Psychologička o sociálnych sieťach: Rodičov často zaskočí, čo všetko ich deti na sociálnych sieťach robia

Detská psychologička MÁRIA TÓTHOVÁ-ŠIMČÁKOVÁ hovorí, že deti by mali vstupovať na sociálne siete s pomocou rodičov a tí by ich mali pravidelne kontrolovať.
Detská psychologička MÁRIA TÓTHOVÁ-ŠIMČÁKOVÁ hovorí, že deti by mali vstupovať na sociálne siete s pomocou rodičov a tí by ich mali pravidelne kontrolovať. / Foto: Ivona Orešková

MÁRIA TÓTHOVÁ-ŠIMČÁKOVÁ je vyhľadávaná detská psychologička, ktorá sa venuje pomoci deťom rôzneho veku. Už niekoľko rokov je odbornou garantkou projektu Deti na nete, kde sa špecializuje na dopady technológií a internetu na detský vývin a ich bezpečnosti na internete. Chodí deťom a učiteľom prednášať po školách, aby poznali dopady svojho správania na internete. Spolupracuje na projektoch pre Nadáciu Orange, ktorá v rámci projektu e-Školy každoročne rozdáva tisíce eur na zlepšenie mediálnej výchovy detí na Slovensku. (Tento rok vyčlenila 50 000 eur a aktívni učitelia môžu požiadať o financie na tento účel do 3.10.2017.)

Rozprávali sme sa o tom, ako začína život dnešných detí na sociálnych sieťach, aká je ich motivácia patriť do tohto virtuálneho sveta a ako to negatívne či pozitívne ovplyvňuje ich každodenný život.

 

Ako a kedy sa dnešné deti dostávajú na sociálne siete?

Deti si už okolo 8 či 9 rokov otvárajú cestu k sociálnym sieťam. Všetko sa to začína četovacími platformami ako je Viber či WhatsApp, ktoré sú zdarma. Vytvárajú si tam vlastné skupiny, napr. ako trieda alebo deti z krúžku. To bývajú najčastejšie ich prvé skúsenosti, ako sa vytvára sociálna sieť.

 

Považujú rodičia tento spôsob komunikácie detí a otvorenie sa svetu, z ktorého sú dospelí vylúčení, za bezpečný?

Vnímajú to ako neškodný variant rýchlej komunikácie, ktorá je zdarma. V poslednej dobe sa však stretávame najviac s problémami práve na týchto chatovacích platformách. Dochádza tu k javom, ktoré rodičov zaskočia. Bežná je tu napr. aj šikana. Deti tu po prvýkrát nie sú pod žiadnou kontrolou a mnohé to neunesú. Stáva sa, že sa dieťa prihlási do takejto skupiny so zámerom, že si bude so spolužiakmi zdieľať úlohy. Zrazu mu cinkajú správy každú minútu, pretože každý v skupine chce niečo napísať. Ak si píšu dvaja, debata môže byť o chvíľu ukončená. Ak je ich však v skupine 30 a každý napíše len 10 správ, tak to je zrazu 300 správ, ktoré si dieťa neustále číta a rieši to.

 

Takéto niečo malé deti musí pohltiť na celý deň.

Je to tak. Deti si neuvedomujú, že pravidlá komunikácie vo dvojici sú iné ako keď sú v nejakej skupine. Mnohí rodičia to zdesení veľmi rázne hneď v úvode zastavia.

 

Čo deti najviac na týchto četovacích skupinách láka?

Všetci chcú niekam v tomto veku patriť, zapadnúť. Mať to, čo majú ostatní. Môžu tam však získať aj určitý vyšší status v partii. Stať sa administrátorom skupiny je pre ne absolútny vrchol ľadovca. Je to otázka pozície a moci medzi deťmi. Určujú, kto v skupine bude a kto nie, čo sa tam bude diať a ako sa bude ďalej formovať.

 

Môže byť administrátor zároveň pre deti aj nejakým rizikom?

Určite, od neho záleží, kto sa v skupine ocitne, ako to v nej bude vyzerať. Deti napr. môžu skupiny spojiť s inými skupinami. Zrazu sa vaše dieťa ocitne s tisíckou neznámych ľudí v jednej virtuálnej miestnosti. Čo vy viete, čo sa tam môže diať? Na takéto situácie deti v tomto veku nie sú pripravené. Ďalší aspekt je ten, že 9-ročný administrátor to s veľkou pravdepodobnosťou neunesie. Začne ho bombardovať obrovské množstvo správ, komentárov a žiadostí. Kompletne ho to pohltí. Navyše, veľa súvislostí, ktoré to so sebou prináša, také malé dieťa nemá šancu ani pochopiť.

