Väčšina rodičov v istom veku poučí svoje deti, aby sa na ihrisku nerozprávali bez ich prítomnosti s cudzími dospelými, nebrali od nich žiadne cukríky, a v žiadnom prípade nenasadli nikomu do auta. Zabúdajú však na rovnako vážne ohrozenia, ktoré ich dnes môžu postretnúť online.
Viaceré experimenty v minulosti poukázali na to, ako sa deti dôverčivo nechajú zlákať cudzím dospelým na odchod z ihriska kvôli roztomilému psíkovi či v snahe pomôcť dospelému v núdzovej situácii. Ich čistá myseľ reálne nedokáže pochopiť, že dospelý človek by mohol mať aj zlé úmysly. Na ulici, ihrisku, či pred domom však stále existujú svedkovia. Ale čo na internete? Kto vidí, s kým sa vaše dieťa online zblížilo?
Neznámych ľudí sa deti neboja
Výskumné centrum Pew Research Center uvádza, že až 16 % tínedžerov sa spája na sociálnych sieťach s ľuďmi, ktorí nie sú v skutočnosti ich priatelia a osobne ich vôbec nepoznajú.
Dôvody, prečo si takýchto ľudí do svojej siete pridávajú, často opísať nevedia. Erika má 14 rokov a tiež má medzi svojimi priateľmi ľudí, ktorých nikdy nestretla. „Videla som, že sú to priatelia mojich priateľov a tak som si ich pridala. Ale nekomunikujem s nimi. Len ich tam mám,“ hovorí. Sama vzápätí priznáva, že je to asi hlúposť, ak s nimi nemá reálny kontakt. Pravdou však je, že si nikdy svojich nových online priateľov u tých reálnych ani dodatočne nepreverila. Tak sa môže ľahko stať, že sa medzi skupinkou detí ocitne fiktívny profil, ktorého identitu vlastne nikto nepozná.
Psychológovia tvrdia, že mať na sociálnych sieťach mnoho priateľov, je známkou akejsi popularity. A práve to je najčastejšie primárny dôvod, prečo si deti vpúšťajú do svojho súkromia kohokoľvek. Tesne za tým je zvedavosť, ktorá je u detí mimoriadne silná.
Pokiaľ sú to len ľudia, ktorí zblízka sledujú, čo vaše deti robia, no k žiadnej aktivite sa neodhodlajú, môžete byť radi. Ale čo ak je to človek, ktorý len zbiera informácie a čaká na správny čas?
Internet dokáže otvoriť dvere do nášho súkromia neuveriteľne rýchlo. Okoloidúcich neznámych by sme po krátkom rozhovore do svojej obývačky nepozvali, no deti im otvoria na internete dvere bez váhania dokorán. Prezradia im detaily zo svojho života a často o tom ako rodič nemusíte ani vedieť. Najskôr sa to dozviete len, ak nastane nejaký problém.
Neveríte, že by sa to mohlo stať vám
Vlastne ani neveríte, že by sa to mohlo stať vám. Cudzí chlap a moje dieťa? Sexuálne obťažovanie na internete? Takéto príbehy vám prídu na hony vzdialené od reálneho života vášho dieťaťa. To vaše je predsa rozumné, rozhľadené, jemu by sa to stať nemohlo... Presne tak to vnímala aj Miriam. Ale u nich sa to stalo. Bolo to tesne pred Vianocami, keď sa so svojou 14-ročnou dcérou častejšie hádali. Zatvárala sa v izbe a rodičia to zhodnotili, že ňou už statočne plieska puberta. Ani vo sne by ich však nenapadlo, že by niekedy v tomto veku nadviazala komunikáciu s cudzím chlapom, ktorý navyše ani nehovoril po slovensky. V jeden večer ju oslovil na Skype cudzí muž z Maďarska. Písali si po anglicky, potom ju prehovoril na kameru, že to bude jednoduchšie, ako si stále vypisovať. Po nejakom čase ju zmanipuloval tak, že si na jeho žiadosť vyzliekla tričko. Našťastie po tom, ako sa to stalo pochopila, že to nebolo úplne v poriadku, a povedala to rodičom. Mama okamžite zalarmovala políciu. Dodnes sa však z toho, napriek dobrému koncu, nedokáže spamätať. Neveriacky krúti hlavou a o dcére hovorí, že je vyslovene hanblivá, dokonca aj pred rodičmi. Vôbec jej to celé nedáva zmysel, ako ju dokázal na niečo také presvedčiť cudzí človek.
