VIERA KAČINOVÁ sa dlhodobo venuje mediálnej pedagogike, mediálnej výchove a vzdelávaniu učiteľov v tejto oblasti. Aktuálne pôsobí na Katedre mediálnej výchovy FMK UCM v Trnave. Zároveň je členkou hodnotiacej komisie projektov pre Nadáciu Orange, ktorá v rámci projektu e-Školy každoročne rozdáva tisíce eur na zlepšenie mediálnej výchovy detí na Slovensku. (Tento rok vyčlenila 50 000 eur a aktívni učitelia môžu požiadať o financie na tento účel do 3.10.2017.)
S Vierou Kačinovou sme sa rozprávali o tom, ako vplývajú dnešné nové i tradičné médiá na deti, čomu by sme mali pri výchove v súvislosti s médiami doma i v školách venovať pozornosť a ako vyzerá dnešná mediálna výchova na školách.
Dnešné deti žijú od narodenia v spojení s médiami. Ako médiá ovplyvňujú ich vývin a životný štýl?
Deti sú bezpochyby s médiami zrastené. Sú s nimi previazané a zároveň na ne naviazané. A toto určite nezostáva bez vážnejších vplyvov na ich osobnosť. To, ako myslia, cítia, aké hodnoty prijímajú, vyznávajú, ako sa správajú, to všetko médiá podstatným spôsobom ovplyvňujú.
Vidíte vplyv médií na deti skôr pozitívne či negatívne?
Nemali by sme médiá hodnotiť jednostranne. Nie je v poriadku prehnaný pesimizmus, ale ani optimizmus. Médiá môžu byť pre deti v mnohom prínosom, ale aj ochudobnením. Deti, ktoré využívajú médiá, sú informovanejšie, rozhľadenejšie, no nie nevyhnutne múdrejšie, ba dokonca môžu byť povrchnejšie v dôsledku nadbytku podnetov z internetu a rýchlosti, s akou ich prijímajú a spracúvajú.
Veľmi im chýba čas na zastavenie sa, reflexiu prijatého, ale i na reflexiu svojho správania sa v kyberpriestore, ktorý sa stáva súčasťou ich každodennej reality. Deti vo virtuálnom priestore otvorene komunikujú s kýmkoľvek, no zároveň sa uzatvárajú pred reálnym kontaktom s ľuďmi vo svojom okolí. Pod vplyvom mediálnej reality sa stávajú odvážnejšími, ale i neistejšími a zraniteľnejšími v rámci nadväzovania a udržovania kontaktov v reálnom svete.
Je dôležité učiť ich využívať benefity virtuálneho priestoru, ale i eliminovať riziká, ktoré pre ne tento priestor predstavuje. V súvislosti s týmto problémom je potrebné poukázať najmä na úlohu rodičov, pedagógov a potrebu výchovy detí k zdravej miere, vnútornej slobode a nezávislosti vo využívaní digitálnych médií, reflexívno-kritickému a múdremu využívaniu médií a celkovo zodpovednému prístupu k nim.
Ak by sme mali urobiť nejaký pomyselný rebríček, komu najviac deti veria? Kde sa v tomto rebríčku dôveryhodnosti nachádzajú médiá?
Dôveru deti neprejavujú voči samotnými médiám, tie sú pre ne len nástrojom. Dôveru si vytvárajú k osobnostiam a autoritám v prostredí mediálnej reality. Tento druh dôvery vyhľadávajú hlavne vtedy, pokiaľ ju v dostatočnej miere nenachádzajú v prostredí, v ktorom žijú. Deti potrebujú mať naplnenú túto základnú potrebu a pokiaľ sa to pre ne deje dostatočným spôsobom vo vlastnej realite, médiá sa u nich nenachádzajú na popredných priečkach.
Ako sa pozeráte na dnešnú kvalitu obsahu, ktorý tradičné médiá ponúkajú deťom a mladým ľuďom? Vnímate klesanie úrovne toho, čo napríklad ponúka televízia divákom?