 

Ako sa potom dostávajú z uzavretých skupín na verejné sociálne siete ako Facebook?

Často im tento nový svet otvoria aj kamaráti či starší súrodenci alebo vďaka reklame. Tá je dnes všade a deti klikajú takmer na všetko. Uzavretá skupina im už nestačí, chcú sa deliť s väčším publikom o svoje vtipy či obrazové výtvory. Chcú viac adrenalínu, lebo tam to už bola nuda, všetko poznali. Toto je ďalší nový svet, ktorý môžu objavovať a skúmať.

Ako v ňom budú fungovať, závisí aj od toho, akú skúsenosť nadobudli v uzavretých skupinách. Podľa toho sa tam potom budú aj správať. Ak bola ich skúsenosť dobrá, budú omnoho komunikatívnejší a otvorenejší. Problém je, že tu nie sú deti často kontrolované a chcú sa deliť o obsah, ktorého vhodnosť nevedia samy vyhodnotiť.

 

Dospelí ľudia sa na sociálnych sieťach často združujú, aby si pomáhali, napr. rásť v nejakej zručnosti ako varenie či fotografovanie. Je aj toto pre deti jedna z motivácií?

Aj deti sú v takýchto skupinách. To je na sociálnych sieťach to pozitívne, ak dieťa môže vďaka nim rásť. Dievča napr. miluje vyrábať náramky a v skupine na sociálnej sieti nájde podobné dievčatá, ktoré sú tvorivé a navzájom sa povzbudzujú, zdokonaľujú. Problém je, ak sa dostane do skupiny, ktorá dieťa ťahá dole, napr. nejaká skupina dospievajúcich anorektičiek, ktoré si radia, ako byť čo najchudšia, vydržať hlad, klamať rodičov a pod. Deti si vytvárajú svoje cestičky podľa toho, čo ich zaujíma a na čo kliknú náhodne.

 

Neťažia v útlom veku zo sociálnych sietí viac negatívneho ako pozitívneho?

Nie, to by som nepovedala. Vždy záleží, akú má dieťa hlavnú motiváciu, keď tam chce ísť. Či chce len sledovať veci okolo neho, alebo chce napr. ostatných zatlačiť, aby mohlo vyniknúť. Treba však veľmi pozorne sledovať ich „náhodné kliky“. Mali sme chlapca, ktorý takto spoznal dievča, ktoré písalo ohavné príbehy o odseknutých rukách, nohách. Čím desivejšie a agresívnejšie príbehy, tým si myslela, že sú lepšie. Pre dospelých desivé, pre deti zaujímavé. Pre 12-ročné deti to bolo ale určite nevhodné. Stane sa teda, že deti narazia na takéto veci, ktoré potom neprospievajú ich rovnováhe a psychickému zdraviu a nevedia ich spracovať. V reálnom živote by takého človeka s veľkou pravdepodobnosťou nestretli. Tu sa im to môže stať.

 

S čím negatívnym sa ešte stretávate?

Je to všetko možné. Všetky formy kyberšikany, aké si viete, ale ani neviete predstaviť. Bežné je očierňovanie, klebetenie. Negatívny komentár či negatívny emotikon sú taktiež každému nepríjemné. V období dospievania sú tínedžeri veľmi kritickí k celému svetu. Kritizujú, nechvália, nepodporujú a sú presvedčení, že by všetci mali poznať ich názor a ten je podľa nich jediný správny. Potom je tu skreslená realita, ktorú deti zverejňujú. Hrajú sa na životy, ktoré nežijú. Malé dievčatá zdieľajú fotografie, na ktorých chcú vyzerať staršie, vymaľujú sa, spravia pózu, našpúlia ústa. Takto v skutočnosti ale nevyzerajú, nechodia tak do školy. Na sociálnej sieti sa tak prezentujú. V prieskumoch spoločnosti Orange nám už pred 4 rokmi vyšlo, že každé druhé 12-ročné dievča má na svojom profile fotografiu, kde je veľmi sporo oblečené. Dokonca sú dievčatá ochotné takéto fotografie na požiadanie zaslať. Deti, ale ani rodičia, si neuvedomujú, že je to živná pôda pre pedofilov.

