, ale prijímajte pocity detí
Je pre deti omnoho jednoduchšie svoje správanie zmeniť, ak ste ich pocity prijali. Cítia tak vašu podporu a budú rady pokračovať vo svojej snahe zlepšiť svoju reputáciu vo vašich očiach. Potvrďte v úvode ich pocity zopakovaním ich vlastných slov: „Áno, viem, že je ťažké prehrať....Aj ja som prehral mnohokrát, no to nás nikdy neoprávňuje iným ubližovať slovom ani fyzicky.“
3) Uvedomte si svoje reakcie na ich negatívne správanie
Ste zúriví? Kričíte? Neviete sa dôverne pokojne o probléme porozprávať? Možno ste neustále v pracovnom strese, chodíte neskoro domov a na nič nemáte čas. Za to však vaše dieťa nemôže. Momentálne je tu a je vaše. Ak sa vytratila blízkosť z vášho vzťahu, musíte ju nájsť. Ak sa medzi vami zatiaľ žiadne intenzívne puto nevytvorilo, v záujme výchovy emocionálne zdravého dospelého človeka by ste na tom mali okamžite začať pracovať. Túto iniciatívu musíte prebrať vy sami. Dieťa to nedokáže. Čaká len na vaše reakcie a učí sa od vás, ako má krízové situácie vo svojom ďalšom živote riešiť.
4) Vyhnite sa hlasnému porovnávaniu súrodencov
Všetci rodičia sú iba ľudia a či chcú alebo nie, svoje deti vždy porovnávajú. Či už to vyslovia nahlas alebo to robia iba vo svojej mysli, porovnávaniu svojich detí sa nijako nevyhnú. Nevhodné reagovanie aj formou hlasného porovnávania typu: „Prečo nemôžeš byť taký ako tvoj mladší brat?“, iba stupňuje averziu problémového dieťaťa voči všetkému.
5) Dajte pozor na komunikáciu
Nezdravé môže byť karhanie, ale i chválenie. V oboch prípadoch rodič často vysiela „ty“ zdelenia. Ak použije nezdravú komunikáciu, dieťa v prvom prípade môže počuť:
„Nie si na nič dobrý. Si pre všetkých len sklamaním. Stále sú s tebou len väčšie a väčšie problémy.“
Je mnoho rodičov, ktorí si neuvedomujú, aké informácie smerom k deťom vysielajú. Neraz tým práve oni posilňujú ešte viac ich negatívne emócie a následne i správanie. Pri negatívnom správaní dieťaťa je vhodnejšie používať jazyk „ja“. Z neho je dieťa schopné porozumieť, že ste sklamaní, aké máte pocity, ale i to, že si robíte starosti a žiadate dieťa, aby spolupracovalo.( „Veľmi ma mrzí, že si ublížil Jankovi. Som z toho veľmi smutná...“ )
Nezdravé pozitívne zdelenia môžu dávať naopak dieťaťu pocit, že je milované, len ak koná podľa vašich predstáv. "Si taký úžasný, že si dostal jednotku!" Tvrdenia tohoto typu môžu v deťoch vyvolávať pocity podmienečnej lásky a následného strachu. Dieťa môže mať v hlave otázky typu: "Čo ak nabudúce dostanem trojku? Bude ma mať mama potom menej rada?" Dieťatu je potrebné preto dávať najavo, že ho máme radi nech podáva akékoľvek výkony, pomáha či nepomáha a podávať mu svoje pocity vhodnou formou.
Majte na pamäti, že primárnou príčinou hnevu alebo zlého správania, nielen u detí, je prázdna nádrž lásky. Gary Chapman v knihe Päť jazykov lásky pre deti hovorí o 5 jazykoch lásky, vďaka ktorým môžete túto nádrž lásky napĺňať a zabrániť tak zakoreneniu pasívno-agresívneho správania u detí. Keď je ich nádrž lásky dostatočne plná, dieťa nemusí svoje nešťastie vyjadrovať negatívnym správaním, ktoré je i tak iba zúfalým volaním dieťaťa: „Miluješ ma ešte?“
Zdroj:Kevin Leman: Ako vychovať deti a neprísť o rozumGary Chapman a Ross Campbell: Päť jazykov lásky pre deti
