Len málo ľudí si dokáže predstaviť, čo skutočne obnáša práca v nemocniciach či hospicoch, kde sú nevyliečiteľne choré deti. Stále je mnoho rodičov, ktorí takúto starostlivosť o deti z rôznych dôvodov nezvládajú a zveria svoje dieťa do odbornej starostlivosti až do smrti svojho dieťaťa.
Aké náročné je sprevádzanie detí na druhý svet však vie dokonale pestún Mohamed Bzeek. Už roky sa s láskou stará o deti, ktoré nemali toľko šťastia, aby v zdraví prežili svoj život ako ich rovesníci. Stará sa o ne doma, až pokiaľ sa samy nerozhodnú odísť na druhý svet.
Neobyčajný inžinier
Mohamed Bzeek pracuje v Los Angels ako pestún už 20 rokov. Žiadni pestúni však nechcú do opatery dieťa, ktoré je v poslednom štádiu ťažkého ochorenia. „Vždy, keď nám niekto zavolá, že nejaké dieťa potrebuje ísť do hospicu, existuje iba jedno meno, na koho myslíme,“ povedala Melissa Testerman, koordinátorka z Medical Case Management Services, ktorá umiestňuje do rodín a zariadení choré deti. Mohamed je v celom okrese Los Angels jediný, kto sa dobrovoľne rozhodol starať o takéto deti. Deti, ktoré už nikto nechce.
Dodnes sa staral už o 10 ťažko chorých detí. Niektoré musel pochovať po pár dňoch, či mesiacoch, s inými prežil z ich života o kúsok viac. Niektoré z detí mu zomreli doslova v náručí. Vysporiadať by sa s tým nevedel každý. Mohamed si uvedomuje, že sú to posledné chvíle ich života, že budú po jeho boku len krátko. Napriek tomu sa rozhodol týmto trpiacim deťom urobiť posledné chvíle ich života najkrajšie, ako dokáže. Nikto by podľa neho nemal umierať s pocitom, že je opustený.
Prišiel aj o manželku
Mohamed má dnes 62 rokov. Do Ameriky sa presťahoval takmer 30 rokmi z Lýbie, aby tu mohol študovať techniku. V Amerike spoznal i svoju životnú lásku a manželku Dawn, o ktorú však pred pár rokmi následkom choroby prišiel. Bolo to práve jej veľké srdce, ktoré mu ukázalo cestu, ako sa starať o ľudí v núdzi. Neskôr sa už o ťažko choré deti starali spoločne. Po smrti manželky však zostal na túto misiu sám.
Nemôžete to brať ako prácu
Podľa Mohameda sa na to, čo robí, nemožno pozerať ako na prácu. „Je to jednoducho moje poslanie,“ hovorí. Ak by ste to brali ako prácu, nedokázali by ste to robiť. Mohamed je presvedčený, že každé dieťa si zaslúži rodinu a nemôže za to, v akej situácii sa ocitlo. Je mu ľúto, ak sa takýchto detí rodičia vzdajú, no nikoho nesúdi.
Mohamed po prvýkrát zažil smrť dieťaťa v roku 1991. Bolo to dieťa farmárky, ktorá sa ako tehotná nadýchala toxických pesticídov. Narodilo sa jej dievčatko s vážnou poruchou miechy, celé telíčko mala nehybné. Nemala ani rok, keď umrela. Práve sa chystali večerať. Zasiahlo ho to vtedy veľmi silno a nečakane.
Neskôr mal napr. v opatere chlapčeka, ktorý mal problémy s črevami. Za 8 rokov bol v nemocnici hospitalizovaný 167 krát. Nikdy nemohol jesť pevnú stravu. Napriek tomu ho Bzeek vždy posadil k sebe za stôl s prázdnym tanierom a lyžičkou, aby mohli večerať ako rodina.
„Kľúčom je, že ich musíte milovať ako svoje vlastné. Viem, že sú choré, aj to, že zomierajú. Robím však pre ne to najlepšie ako ľudská bytosť, aby mohli v pokoji odísť k Bohu.“
— Mohamed Bzeek
Zdroj: latimes.com