 

Ako môžu sociálne siete deti obohatiť pozitívne?

Deti, ktoré nie sú v bežnom živote úspešné, tu môžu uspieť. Hľadajú si tam kontakty, nápady, inšpirácie, ale aj zaujímavých ľudí z rôznych oblastí, ktorí sa stávajú ich pozitívnymi vzormi. Často v tomto veku začínajú s kontaktami so svojimi známymi či rodinou a až neskôr sa posunú k neznámym a verejne známym osobám. Pozitívom je, že aj tiché, zakríknuté dieťa dokáže v tomto prostredí obstáť. Vie si svoje myšlienky pripraviť, premyslieť a získať ocenenie rovesníkov. V reálnom živote ho to môže povzbudiť viac komunikovať a byť sebavedomejšie.

 

Ako je to s vekovou hranicou registrácie na sociálnych sieťach, dodržiavajú ju deti?

Nie, deti bez váhania o tejto veci klamú. Vôbec s tým nemajú problém. Keď sa v školách pýtam, kto má niekde vytvorený profil, prihlásia sa skoro všetky ruky. Ak im ale poviem, aby dali dole ruky tí, čo ešte nemajú 13 rokov, teda potrebný limit na registráciu napr. na Facebooku, zostane hore len zopár rúk. Vekový limit na sociálnych sieťach nie je zo srandy. Má svoj význam. Sú jednou z vecí, ktoré neboli vytvorené pre deti. Paradoxné je, že im tieto profily často zakladajú aj rodičia či starší súrodenci. Na druhej strane mnoho rodičov vôbec nevie, že ich dieťa už takýto profil má.

 

Pokiaľ začínajú priskoro, ako to ovplyvňuje ich správanie v reálnom živote?

Mnohé z nich sa tam stretnú s vecami, ktoré nedokážu v danom veku zvládnuť. Zažijú tam nejaký druh kyberšikany, alebo uvidia nevhodné video, obrázok. Nevedia to spracovať, vedia, že sa udialo niečo zlé, ale nerozumejú tomu. Boja sa o tom hovoriť, lebo to neraz nevedia ani vysvetliť. Zostáva to v nich. Majú nevhodné prejavy správania a my nevieme prečo. To je obrovský zásah do bežného prežívania malého dieťaťa. Mali sme dievčatko, ktoré sa takto nevedelo dostať z toho, že videlo pornografické video, ktoré doniesol do skupiny spolužiak. Vôbec nevedela, na čo sa pozerá, a keď to pochopila, bola z toho ešte viac hotová.

 

A čo obľúbenosť detí na sociálnych sieťach? Poodhalí sa existenciou dieťaťa na sociálnej sieti, aké je v kolektíve reálne obľúbené?

Určite, dieťa si profil nezakladá len kvôli sebe, ale často kvôli ostatným. Tam si istým spôsobom dovytvára svoju hodnotu voči rovesníkom. Prichádza tam veľa sklamania, lebo deti čakajú, že bude to, čo vytvárajú, lajkované. Automaticky očakávajú, že ak ony dajú lajk kamarátovi, spraví to isté aj on. No neurobí to vždy. Chorobne si potom sledujú tieto lajky, prerátavajú si počty priateľov a premietajú si to na to, ako ich majú deti rady. Počty priateľov a lajkov vedia do poslednej bodky. Chápu to ako obrovskú hodnotu. Zaujímavé je, že už v tomto veku sú mnohé deti hejteri. A robia to cielene. Nepochvália, nelajknú nič a všetko, čo nevytvorili ony, zhodia, aby vynikli. Z 10 komentárov je 8 - 9 je negatívnych a len 1 pozitívny. Veľkým omylom tiež je, že majú predstavu, že ak budú niekoho úspešného kopírovať, zvýši to ich obľúbenosť. Chcú sa napr. podobať youtuberom. Nechcú vytvárať niečo nové, chcú robiť presne to, čo oni. Kopírovať ich, aby boli obdivovaní. Nechápu, že tým už nemôžu zaujať.

 

Vedia rodičia, že deti sa dokážu sieťovať a komunikovať aj cez počítačové hry?