Viac článkov o zodpovednom používaní technológií deťmi nájdete aj TU:
V knihe Deti v sieti autori vysvetľujú, že väčšina prípadov zneužitia detí cez internet má podobu postupného budovania vzťahu a získavania si dôvery dieťaťa. Nestáva sa to zo dňa na deň. Neznámy človek sa vydáva za chápajúceho priateľa dieťaťa a postupne ho získava pre svoje ciele. Niekedy je jeho záujmom obnažená fotografia, v horších prípadoch osobné stretnutie.
Podľa prieskumu organizácie CyberTipline je približne 1 zo 7 detí žiadané online o sexuálne služby. Uvádzajú, že takíto ľudia migrujú medzi četovacími miestnosťami, na sociálne siete, kdekoľvek, kde sa možno spájať a naraziť na naivné deti. Ak ste si teda mysleli, že problém je len veľký svet na Facebooku, ste na omyle.
Viber, Instagram, ale aj počítačové hry
Je jednoduché vyhľadať si detskú obeť na Facebooku alebo Instagrame. Agresori ju dokážu identifikovať podľa toho, že o sebe zverejňuje priveľa informácií – osobné údaje, fotografie, zoznamy priateľov a pod. Svedčí to o jeho vysokej miere dôverčivosti. Podľa autorov knihy Deti v sieti páchatelia vždy oslovujú veľké množstvo detí naraz a hľadajú také, ktoré prejavia záujem komunikovať. Potom je už len krôčik k tomu, že zistia, či prežívajú nejaké kritické obdobie, napr. rozvod rodičov alebo nemajú priateľov a z toho ťažia. Obeťami sa stávajú deti, ktoré začínajú viac chodiť na internet, používať čet a sociálne siete.
Instagram už mimochodom tiež nie je len o uverejňovaní fotiek, ako by si stále niektorí rodičia mohli myslieť. Umožňuje písať súkromné správy a vzhľadom na svoje zameranie publikovať predovšetkým fotografie zo svojho života, je možno ešte rizikovejší ako Facebook. Presúva sa naň stále viac detí a mladých ľudí. Na Facebooku či Instagrame však mnohí rodičia majú vlastné kontá, a tak to aspoň do nejakej miery dokážu kontrolovať. Horšie je to už s četmi ako Viber, WhatsApp, Snapchat či Skype, kde agresori oslovujú súkromnou komunikáciou deti napriamo a na žiadnych nástenkách neprebieha komunikácia. Všetko sa deje len za „zatvorenými dverami.“ Pokiaľ nemáte heslo do ich četu, o takejto komunikácii sa dozviete len ťažko.
Veľkou neznámou pre väčšinu rodičov sú stále aj online hry. Po celom svete ich hrá čoraz viac detí a ich funkcie sú stále rozsiahlejšie. Ak ste si teda doteraz mysleli, že vaše dieťa sa len hodiny osamote hrá na svojom tablete v detskej izbe, vôbec to tak nemusí byť. Online hry mu umožňujú veľmi jednoducho komunikovať s inými ľuďmi. Podľa rozsiahlej analýzy Online Grooming of children sú kritickým miestom, ktorému sa stále nevenuje dostatočná pozornosť. Táto platforma totiž spája deti a dospelých a zbližuje ich na základe ich záľub. „Miluješ hru Clash Royale? Veď ja tiež! A do ktorého levelu si sa už dostal?“ Keďže majú okamžite spoločnú tému, ľahko sa vďaka tomuto záujmu odbúrava strach detí z neznámeho. V analýze sa uvádza, že čoraz viac sexuálnych agresorov využíva práve online hry, aby sa k deťom dostalo. Dospeláci sa tak ľahko prepašujú do detskej skupiny so zámerom pomoci a kamarátskych rád, ako ľahko prekonať level, nazbierať extra body, zbrane alebo oklamať nepriateľa. Navyše tu deti s veľkou pravdepodobnosťou nemajú žiadnu kontrolu dospelého, čo im dáva väčší priestor rozvíjať s dieťaťom vzťah. Upozorňujú, že vďaka anonymite internetu dokážu dieťa presvedčiť na stretnutie za menej ako 30 minút a v niektorých prípadoch to trvá menej ako 18 minút.
