Dnes už stretnete Slovákov asi v každom kúte sveta. Niektorí odišli do zahraničia len na pár mesiacov – študovať alebo za prácou, no nakoniec zostali roky. Našli si partnera a založili rodiny. S príchodom detí však prišili aj otázky, ako oboznamovať deti so slovenskou kultúrou, ako ich učiť správne po slovensky, ak ich vychovávajú v cudzine.
TATIANA GALAMBOŠOVÁ je Slovenka, ktorá pracuje ako učiteľka v slovenskej materskej škole v Bruseli. Rozprávali sme sa, ako možno učiť predškolákov žijúcich v zahraničí správne po slovensky, ak je jeden z rodičov Slovák a doma je dorozumievacím jazykom cudzí jazyk.
V akej materskej škole v Bruseli učíte?
Som učiteľkou materskej školy v slovenskej sekcii v Európskej škole Brusel UCCLE – Berkendael od jej otvorenia, čo bolo od septembra 2016, ale ako učiteľka pôsobím už 30 rokov. Je to škola, ktorú navštevujú deti rodičov pracujúcich v Európskych inštitúciách. Deti sú 4-6 ročné.
S koľkými jazykmi sa bežne stretávajú doma deti, ktoré v Bruseli učíte?
V bilingválnych rodinách ide o dva jazyky, zvyčajne slovenčinu a francúzštinu. V južnej časti Belgicka a v časti Bruselu sa komunikuje prevažne vo francúzštine, čo často znamená, že rodičia iných kultúr ako francúzska musia prijať jasle či iné školské alebo opatrovateľské centrá v tomto jazyku. Dieťa tak prichádza ku kontaktu s tromi jazykmi. Brusel, je multikultúrne mesto, na uliciach je možné počuť veľké množstvo jazykov a keďže tu ľudia pracujú a žijú, uzatvárajú manželstvá a budujú rodiny, dochádza k ďalšiemu javu a to je, že komunikačným jazykom v rodine je celkom odlišný jazyk, napríklad angličtina. Vtedy dieťa hovorí cudzím jazykom alebo môže byť pod vplyvom troch jazykov, ak rodičia s dieťaťom hovoria všetkými jazykmi.
Viaceré výskumy expertov potvrdili, že deti, ktoré sa od narodenia učia viacerými jazykmi, môžu mať s rečou problémy. Aká je vaša skúsenosť?
Môžu, ale aj nemusia, rečové problémy môžu súvisieť s rôznymi faktormi. Môžem argumentovať aj tým, že mám v škôlke deti, ktoré sú pravé bilingválne deti, to znamená, že dieťa vie veľmi dobre komunikovať v dvoch jazykoch takmer na rovnakej úrovni. Keďže do našej škôlky prichádzajú deti vo veku štyroch rokov, neviem sa vyjadriť, či v celkom ranom veku nebol vývin reči spomalený práve vplyvom dvoch jazykov, môžem však povedať, že úroveň jazyka je na veľmi dobrej úrovni. Máme aj deti s vážnejšími poruchami reči napriek tomu, že sú z čisto slovenských rodín a komunikuje sa iba v slovenčine.
Aké problematické javy pri učení slovenčiny najčastejšie u detí pozorujete?
Všeobecne možno povedať, že deti predškolského veku majú problémy s ohýbaním slovných druhov a nesprávnym používaním gramatických rodov v slovenčine. V prípade, že nemajú dostatočnú možnosť komunikácie v slovenskom jazyku, majú aj slabšiu slovnú zásobu, čoho dôsledkom je zamieňanie slov z iného jazyka.
Čo odporúčate v začiatkoch? Je dobré dať jazykom nejakú postupnosť, ak napr. rodina hovorí 3 jazykmi, alebo začať hneď so všetkými naraz?
