Milujete pohľad na pláže s bielym pieskom zaliate slnkom a tyrkysové more? Aby ste navštívili Zanzibar, Filipíny či Indonéziu na vlastnej koži niekoľkokrát ročne, nemusíte byť milionári. Mladá rodina z Trenčína takto cestuje a tvrdí, že si to môže dovoliť ktorákoľvek bežná slovenská rodina.
Marika a Michal Srnánkovci pochádzajú z Trenčína a majú dvoch synov vo veku 9 a 7 rokov. Každý rok cestujú na vlastnú päsť do niekoľkých exotických a netradičných destinácií za čarovnými zážitkami, o ktorých mnohí len túžobne snívajú. O svojom cestovateľskom živote píšu na svojom blogu cestujsdetmi.sk a rodiny tu inšpirujú, že na cestovanie do exotiky vôbec nepotrebujú viac ako do Turecka či Grécka. Stačí chcieť, hľadať informácie, tešiť sa na dobrodružstvo a môžete začať baliť kufre.
O tom, ako sa dá cestovať do vzdialených krajín aj s deťmi, a prečo je to krásne, sme sa rozprávali s MARIKOU SRNÁNKOVOU.
Cestovať po svete, a ešte aj do mnohých vzdialených exotických krajín s deťmi, je určite snom mnohých slovenských rodín. Ako ste sa k tomu dostali vy?
Cestovali sme aj skôr ako sme mali deti. Keď prišli chlapci, bolo pre nás automatické pokračovať v cestovaní ďalej. Prvú exotiku sme vyskúšali s pomocou cestovnej kancelárie a nakoľko sme v tom čase mali už na vlastnú päsť precestovanú Európu, vadilo nám, že sme v uzatvorenom rezorte a nič z krajiny nevidíme. Preto sme z hotela každý deň ráno odišli a skúšali cestovať po exotickej Dominikánskej Republike rovnako ako po Európe. To nás presvedčilo, že v takomto spoznávaní krajiny nie je medzi Európou a exotickými krajinami veľký rozdiel a je to bezpečné. Ďalšie cesty sme už riešili bez cestovky a stačili nám iba letenky a rezervácie hotelov. Plánovanie ciest po Európe či do exotiky je v podstate rovnaké.
Podľa čoho si destinácie vyberáte?
Záleží hlavne od cien leteniek. Máme okruh asi 20 destinácií, kde si sledujeme akciové letenky. Ak je teda práve veľmi lacná letenka na Filipíny či Zanzibar, ideme. Letenky sú totiž najväčší náklad z celej cesty, preto ak sa chceme zmestiť do určitého rozpočtu, cena leteniek musí byť pre nás zaujímavá. Všetko ostatné je už v týchto krajinách relatívne lacné. Konečná cena nikdy nebude tak astronomická, akú vidíte v cestovkách.
Tvrdíte, že to nie je drahé, môžete uviesť nejaký príklad, koľko vás vyšla nejaká dovolenka? Naozaj si to môže dovoliť bežná rodina?
Budem konkrétna, napríklad 15-dňové cestovanie po Kambodži nás vyšlo 500€ na osobu, teda 2000€ na rodinu. Komplet, s letenkami, ubytovaním, stravou a výletmi. Nakoľko máme dve deti, nebývame v hosteloch na izbách s ďalšími turistami, ale vyberáme si naozaj komfortné ubytovanie. Často sú to bungalovy na plážach, iba 10 krokov od mora. Na Filipíny sme tiež neminuli veľa, okolo 600€ na osobu a takto by som mohla pokračovať. V našich článkoch nájdu rodiny aj kalkulácie našich ciest a kompletné rady aj s kontaktami na šoférov, tipmi na miesta, kam turisti nechodia a tiež rady, ako hľadáme letenky zhŕňame do našich sprievodcov = minibookov. Za posledný rok sme napísali piatich sprievodcov, ktorí pomáhajú rodinám cestovať. Naše cesty sú často lacnejšie ako bežné letné dovolenky v Gréckom alebo Tureckom rezorte.
Koľko destinácií ste už vlastne spolu navštívili a aké krajiny ste už videli?