Na ponuku našich „tradičných“ médií sa dá pozerať z dvoch pohľadov. Prvý pohľad predstavuje akoby „všetko na odstrel“. Táto pozícia je veľmi lákavá a pohodlná. Druhý spôsob je výberový prístup k „televíznemu menu“. Táto pozícia, ktorá je zároveň náročnejšia, nemusí viesť nutne do slepej uličky. Záleží na nastavených kritériách výberu, teda na tom, čo v televízii hľadáme. Hlavne verejnoprávna televízia má stále čo ponúknuť, či už v rámci publicistiky, vzdelávania, hranej tvorby, ale i zábavy. Nie je toho síce veľa a nejde vždy o pôvodnú tvorbu, ale vždy sa dá niečo vhodné nájsť. Môžeme mať, samozrejme, veľa výhrad k tomu či a ako kvalitne plnia svoje poslanie verejnoprávne médiá, no pozitívne príklady sa nájdu. V ponuke týchto médií nenájdeme len samé reality shows. Problémom skôr je, koľko ľudí STV sleduje v porovnaní s Markízou či televíziou JOJ. Otázka teda znie: „Čo vlastne v médiu hľadáme? Akú televíziu sledujeme?“
Ako sa pozeráte napr. na nové médiá ako YouTube? Hovorí sa, že je to televízia nových generácií. Sú naozaj tradičné médiá na ústupe?
Áno, je to tak. Tento trend dokazuje už množstvo domácich či zahraničných prieskumov. Stále nám silnie trend, že deti nad 10 rokov už sledujú aj televíziu či počúvajú rádio v mobile cez internet. YouTube kanál je obľúbenou mediálnou platformou pre deti či mladých ľudí. Podľa výsledkov prieskumu „Generácia Millennials a Generácia Z“ trávia mladí ľudia počas bežného dňa na internete priemerne takmer 3 hodiny, z toho viac ako hodinu denne sledujú videá na YouTube. Pokiaľ nie je moderované, môže byť toto ustavičné „vysedávanie" detí pred youtube kanálom problematické, podobne ako to bolo v prípade tradičných obrazoviek. Už v prípade tradičnej „obrazovkovej generácie“ niektorí odborníci poukazovali na problém ochudobnenia či oslabenia rozumových schopností jednotlivca pod vplyvom obrazových médií a určitú životnú pasivitu s tým spojenú. U niektorých mladých ľudí je možné badať akúsi „mentálnu pasivitu“ a nudu ako určitý štýl života, čo je okrem iného spôsobené aj neustálym prijímaním podnetov, ktorými sú bombardovaní z nových médií. Pokiaľ sa nové médiá nevyužívajú správne, hrozí nebezpečenstvo, že by sa mohli stať nástrojmi istej tichej paralýzy či otupenia mladého človeka.
Vnímate ako hrozbu, že sa deti a mladí ľudia presúvajú na YouTube, kde pribúdajú denne tisíce videí, ktoré reálne nikto nekontroluje a ich obsah je často problematický?
Táto kvalita je určite problém. Deti trávia na YouTube a iných sociálnych platformách množstvo času a ten obsah je naozaj rôznorodej kvality. Pravdou je, že obsah na internete je len ťažko možné uspokojivo kvalitatívne regulovať. Hoci sa aj v tomto smere už vyvíjajú aktivity. Tým potrebným „sitom“, cez ktoré by sa mali k deťom dostať len pozitívne obsahy, majú byť, najmä v prípade mladších detí, rodičia a pedagógovia.
Aká by mala byť ich úloha?
Ich pozícia je významná, lebo súvisí s prípravou ďalších „regulatórov“ mediálnych vplyvov na osobnosť jednotlivca, ktorými by sa mali stať prednostne deti, či samotní mladí ľudia. Čím staršie sú, tým viac právomoci, ale i zodpovednosti v tomto zmysle majú. Sú však k tomu deti a mladí ľudia cieľavedome vedení, kým a v akej kvalite? Otázkou na výchovnom poli zároveň je, čo je vnímané ako problémový mediálny obsah pre deti či mladých ľudí? Pri riešení tejto otázky nebude panovať zhoda, ide o otázky hodnotové, ktoré sa väčšinou nechávajú na riešenie na poli individuálnej rodiny. Téma hodnotenia hodnotových posolstiev mediálnych obsahov je v kontexte súčasnej hodnotovo pluralitnej spoločnosti náročná, v procese výučby sa jej podľa môjho názoru nevenuje dostatočná pozornosť, práve preto, že ide o citlivú tému. Pritom tu je možno najsilnejšie vnímať potenciál skutočne výchovného vplyvu médií. A to sa týka nielen Youtube kanálov, ale akéhokoľvek mediálneho obsahu.
Čo môžeme teda robiť v rodinách?
Nemôžeme deťom všetko zakazovať, asi by sme sa zbláznili. Výchovné pôsobenie rodičov musí byť založené predovšetkým na dôvere. Internetové filtre a rodičovské zámky sú fajn, ale nemôže to byť len o tom. Je potrebné budovať si s deťmi vzťah, ktorý bude postavený na vzájomnej dôvere a povedie deti k rozumnému, samostatnému, slobodnému a zároveň zodpovednému využívaniu médií.