V úplných začiatkoch podľa môjho názoru je dôležité, aby dieťa získavalo svoju identitu cez jeden dominantný jazyk, zvyčajne je to materinský jazyk z celkom pragmatických dôvodov, ale nemusí to tak vždy byť. Určite by sa malo s dieťaťom rozprávať jazykom matky aj jazykom otca, veď jazyky oboch rodičov dávajú priestor na komunikáciu s ostatnými členmi oboch rodín. Dieťa zvyčajne nemá problém učiť sa rozumieť dvom jazykom naraz, ale rodičia by mali byť dôslední v tom, že každý z nich používa svoj rodný jazyk. Z praxe, môžem povedať, že tam, kde sa rodičia dohodli, že každý komunikuje s dieťaťom v svojom jazyku, deti majú veľmi dobrú úroveň oboch jazykov. Rodič, ktorý okrem bežnej komunikácie, rozvíja jazyk napríklad rozhovormi pri hraní, číta knihy, spieva piesne s dieťaťom alebo cibrí výslovnosť hlások opakovaním riekaniek, tam sa znalosť jazyka rozširuje.
Stáva sa u dieťaťa niektorý z jazykov vždy dominantným?
Jeden jazyk sa stáva postupne dominantnejším. Býva to ten, ktorým sa najviac hovorí. Veľkou výhodou je, ak má dieťa možnosť chodiť do škôlky alebo školy s vyučovacím jazykom, v ktorom dieťa najlepšie rozumie a cíti sa isto. Keď sa do Európskej školy zapíšu deti z bilingválnych rodín a rodičia sa nevedia rozhodnúť, do ktorej jazykovej sekcie dieťa zapísať, vždy sa testuje jazyková úroveň oboch jazykov s cieľom zistiť dominanciu. Dieťa má potom optimálny predpoklad na úspešnejšie štúdium.
A čo v situácii, ak sú rodičia dvoch odlišných národností a žijú navyše v cudzej krajine. Trom jazykom sa doma asi nevyhnú. Ako to riešiť?
Situáciu s tromi jazykmi považujem z pohľadu dieťaťa a jeho jazykového aj osobnostného rastu za nie veľmi vhodnú. Je to obrazne povedané „chaos" na mentálnej úrovni, ktorý sa zrkadlí v rečovom prejave, miešajú sa výrazy z rôznych jazykov navzájom, používajú sa slová iba v základných tvaroch alebo v nesprávnych tvaroch. Tu chcem však poznamenať, že každé dieťa je iné, sú deti jazykovo talentované, ale sú aj deti, ktorým zvládanie viac ako jedného jazyka robí problém. Preto nemožno zovšeobecňovať. Stretávam sa aj s tým, že rodičia dvoch rozdielnych kultúr komunikujú prostredníctvom tretieho jazyka medzi sebou, najčastejšie angličtinou. Je len prirodzené, že v takejto rodine bude pre dieťa dominantný komunikatívny jazyk angličtina a pôvodné jazyky matky a otca sa stávajú druhými jazykomi. Je to ako, keď sa slovenský školák s dominanciou slovenčiny učí angličtinu, ktorá sa vyučuje ako cudzí jazyk, len je to v opačnom garde.
Dajú sa problémy, ktoré sa v reči dieťaťa vyskytnú, ak sa ocitne v chaose, odstrániť? Alebo sa môžu naopak nesprávnym prístupom rodičov zafixovať?
Náprava v ranom veku je možná a aj prirodzená, ak sa s dieťaťom komunikuje správne a dostatočne.
Ako by mali začať učiť rodičia deti slovenčinu, ak žijú v národnostne zmiešanej domácnosti napr. v Bruseli?
Ak je dominantným jazykom napr. angličtina, lebo je to komunikatívny jazyk v rodine, slovenčina sa potom učí ako cudzí jazyk. Rodičia budujú slovnú zásobu, učia jednoduchú komunikáciu z bežného života, učia deti vyjadrovať sa najskôr v prítomnom čase, minulom čase, atď. Veľmi napomáha, ak rodičia udržujú priateľstvá s ostatnými slovenskými rodičmi a umožňujú, aby sa ich deti navzájom stretávali a komunikovali. Pomáha aj to, ak sa starí rodičia žijúci na Slovensku pravidelne rozprávajú so svojimi vnúčatami prostredníctvom video hovorov. Obdobia prázdnin je vhodné využiť na dlhší pobyt na Slovensku, kde je opäť priestor na rozvoj jazyka.
Slovenčina je na gramatiku omnoho náročnejšia ako angličtina. Ako môžeme správnu gramatiku u škôlkara čo najviac podporiť?