My nie sme cestovatelia, ktorí si počítajú krajiny, ktoré navštívili. Chlapci si počítajú lety, hlavne starší Michael, pretože sa chce stať pilotom. Naposledy bol na čísle 52, a to má 9 rokov. Nevieme presný počet krajín. Samozrejme, že spočítať ich by nám určite netrvalo dva dni J Necestujeme však kvôli tomu, aby sme si začiarkli kolónku UŽ AJ TU SME BOLI. Toto nie je náš štýl. Radi sa opakovane vraciame, aby sme z krajín videli čo najviac. V Indonézii sme boli pred pár týždňami už druhý krát a sú mestá, kam sa vraciame opakovane. Napríklad zbožňujeme Bangkok, kde sme boli 4 krát, alebo Kuala Lumpur. Sme skôr takí cestovatelia, ktorí sa s krajinou potrebujú zžiť a naozaj ju zažiť a vidieť. Navštívili sme napríklad Filipíny, Kambodžu, Zanzibar, Lombok, Srí Lanku,... Väčšinou cestujeme po jednej krajine 15-20 dní.
Čomu sa s manželom vlastne profesijne venujete, keď môžete tak veľa cestovať?
Michal je zamestnaný, ja mám firmu a deti máme školopovinné a tak si nemôžeme dovoliť na jednu cestu minúť celú dovolenku. Gro cesty je dobre si ju naplánovať. Pred finálnym zakúpením leteniek sedíme 10 minút nad kalendárom a kombinujeme. Kombinujeme sviatky s víkendami, často sa stane, že z 18-dňovej cesty vynechajú chlapci zo školy iba 9 dní. Veľa ľudí si myslí, že je blog cestujsdetmi.sk aj našou profesiou, no nie je to tak. Cestuj s deťmi je iba projekt, v ktorom učíme rodiny cestovať na vlastnú päsť, po našich krokoch a na naše cesty nám nezarába. Tešíme sa stále väčšiemu záujmu rodín zo Slovenska a z Čiech a denne si radíme a píšeme ohľadom cestovania.
Čo je podstatné, aby človek, ktorý s takýmto cestovaním bez cestoviek nemá skúsenosti, vedel a riešil?
V prvom rade je podstatné zažiť aspoň jednu cestu v Európe na vlastnú päsť. Ak dá spoločne rodina Chorvátsko alebo Taliansko a zabezpečia si cestu, ubytovanie a zopár výletov, potom už majú iba krôčik k tomu užiť si aj exotiku. Dôležité sú letenky, ktoré tvoria gro cesty. Od nich sa odvíja celková cena dovolenky. Rečová bariéra možno veľa rodín vystraší. Mať základy angličtiny je fajn, avšak nie je hanba cestovať so slovníkom v ruke. Máme viacero rodín, ktoré brzdila rečová bariéra a s našimi sprievodcami zvládli svoje prvé cesty napríklad po Zanzibare alebo Srí Lanke. Sme v priamom kontakte s rodinami, ktoré cestujú a v každej krajine, ktorú sme prešli, máme domácich, s ktorými sme v kontakte a na ktorých sa môžeme spoľahnúť, pretože pomôžu „našim“ rodinám na cestách.
Odkedy ste s deťmi vlastne začali cestovať?
Cestovať sme začali už s bábätkami. Autom alebo vlakom po Slovensku a Čechách. Obaja chlapci sú naučení na cestovanie od útleho detstva a aj na dlhšie trasy. Mladší Matej letel prvý krát do Grécka, keď mal 3 mesiace. Prednedávnom sme narazili na jeden citát od Suzan Ertz, ktorý v nás veľmi zarezonoval. „Milióny ľudí túžia po nesmrteľnosti a pritom nevedia, čo majú robiť, ak v nedeľu prší.“ Ľudia zabúdajú, ako plnohodnotne tráviť s deťmi čas. Dnes je trend zobrať cez víkend deti do nákupného centra a minúť za víkend stovky eur na veci, ktoré ľudia nepotrebujú, namiesto toho, aby spolu išli napríklad do lesa.
Ako cestovanie deti zvládajú? Idete väčšinou do lacného ubytovania i dopravy, alebo si aj doprajete?