Ako to mať pod kontrolou?
Ideálne je dať deťom čo najviac informácií a stanoviť si s nimi pravidlá, ktoré im budú úplne jasné.
1 | Nekomunikovať s cudzími ľuďmi – deťmi ani dospelými
Hovorte s deťmi o bezpečnosti online čo najskôr. Nespoliehajte sa na nikoho iného. Zdôraznite im, že za online profilom sa nemusí vždy ukrývať človek, za ktorého sa vydáva. To skvelé 10-ročné dievča, s ktorým si už týždeň četuje, môže byť 50-ročný muž. Na žiadne darčeky, skvelé tipy v hrách, ani nič, z čoho by mohlo mať radosť, by nemalo reagovať. Jedna dobrá rada nad zlato znie: „Ak by ste niečo neurobili nejakému človeku zoči voči, nerobte to ani na internete.“ Toto má svoje opodstatnenie nielen z pohľadu online etikety a slušnosti, akú by sa malo dieťa naučiť dodržiavať, ale aj bezpečnosti. Ak stojí vaše dieťa na ulici hovorilo by s cudzím človekom o svojich najväčších tajomstvách? Išlo by s ním na opustené miesto? Iste nie, preto by to nemalo robiť ani na internete.
Deti sú prirodzene vedené svojou silnou zvedavosťou a zároveň aj ich zmysel pre rozpoznanie nebezpečenstva je veľmi nízky. Hovorte s deťmi preto o tom, kde je hranica, za ktorú by nikdy nemali ísť.
2 | Zamknúť profil
Zamknuté profily by mali byť samozrejmosť. Žiadne osobné údaje, fotografie, nič, čo by o dieťati napovedalo viac, by nemalo byť verejné.
3 | Nainštalovať rodičovskú kontrolu
Je priam nemožné všetko ustrážiť zvonku. Nastaviť direktívne pravidlá a očakávať, že deti ich budú do bodky dodržiavať. Niekedy sa to proste aj pri najlepšej vôli nepodarí. Musíte s nimi tráviť aj vlastný čas, kedy sa o týchto témach budete baviť. Neexistuje viac ako dôverný vzťah, ktorý sa buduje s dieťaťom po celý život. Ak však existujú možnosti, ako „dôverovať a preverovať,“ mali by ste ich využiť. Vďaka šikovným aplikáciám ako je napr. ESET Parental Control môžete zdarma priebežne sledovať, na akých webových stránkach a aplikáciách trávi vaše dieťa čas. Ak niektoré z nich považujete za rizikové, môžete ich dieťaťu zablokovať, alebo sledovať, na ktorej z nich trávi najviac času. To vás tiež môže doviesť k úprimnému rozhovoru, s kým tam najčastejšie komunikuje a pod.
4 | Nainštalovať detské verzie četov
Zatiaľ prišiel s touto novinkou len Facebook. Nedávno predstavil, ako by mala fungovať detská verzia četu – Messenger Kids. Čet dieťaťa bude prepojený s kontom rodičia a teda dieťa nebude mať možnosť pridať si niekoho medzi priateľov bez toho, aby o tom rodič vedel. Ten bude schvaľovať jeho nových priateľov. Zároveň dieťa nebude mať na sociálnej sieti vytvorený vlastný profil a teda ho nebude možné ani vyhľadať. Všetko sa bude diať cez konto rodiča.