Rozprávaním sa s dieťaťom najviac ako sa len dá. Ďalej čítaním kníh a spoločným rozhovorom o knihe. Počúvaním a učením sa pesničiek pre deti. Počúvaním sa dieťa učí rozumieť, rozprávaním sa učí vyjadrovať a komunikovať s ostatnými. Chcem pripomenúť, že na upevňovanie správnych gramatických tvarov je veľké množstvo hier. (viď. niektoré obrázky v galérii)
Majú rodičia bežne sebadisciplínu dodržiavať pravidlo, že jeden rodič hovorí s dieťaťom jedným jazykom?
Niektorí áno a prináša to najlepšie výsledky. Najhoršia úroveň je tam, kde sa s dieťaťom veľmi málo komunikuje, ďalej tam, kde sa rozpráva v rodine nečisto a nedôsledne. Napríklad, časť vety je v slovenčine s niektorými výrazmi v inom jazyku. Nie je vhodné ani to, keď dieťa musí čeliť aj štyrom jazykom naraz, aj s tým som sa už stretla, dva jazyky po rodičoch, jeden spoločný komunikatívny v rodine a ešte francúzštinu v škôlke. Tu je veľký predpoklad, že dieťa sa síce naučí rozumieť, ale úroveň všetkých jazykov bude nedostatočná.
Koľko jazykov deti u vás bežne v predškolskom veku vedia? Ako to používanie v praxi vyzerá?
Sú deti, ktoré hovoria iba jedným jazykom, ak majú rodičov jednej národnosti a majú aj to šťastie, že v ich jazyku sa dieťa môže vzdelávať. Veľa je takých, ktoré hovoria svojím materinským jazykom a zároveň jedným cudzím jazykom (deti, ktoré sa musia učiť v škole v inom jazyku ako materinskom) alebo jedným druhým jazykom (deti z bilingválnych rodín). Vstupom do 1. ročníka základnej školy, každému dieťaťu pribudne jeden povinný cudzí jazyk, ktorý sa vyučuje ako cudzí jazyk L2. Predstavme si dieťa pochádzajúce z bilingválnej rodiny (SK a FRA), dieťa navštevuje 2 roky materskej školy v slovenčine, čím sa tento jazyk stáva dominantným a dieťa v ňom bude študovať všetky predmety na základnej či strednej škole, označujeme ho L1. Vstupom do prvého ročníka pribudne povedzme francúzština ako jazyk L2, a neskôr pribúda ešte ďalší povinný cudzí jazyk L3. To je budúcnosť a už aj realita každého dieťaťa súčasnej generácie. Predpokladá sa, že v budúcnosti bude každý Európan ovládať okrem svojho dominantného jazyka ešte dva ďalšie jazyky.
V Bruseli to tak vyzerá asi už aj dnes.
V Bruseli je to už viac realita ako budúcnosť. V našej multikultúrnej škole, dieťa už v rannom veku získava jazykové povedomie o iných jazykoch a kultúrach, nie len tým, že pri hre a spoločných aktivitách vnímajú rôzne jazyky, ale ich aj rôznymi spoločnými aktivitami cieľavedome podporujeme. Napríklad sa pravidelne jedenkrát v týždni stretneme a spievame si, učíme sa piesne v rôznych jazykoch. S malými deťmi je učenia jazyka oveľa jednoduchšie, v spoločných hrách vznikajú priateľstvá a otvorenosť k iným jazykom a kultúram ako aj k učeniu sa cudzích jazykov. Je veľmi potešujúce počúvať nemecké alebo francúzske deti, ktoré si veselo vyspevujú napr. slovenskú pieseň Kukulienka, kde si bola alebo naše deti, ktoré si vyspevujú Gingle bells či Vive le vent. Keď vidíte deti ako sa medzi sebou rozprávajú napríklad na pieskovisku pri spoločnom pobyte vonku či už vo francúzštine alebo v inom jazyku, musíte si uvedomiť najväčší benefit viacjazyčnosti a to je schopnosť sa dohovoriť s mnohými.
Odkedy by mali bilingválne deti ovládať svoj dominantný jazyk spisovne?
Ak sa s dieťaťom hovorí spisovne, dieťa rozpráva spisovne. Výkonový štandard pre materské školy určuje, že predškolák (5-6 rokov) rozumie spisovnej podobe jazyka a vie formulovať gramaticky správne jednoduché a rozvité vety a súvetia.
Ako vyzerá vaša výuka počas bežného dňa v Bruseli? Hovoríte s deťmi iba po slovensky alebo aj po francúzsky?
