Cez Vianoce sa ocitneme všetci v akomsi inom svete. V bubline radosti, lásky a nádeje. Na domoch sa zatvoria dvere, zapália sa sviečky a tešíme sa z prítomnosti tých najbližších, kruhu rodiny. Čo ak však za stolom ktosi blízky chýba? Ako prežívajú tieto chvíle deti z rozvedených rodín?
Rozprávali sme sa s Jozefom Tinkom, viceprezidentom Rady pre práva dieťaťa, ako prežívajú deti z rozvedených rodín vianočné sviatky a ako im rodičia môžu pomôcť toto obdobie prežiť naozaj v pokoji.
Sú Vianoce pre deti časom, kedy si celú situáciu rozvodu uvedomujú intenzívnejšie? Ako to prežívajú?
Básnik Milan Rúfus pred pár rokmi výstižne napísal, že Boh dal deťom dve rúčky – jednu pre ocka a druhú mame. Čo myslíte, ako sa asi dieťaťu žije bez jednej ruky? Zvykne si? Možno. No v jeho duši tá ruka už navždy chýba. A Vianoce sú obdobie, kedy to určite pociťuje intenzívnejšie.
Po smrti blízkeho človeka je rozpad citových väzieb druhou najsilnejšou traumou. Už samotný rozvod u detí vytvára stres a úzkosť. Ak sa k tomu pridajú roztržky rodičov a boj o dieťa, poznačí to jeho citový svet i zdravie. Dieťa, ktoré zažilo bolesť už nie je viac dieťaťom. Detstvo stráca. Rozvedené Vianoce chutia možno ako citrón a čokoláda, neviem. Rozvedení rodičia by sa však mali v týchto chvíľach stíšiť a uvedomiť si, že ich dieťa prežíva city, ktoré síce nevidíme, ale v hĺbke jeho duše sú, a sú udusené. Rozvedení rodičia nesmú zabudnúť, že šťastie detských Vianoc je len v ich rukách. Nedá sa vyrobiť v hračkárni, ani nájsť na morskej pláži...
Čo je pre ne v tomto období najbolestivejšie?
Hnev a nenávisť, ktorú na rodičoch vidia. Všade naokolo cinkajú rolničky, úsmevy vypadnú aj z chladničky, ktorú dieťa otvorí, spolužiaci netaja nadšenie, predháňajú sa radosťou z toho, čo mama a čo otec, a v ústraní toho všetkého prežíva „rozvedené“ dieťa zmes pocitov – hanbiť sa, či tešiť sa; závidieť, či radovať aj z toho, čo mi zo seba rodičia nechali? Verte, v tej chvíli sa dieťa skutočne cíti akoby tú ruku nemalo.
Môžu si po rozvode deti Vianoce zafixovať skôr ako akési depresívne obdobie až do dospelosti? Stáva sa to?
Dieťa má svoj vlastný svet a záleží na tom, ako sa k rozchodu rodičov postaví. Prirodzene hľadá aj drobné radosti, aby sa mohlo tešiť dokonca aj vtedy, keď mu veľa chýba. Ak však bude dlhodobo prežívať vinou rodičov úzkosť a stres z obáv, čo mu zasa rodičia na Vianoce vyvedú, potom to určite spôsobí traumatický zážitok, ktorý sa bude čas od času vracať v spomienkach a pocitoch aj v dospelosti. V takomto prípade si môže dokonca vypestovať odpor k Vianociam.
Aké schémy prevládajú počas Vianoc v rodinách po rozvode najčastejšie? S kým deti trávia Štedrý deň?
Opäť je to o rodičoch a o tom, ako citlivo vnímajú svoje dieťa. Nie je výnimkou, že byť s dieťaťom na Vianoce je vecou rodičovskej prestíže. Ide sa na hranu – kto z koho. Dieťa iba stojí kdesi v kúte a nechápe. Nevyberie si, len sa musí chtiac-nechtiac prispôsobiť. Neviem, asi ani nie sú štatistiky, ktoré by dokazovali, s kým sú deti počas sviatkov viac. Avšak, vzhľadom na matriarchálne nastavenie poručníckeho súdnictva a preferencie matky v živote každého dieťaťa, myslím si, že vo veľkej väčšine sedia deti pri stromčeku s mamou.
Otcovia tým asi dosť trpia, nie?