Naši chlapci zvládajú cestovanie vynikajúco. Určite veľa pomáha aj fakt, že sú obaja chlapci a majú malý vekový rozdiel. Sú to parťáci do pohody aj nepohody. Cestovanie zvládajú určite lepšie ako my. Jet lag nepociťujú vôbec. Ubytovanie si vyberáme starostlivo. Určite nepripadá do úvahy hostel a ani spoločná kúpeľňa s ostatnými na chodbe lacného hotela. V Ázii si rodina dokáže rezervovať hotel priamo na pláži za 8 - 10€ na osobu s kráľovskými raňajkami, prípadne vlastný bungalov. Ubytovanie je v exotike často lacnejšie ako hotel na Slovensku. Na každej ceste máme vždy jeden hotel, v ktorom si doprajeme naozajstný luxus. Naposledy sme za prezidentský apartmán s vlastným bazénom na Lomboku zaplatili 60€ na noc.
Nemáte vôbec strach pri cestovaní s deťmi? Zdravie je predsa veľmi krehká vec a nikdy neviete, čo sa môže stať na nejakom malom ostrove. Nemali ste nikdy žiadny problém?
Nikdy sme nepremýšľali a nešli na cestu s tým, čo ak sa niečo stane. Samozrejme, máme so sebou kilovú lekárničku, v ktorej nič nechýba. Po rokoch cestovania je naozaj vyšperkovaná do posledného detailu. Choroby nás obchádzajú, ale úrazy sa nám stali. Naposledy Matejovi zašívali v Albánsku bradu na 5 štichov, pretože spadol do prázdneho bazéna. Stať sa môže čokoľvek, kdekoľvek, rovnako ako aj na Slovensku. Treba s tým rátať, ale určite necestovať s negatívnymi pocitmi. Krajiny si vyberáme starostlivo aj podľa toho, akú zdravotnú starostlivosť ponúkajú. Samozrejmosťou je vždy cestovné poistenie.
S cestovaním do exotiky sa spájajú aj odporúčané alebo povinné očkovania? Dávate sa kvôli cestám očkovať?
Vyberáme si krajiny, kde nie je vyslovene nebezpečenstvo a potreba očkovať sa, napr. na žltú zimnicu alebo brušný týfus. Nechodíme do hlbokej džungle. Vždy navštevujeme bezpečné turistické destinácie. Naši chlapci majú všetky povinné očkovania, naviac očkovanie na hepatitídu A.
Ak by ste sa mali vrátiť spomienkami niekam z vašich doterajších ciest, čo bolo úplne top?
Pre nás je každý zážitok silný. Chlapci všetko intenzívne prežívajú a preto má každý z nás ten svoj TOP zážitok iný. Pre nášho Michaela je to vždy možnosť vojsť do kabíny k pilotom. Naposledy sedel na ostrove Flores po pristátí v kabíne vo vrtuľovom tryskáči, a to bol pre neho naozaj veľký zážitok. Matejovi sa páčilo v Kambodži, keď mu miestne babičky dali na čapicu živú tarantulu. Pre mňa sú najväčším zážitkom stretnutia s miestnymi. Napríklad, keď sme všetci plakali pri lúčení sa na Srí Lanke, pretože sme 3 dni strávili s jednou miestnou rodinou, s ktorou sme zažili neuveriteľné zážitky. Chceli si nás uctiť tradičným obedom, našťastie neulovili ani leguána a ani opicu... Spomienky ožívajú, keď nám Slováci alebo Česi posielajú fotky s našimi priateľmi a vidíme, že využívajú ich služby. Toto je pre nás top vrchol našej práce.
Máte nejaké vymedzené obdobia, kedy cestujete?
Do exotiky cestujeme hlavne február-marec a október-november. Počas jarných prázdnin a počas jesenných prázdnin + sviatkov. V lete sme v Európe. Minulý rok to bolo Albánsko, tohtoročné leto si zatiaľ iba plánujeme, tak uvidíme, čo nakoniec vymyslíme.
Ako to riešite so školou? Chodia chlapci do bežnej školy v Trenčíne?
Ako som už spomínala, vieme si to vypočítať s pomocou kalendára. Z 18-dňovej cesty chlapci vymeškajú maximálne 9 dní. Naplno využívame každý sviatok a víkend, preto ak sa dá, odlietame v piatok a prilietame v pondelok. Najväčšia chyba pri cestovaní je, ak to robí rodina naopak, kedy odlietajú v pondelok a prilietajú v piatok. Prídu tak o dva víkendy, teda 4 dni, ktoré mohli využiť na cestovanie. Nakoľko chlapci nebývajú chorí, jediné dni kedy nie sú v škole, sú vtedy, keď cestujeme. Často majú ospravedlnených hodín menej ako väčšina detí v triede, ktoré chýbali kvôli chorobám.