V slovenskej triede sa komunikuje iba po slovensky. Škôlka začína o 8.15 ranným kruhom a rannými hrami a v priebehu dopoludnia sú dve vzdelávacie aktivity, nechýba ani pobyt na školskom ihrisku a poobede deti oddychujú pri počúvaní slovenských rozprávok, ktoré im pravidelne čítam alebo rozprávam. Veľa diskutujeme, spievame, hráme sa, tvoríme v svojom výtvarnom ateliéri. Je to ako slovenská škôlka iba osadená v cudzej krajine. To čo je iné od tých bežných škôlok na Slovensku je, že škôlka má aj svoje dve výborne vybavené telocvične na rozvoj motoriky dieťaťa, ďalej učebňu na rozvoj zmyslov, hudobnú sieň a školskú knižnicu, samozrejme aj so slovenskými detskými knihami. Do knižnice chodíme pravidelne jeden krát do týždňa, čítame si z kníh, hráme si rozprávkové divadielka a každé dieťa si požičiava pravidelne jednu knihu týždenne na čítanie doma s rodičmi.
Deti v škôlke môžu komunikovať s ostatnými kamarátmi a vzdelávať sa v slovenskom jazyku v počte 30 hodín týždenne, čo je naozaj pre deti v zahraničí úžasná podpora a dobrý predpoklad na to, aby sa ich slovenčina zdokonaľovala. Počas pobytu na detskom ihrisku sú deti so všetkými deťmi z ostatných jazykových sekcií na škole a deti tak majú priestor aj na komunikáciu s priateľmi v cudzom jazyku. Po skončení materskej školy o 15 hodine, mnohé deti odchádzajú do družiny, kde je komunikačným jazykom francúzština.
Existujú nejaké online stránky, materiály, ktoré by mohli rodičia pri učení slovenčiny využívať?
Ja využívam mnohé piesne na YouTube, obľúbené piesne našich detí sú piesne od Tanculienky a Smejka, Fíha Tralala, Spievankovo či piesne pre deti od Mira Jaroša. Vrele odporúčam. V škôlke si piesne premietame na veľkú interaktívnu tabuľu a pritom tancujeme či texty piesne vyjadrujeme pohybom. Chcem však pripomenúť rodičom, že malé dieťa by určite nemalo vysedávať dlhodobo pred monitorom a nemalo by zostať v úlohe pasívneho poslucháča či diváka. Povzbudzujte ho do spevu vlastným spevom, po pozretí rozprávky sa o nej rozprávajte, odpovedajte na otázky dieťaťa, vysvetľujte mu všetko, čomu nerozumie a spýta sa vás na to. Tam, kde je záujem dieťaťa, tam sa rýchlo napreduje.
Ak chcete budovať u dieťaťa dobré základy slovenčiny, robte s ním pravidelne tieto aktivity:
- Prezerajte si spolu obrázkové knihy a rozprávajte sa o obrázkoch.
- Rozprávajte deťom rôzne veselé príhody.
- Hrajte sa s dieťaťom a pritom sa rozprávajte, každá hra je príležitosť na učenie sa jazyka.
- Rozprávajte deťom rozprávky a potom si ich dramatizujte.
- Dávajte deťom hádanky ( napr. opíšte zvieratko podľa jeho charakteristických znakov, či ho dieťa uhádne).
- Hrajte sa s deťmi spoločenské hry zamerané na jazyk a komunikáciu, sú dostupné v obchodoch, napr. hra „Kto som, čo som?" dostať kúpiť obrázkovú verziu pre mladšie deti, obrázok zastrčte dieťaťu za čelenku tak, aby nevidelo obrázok, dieťa sa snaží uhádnuť kto, prípadne čo je. Ak je dieťa mladšie, opisujte vy a dieťa háda.
- Spievajte.
TATIANA GALAMBOŠOVÁ učí v materskej škole v slovenskej sekcii v Európskej škole Brusel UCCLE – Berkendael od r. 2016. Má 30-ročné skúsenosti vo vzdelávaní detí predškolského veku, nie len v slovenskom, ale aj v anglickom jazyku. Učiteľstvo pre materské školy študovala na strednej pedagogickej škole a lingvistické štúdium so zameraním na anglický jazyk a kultúru absolvovala na Filozofickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Je matkou troch detí.