Trpia predovšetkým deti. Bolesť otcov je už iba odvodená od popraskaných vzťahov. Dôsledky znáša aj širšie sociálne okolie dieťaťa a chaos potom nastáva aj vo vnímaní rodiny a jej hodnôt.
Odporúčali by ste Štedrú večeru aj po rozvode za jedným stolom?
Pravdaže. Neviete si predstaviť, ako by sa deti tešili! Získali by aj rodičia, pretože to šťastie zo zdieľania vzájomnosti, ktoré by dostali od svojich detí, by im razom zlepšilo život. Dieťa si to želá vždy. Aj keď, často pod vplyvom svojho okolia, nemá odvahu slobodne svoju túžbu vyjadriť.
A už aj v novom zložení, teda s novými partnermi? Niektoré známe osobnosti sa priznali, že to kvôli deťom robia, aj keď s tým neboli úplne vysporiadaní.
To je v bežných rodinách skôr scifi než realita. Je to niečo, akoby ste sa všetci štyria stretli spolu v spálni. Vianoce sú o intimite, a preto je to viac o tom, do akej miery sa mienite vzdať tej intimity. A potom - takáto spoločná večera nemôže byť niečo ad hoc, ale len výsledok celoročných vzťahov.
Ako odporúčate rodičom komunikovať o tom, ako budú vyzerať sviatky? Táto téma je asi emotívna pre všetkých a nie je jednoduché sa na nej dohodnúť.
Rodičom odporúčam komunikovať po celý rok, sviatky sa potom vyriešia akosi prirodzene. Treba si osvojiť, že manželstvo či partnerstvo sa môže rozsypať, ale rodina je navždy. Poznám rodinu Novákovcov z Malaciek. Rozviedli sa, majú striedavku a spolunažívajú tak, že okolie chodí s otvorenými ústami. Vraj načo sa rozvádzali, keď si toľko rozumejú. Hovoril som aj s deťmi. Ani si nestíhajú uvedomovať, že sa striedajú raz u mamy, raz u otca. Obaja rodičia zhodne tvrdia, že ako manželia sa ustavične hádali, nevedeli spolu komunikovať. Naučili sa to až po rozvode, kvôli deťom. Tie sú pre oboch najdôležitejšie, a preto našli spoločnú reč.
Ak sa trávia sviatky oddelene, zohráva rolu pri tom, s kým chce dieťa tráviť Vianoce aj to, kto si našiel nového partnera? Vyhýba sa mu prvé roky dieťa? Bývajú tam prítomné znaky hnevu voči tomuto človeku?
S deťmi treba hovoriť, každá situácia sa dá primerane vysvetliť, ak neprekáža nenávisť a kalný zrak. Potom je dôležitý emočný súhlas, to znamená, že jeden rodič o druhom hovorí pred dieťaťom v dobrom, teší sa z toho, že dieťa sa vracia s radostnými zážitkami a utvrdzuje ho v tom, aby sa tešilo. No ak sa rodič mračí, frfle, ironizuje, znevažuje city dieťaťa práve prežité s druhým rodičom, má to fatálne dôsledky na vzťahy i psychický vývin a zdravie potomka. V atmosfére vzájomnej prajnosti sa aj postoj detí k novým partnerom vytvára prirodzene a sociálne zdravo.
Čo by ste odporúčali, aby prežilo dieťa obdobie Vianoc skutočne v čo najväčšom pokoji napriek rozpadu rodiny?
Mama by mohla povedať: „Sú Vianoce, mal/mala by si pripraviť darček oteckovi a dohodni sa, čo budete robiť. Budem rada, ak sa budeš tešiť zo zážitkov, ktoré ti určite prichystal. Potom mi o všetkom porozprávaš, aby som sa aj ja vytešovala.“ A otec: „Ako ťa mama pekne vyobliekala! To si zaslúži odmenu, ideme jej vybrať niečo pekné. Čo myslíš, čo by jej urobilo najväčšiu radosť?“ A ani jeden z rodičov by sa nemal vypytovať, čo doma, čo ten nový ujo (teta), alebo kritizovať čokoľvek, čo sa spája s tým druhým rodičom. Dajte deťom pocit, že ste radi, že majú rady toho druhého. Aj tu platí – čo dáš, to dostaneš. Daj mrzutosť, dostaneš jej dvakrát toľko; daj lásku, dostaneš jej vrchovato. Dovoľte deťom ľúbiť!