Bežne rodičov všetky tieto varianty nenapadnú. Tých podsystémov, kde dokážu dnešné deti nadviazať s kýmkoľvek kontakt, je neskutočne veľa. Poväčšine hrajú hry online. Vtedy sa k nim dokáže pripojiť ktokoľvek cudzí, aj dospelý človek a oblbnúť ich so všelijakými výhodami ako preskakovanie levelov alebo nabíjanie peňazí. Jeho úmysly môžu byť rôzne. Pri hrách je tá transparentnosť o koho ide pre dieťa ešte horšia ako na takom Facebooku. V tomto sú deti veľmi naivné a nechajú sa zlákať dokonca až do stretnutia s takýmto človekom. Treba deti stále tvrdo tlačiť, aby nevyzrádzali cudziemu človeku nič z ich súkromia, ani v takýchto chatoch.

 

Zvládajú byť deti zodpovedné, ak ich rodičia o všetkom poučia?

Nie je to jednoduché. Deti sú strašne dôverčivé. Mnohé vedia, čo nemajú zdieľať, uvádzať o sebe, ale aj podľa nášho prieskumu na tretiu až štvrtú správu prezradia, kde bývajú, kam chodia do školy, kto sú, proste všetko. Deti sú v tomto veku plné nadšenia z kontaktu s novým svetom. Nechápu, že by to mohlo byť reálne nebezpečné.

 

Čo by si mali rodičia uvedomiť, keď chcú deťom umožniť vstup na sociálne siete?

Vytvoriť si s deťmi presné pravidlá a rozsah ich zapojenia do siete. Treba si uvedomiť, že väčšina detí svoj život veľmi aktívne zdieľa a zasahuje to aj do ich súkromia. Mali by sa priebežne zaujímať, ako tam existujú. Je to verejná sieť, ktorá pre malé deti nemusí byť bezpečná. Deti často prijímajú za priateľov aj ľudí, ktorých nepoznajú. Mnohé statusy navyše zdieľajú úplne verejne.

 

Čo by ste radili rodičom detí, ktoré začínajú so sociálnymi sieťami?

Ideálne je mať heslo a dokázať si pozrieť, čo dieťa zverejňuje, o čom hovorí s ľuďmi. Ja som presvedčená, že rodič by heslo mal mať.  Raz za čas otvoriť detský profil a prebehnúť si statusy a správy. Nemusí to byť ani poza jeho chrbát, ale s ním. Určite tam nájdu aj niečo, z čoho budú prevracať oči, ale treba sa na to pozerať s väčšou toleranciou. Vypichnúť si zóny, ktoré nie sú podľa nich v poriadku a hovoriť o tom s dieťaťom. Dokola mu opakovať, že vždy môže prísť za vami, ak si s niečím nevie rady, alebo nie je si isté. Ak je rodič na sociálnej sieti, mal by byť medzi priateľmi dieťaťa. To je ideálne. Zväčša už tínedžeri však rodičov nemilosrdne vyhodia. Potom by tam mal mať rodič niekoho z rodiny, ktorý bude mať za úlohu robiť náhradnú kontrolu, napr. nejaká teta alebo ujo. Dôležité je dôverovať, ale preverovať. Pri sociálnych sieťach to platí dvojnásobne.

 

8 odporúčaní pre rodičov, ktorí púšťajú deti na sociálne siete

 

1) Do sveta sociálnych sietí by malo dieťa vstupovať s rodičom. Mali by ste poznať všetky jeho heslá, nicky.

2) Pravidelne kontrolujte účet dieťaťa – jeho statusy i správy.

3) Regulujte čas, ktorý na sociálnych sieťach deti môžu tráviť a chatovať.

4) Hovorte o tom, ako by mali vyzerať fotografie, ktoré dieťa zverejňuje. Vždy by mala platiť zásada, že deti zverejňujú fotky, ktoré by ukázali aj rodičom. Žiadne polonahé fotografie a pod.

5) Opakujte im, prečo je súkromie dôležité a aby si ho nezabúdali nastavovať. Majú zdieľať informácie len s okruhom priateľov.

6) Dohodnite sa, aké statusy sú v poriadku a aké už nie. Dieťa musí poznať hranice, čo je pre vás neprijateľné.

7) Dieťa poučte, že nesmie odpovedať nikomu neznámemu bez vášho vedomia za žiadnych okolností.

8) Deti potrebujú vašu pomoc a podporu. Opakujte dieťaťu, že ak niečomu nerozumie, alebo si nie je isté, aby vždy prišlo za vami.

Čítajte viac o téme: Rozhovory, Sociálne siete, Mediálna výchova
Zdieľať na facebooku