Chcú sa deti do školy vracať ? Ako vyzerá aklimatizácia po takýchto nádherných cestách?
Pravdaže, chcú sa vrátiť hlavne za kamarátmi, aj keď vždy nám povedia, že ešte týždeň by zostali pri mori. Hlavne preto, lebo cestujeme v období, keď je u nás daždivo alebo zima. Najviac im chýba futbal, na ten sa naozaj tešia. Aklimatizácia je u chlapcov okamžitá, my rodičia sa však spamätávame asi týždeň.
Rozprávajú deťom v škole o tom, čo zažili? Dá im učiteľka v triede priestor obohatiť aj ostatné deti?
Keď chodili chlapci do škôlky, vždy ich posadili pani učiteľky do stredu medzi deti a celý deň sa rozprávali o našej ceste. Vtedy vznikali aj veľmi vtipné príhody, kedy pani učiteľky neverili chlapcom, čo všetko zažili a mysleli si, že majú iba veľkú predstavivosť. Napríklad, keď povedali, že tatino jedol pavúky, alebo že nás vyvrátilo auto do priekopy na Filipínach. Museli si u nás informácie overiť.
V škole už býva málokedy čas na takéto aktivity. Miško zvykol robievať projekty z každej cesty, ktoré potom kolovali po domácnostiach spolužiakov. Teraz, keď už sú väčší, tak si nás väčšinou spolužiaci sami čítajú alebo pozerajú videá, ktoré z ciest pripravíme.
Vidíte, že to cestovanie chlapcom už aj teraz niečo dáva?
Neuveriteľne. Sú bohatšími o všeobecné informácie, geografiu, milujú angličtinu, pretože vidia, aký je jazyk vo svete dôležitý a majú záujem aj o iné cudzie jazyky. Častokrát to, o čom sa v škole učia sami videli, alebo zažili, preto si veci vedia ľahšie predstaviť. To, čo zažijú deti pri cestovaní, nenájdu v žiadnej školskej učebnici. A hlavne sú veľmi empatickí. Cestovanie robí jednoznačne z detí vnímavejších a lepších ľudí.
Ak by ste rodičov mali posmeliť, aby sa nebáli cestovať, čo by ste im poradili?
Povedali by sme im, aby sa nebáli urobiť prvý krok. To je to najdôležitejšie. Keď to raz zažijú, budú chcieť cestovať znova a znova. A možno popremýšľať nad citátom, s ktorým sa najviac stotožňujeme: „Cestovanie je jediná vec, ktorú keď si zaplatíš, spraví ťa naozaj bohatším.“ Možno nevyhadzovať peniaze na zbytočne drahé oblečenie pre deti, z ktorého o chvíľu vyrastú či pre seba, ale myslieť na to, čo ich obohatí navždy a spojí ako rodinu ešte viac. A to cestovanie určite je. Ak majú rodiny zo svojej prvej cesty do exotiky strach pre jazykovú bariéru, alebo z čohokoľvek iného, môžu si u nás naštudovať informácie, ktoré im pomôžu.
Pre rodinky, ktoré sa boja, ale láka ich exotická cesta máme do konca februára súťaž u nás na Facebooku. Jednu rodinu totiž vezmeme na najbližšiu cestu s nami do exotiky a garantujeme, že ich táto cesta nevyjde viac ako bežná letná dovolenka v rezorte a dokonca sa naučia cestovať v priamom prenose.
Zapojiť sa do súťaže môžete TU: www.facebook.com/cestujsdetmi.sk
Máte krásny blog cestujsdetmi.sk, kde detailne vaše cesty dokumentujete. Čo všetko na ňom rodičia nájdu, ak ste ich práve presvedčili začať cestovať?
Rodiny u nás nájdu pre prvú inšpiráciu videá a neprikrášlené fotky, teda reálne zábery z našich ciest. Nájdu u nás rozsiahle články s radami a tipmi a pre tých, ktorí sa rozhodnú ísť do daných krajín po našich stopách, takým veľmi pomáhajú naši sprievodcovia, buď v elektronickej verzii, alebo v tlačenej verzii minibooku.
Na webe tiež máme užitočné tipy, ako zbaliť rodinu, vybavenie lekárničky, ale tiež tipy napríklad na lístky do Legolandu zadarmo, čo využili už stovky rodín.