Rodič by mal rozhodnejším spôsobom zaujať svoju pozíciu „mediátora“. To zahrňuje vytvorenie a dodržiavanie pravidiel pre deti, ako zaobchádzať s médiami, ale aj objasňovanie a spoločné diskusie s nimi o médiách a ich potrebách v tomto zmysle. Môže to byť tiež spoločné trávenie času s deťmi pri médiách, ale aj mimo dosahu médií.
Výzvou pre rodičov pri výchove by malo byť vychovať dieťa, ktoré bude vo svete médií rozumné, slobodné a nezávislé, ale zároveň zodpovedné. U dieťaťa by sa mala postupne rozvíjať schopnosť rozlišovať, kedy mu používanie médií prospieva a kedy nie. Malo by si dokázať vymedziť hranicu vlastného využívania digitálnych médií, aby sa mohlo vyhnúť určitej forme nespokojnosti či nepokoja, keď nebude mať mobil po ruke, v extrémnych situáciách až určitej formy závislosti na ňom. Nedostatok týchto kvalít u detí považujem zároveň za podstatné prekážky, prečo sa pozitívny potenciál médií mení na negatívny.
Zároveň je dôležité, aby rodičia s deťmi sledovali hodnotné mediálne obsahy, to bude kľúčové, aby podobné obsahy neskôr deti samy vyhľadávali.
Ako dnes vyzerá mediálna výchova na základných a stredných školách?
Mediálna výchova sa najčastejšie vyučuje ako súčasť slovenského jazyka a literatúry, cudzích jazykov, výtvarnej výchovy, umenia a kultúry, etickej výchovy, náboženskej výchovy, dejepisu, občianskej náuky, informatiky na základných a stredných školách. Vyplýva to z jej postavenia ako prierezovej témy vzdelávania, a tiež zo skutočnosti, že všetky uvedené predmety majú vybrané témy z mediálnej výchovy priamo integrované vo svojom obsahu.
Grantový program e-Školy pre budúcnosť podporí projekty škôl, respektíve pedagógov, a mimovládnych organizácií pôsobiacich v oblasti vzdelávania, ktoré vo vyučovacom procese podporia zodpovedné a bezpečné používanie digitálnych technológií, zamerajú sa na oblasť programovania či mediálnu výchovu.
Grantový program dáva príležitosť získať finančné prostriedky do výšky 1 500 eur na jeden projekt.
Je dané, koľko by mala škola venovať priestoru tejto téme?
Závisí to od konkrétnej školy, koľko priestoru jej vo výučbe vyčlení, často to závisí od iniciatívy nadšeného učiteľa a podpory vedenia školy. Školy uprednostňujú skôr praktické projekty, a to v kratšej, ale i hodinovo rozsiahlejšej forme, v rámci ktorých tvoria mediálne obsahy (krátke filmy, príspevky do školskej televízie, či rádia, webovské stránky, reklamné videá, školský časopis...). Avšak výnimkou nie je ani výučba mediálnej výchovy v podobe samostatného učebného predmetu. Podľa výskumu, ktorý realizovala FMK UCM v roku 2011-12, cca. 10 % základných a stredných škôl na Slovensku ju vyučuje ako samostatný predmet. V rámci jednotlivých predmetov je, samozrejme, priestor na výučbu menší ako v rámci samostatného predmetu.
Čo by malo byť obsahom mediálnej výchovy? Čo by mali deti, ktoré tieto hodiny absolvujú, ovládať?
Porozumieť jednotlivým druhom médií a ich produktom, orientovať sa v mediálnej ponuke, pochopiť, rozpoznať, vyhodnotiť účinky médií na osobnosť človeka, hlavne na seba a byť schopný bádať, kriticky preverovať a hodnotiť mediálne sprostredkované informácie, vyberať si z mediálnej ponuky podľa kritérií zmysluplne a zodpovedne, a to v súlade s vlastnými potrebami. Tiež by mali vedieť vytvárať mediálne obsahy a prezentovať ich. Dôležité je tiež učiť deti posudzovať mediálne šírené posolstvá, objavovať v nich to hodnotné, orientovať sa na takéto mediálne obsahy či využívať pozitívny potenciál médií k vlastnému rozvoju i rozvoju druhých.
Vcelku ide o sumu kvalít osobnosti, ktorá sa prejaví v rozumnom, kritickom a zodpovednom využívaní médií.
Čo je pre nás zrkadlom v spoločnosti, že ľudia nie sú mediálne gramotní?
Ako symptóm by som tu špeciálne vyzdvihla prevažujúci životný štýl ľudí, tak ako je v spoločnosti prítomný: nadmerný konzumizmus, ba dokonca hedonizmus vyskytujúci sa v dôsledku podliehaniu tlaku médií, reklamy, zábavného priemyslu ako nositeľov, prezentátorov či spoluformátorov životného štýlu jedinca. No opäť ide o komplexnejší problém, ktorý do veľkej miery zahrňuje celkové hodnotové nastavenie jednotlivca ako súčasť prevažujúceho hodnotového nastavenia spoločnosti.
Robí sa pravidelne nejaký prieskum mediálnej gramotnosti národa?
Prvý komplexný výskum, ktorý zisťoval aktuálny stav mediálnej gramotnosti detí, dospievajúcich i dospelej populácie, bol realizovaný na pôde FMK UCM v Trnave v roku 2014 na vzorke 2815 respondentov. FMK UCM sa na Slovensku dlhodobo venuje tejto problematike. Výsledky výskumov predstavujú podklady pre splnenie záväzku SR voči Európskej únii. Slovensko má povinnosť predkladať Európskej komisii každé tri roky hodnotiacu správu o aktuálnom stave a úrovni mediálnej gramotnosti.
Nemyslíte, že by sa mal dať mediálnej výchove v školách väčší priestor?
Ideálne by bolo, aby školy mali vytvorené na výučbu mediálnej výchovy v školskom kurikule viac priestoru (aj v podobe samostatného povinného učebného predmetu), nedá sa im to však celoplošne nariadiť a nemyslím si, že by to v aktuálnej situácii škôl bolo účelné.
Stále platí, že je potrebné získať si učiteľov pre výučbu mediálnej výchovy a teda šíriť osvetu o jej dôležitosti a význame a zároveň zabezpečovať podmienky pre jej výučbu, kam patrí oblasť vzdelávania pedagógov a materiálno-technické podmienky. Myslím si, že sme sa po vyše 20 rokoch niekam posunuli, a to jednak v oblasti samotnej výučby, ale aj v oblasti vytvárania podmienok.
Majú učitelia k dispozícii dostatočne atraktívne a aktuálne materiály k vyučovaniu tejto problematiky?
Hoci v podmienkach Slovenska existuje v súčasnosti rôznorodosť učebných zdrojov v slovenskom alebo českom jazyku a tiež edukačných internetových stránok, ktoré pedagógovia môžu využívať v rámci výučby či prípravy na ňu (napr. www.medialnavychova.sk; www.zodpovedne.sk, www.detinanete.sk), daný stav nepovažujú za dostatočný. Z výsledkov nedávno realizovaného prieskumu ŠPÚ napr. vyplýva, že pedagógovia by najviac uvítali nové učebné zdroje a pomôcky, metodické publikácie s námetmi, ukážkami, špeciálne dostupnými on-line. Tu môžu byť učiteľom nápomocné 2 metodické príručky Príklady dobrej praxe výučby mediálnej výchovy na základných a stredných školách na Slovensku (2016) a (2017). Je však dôležité vytvoriť priestor a podporu aj na vznik ďalších materiálov. Aktuálne sa o to usiluje aj grantová podpora Nadácie Orange e-Školy pre budúcnosť 2017/18, o ktorú môžu žiadať učitelia alebo neziskové organizácie.
Nedávno ste realizovali na základných školách aj prieskum. Zaskočilo vás v ňom niečo?
Na Slovensku je až 24 % základných škôl a 22 % gymnázií, ktoré uvádzajú, že mediálnu výchovu nevyučujú. Keďže sa jedná o prierezovú tému, bolo to pre nás prekvapivé zistenie. Výsledky naznačujú, že problematika nie je reálne v dostatočnej pozornosti na všetkých školách. Z odpovedí učiteľov tiež vyplynulo, že mnohí si zamieňajú mediálnu výchovu s učením za pomoci médií. Napríklad mediálnou výchovou nie je, keď žiaci na hodine slovenského jazyka hľadajú a používajú informácie z rozličných zdrojov (slovníky, internet, odborná literatúra), aby pochopili nejakú gramatickú látku. Mediálnou výchovou je, keď posudzujú vierohodnosť mediálnych zdrojov na základe ich porovnávania. Alebo mediálnou výchovou nie je premietnutie filmu žiakov napr. o Štúrovcoch na hodine slovenského jazyka, ale keď na príklade ukážky z daného filmu sa učia chápať gramatiku filmového jazyka.
