Rýchly vývoj v oblasti počítačovej techniky vniesol naším deťom do života aj fenomén počítačových hier. S ich rôznymi podobami sa dnes deti stretávajú po prvý krát už v pár mesiacoch na telefónoch alebo tabletoch svojich rodičov a snažia sa tieto technické hračky, ktoré im v slabej chvíli rodičia umožnia na moment vlastniť, intuitívne ovládať. O chvíľu sa však rodičia pristihnú pri tom, že deti si tieto zázračné vecičky začnú nárokovať čoraz častejšie. Čoskoro sa z náhodného požičania telefónu stanú deti spolumajiteľmi či výhradnými majiteľmi tabletov alebo počítačov a hry sa do nich sťahujú bez obmedzení. A tam neraz začína rodinný problém.
Tablet cestuje s rodinou na prechádzky, dovolenky, stoluje s nimi doma či v reštaurácii. Má prednosť pred kamarátmi i učením. Proste nemôže chýbať nikde tam, kde sa môže naskytnúť akákoľvek voľná chvíľa. Rodičia bijú na poplach až vo chvíli, keď si uvedomia, že správanie ich detí sa zmenilo. Sú nervózne, napäté, nevrlé a drzé.
Prečo sa to však deje? Majú naozaj počítačové hry negatívny dopad na psychiku dieťaťa a jeho emocionálne prejavy?
O pozitívnom alebo negatívnom dopade rozhodujú rodičia
Rovnako ako vo všetkom, tak aj pri počítačových hrách platí, že všetkého veľa škodí. Ak máme niečoho priveľa, vyvolá to v našom organizme nerovnováhu. To či však využívame niečo priveľa, regulujeme iba my sami. V prípade detí sú to rodičia, ktorí musia danú mieru odhadnúť a vyhnúť sa vďaka tomu podráždenosti či začínajúcej závislosti detí na hraní hier.
Mnohí rodičia sa obávajú, že pravidelné hranie hier môže mať u malých detí negatívny dopad na ich psychický vývoj. Často sa v tejto súvislosti spomína zvyšovanie násilia a antisociálneho správnia u detí. Na túto tému bol preto realizovaný v Británii rozsiahly výskum na vzorke 11.000 detí. Medzi jeho zistenia patrí, že primerané hranie počítačových hier nemá žiadny negatívny dopad na psychický vývoj detí. Počítačové hry teda samé o sebe nie sú pre deti škodlivé, pokiaľ ich rodičia striktne regulujú.
Výskumy odporúčajú, aby sa rodičia zaujímali hlavne o dve veci: množstvo času, ktoré deti hraním hier trávia a obsah počítačových hier, ktoré hrajú.
American Academy of Pediatrics odporúča, aby deti by netrávili viac ako 1-2 hodiny denne pred elektronickými obrazovkami vrátane televízie, videa, hraním videohier na akýchkoľvek zariadeniach a pred počítačom pokiaľ nejde o akademické účely. To znamená celkovo 7-14 hodín týždenne. Priemerný školák trávi pred obrazovkami viac ako 37 hodín za týždeň.
Prevažne u chlapcov by mali byť rodičia viac pozorní, lebo prepadajú tejto zábave veľmi rýchlo. Počítačové hry ponúkajú všetko, čo ich prirodzená povaha vyžaduje - akčnosť, súťaživosť, riziko, motiváciu a vytváranie hierarchie.
Počítačové hry deťom neodopierajte, rozvíjajú ich myslenie
Počítačové hry patria neodmysliteľne k dnešnej dobe. Sú vďaka rýchlemu pokroku v oblasti technológií súčasťou takmer každej domácnosti vyspelej krajiny, kde nájdete deti a je len málo pravdepodobné, že by tomu malo byť jedného dňa inak. Je lepšie preto naučiť sa s nimi žiť a vyťažiť z nich to najlepšie, čo naše deti môže obohatiť. Urobiť z nich dobrého pomocníka pri rozvoji špecifických schopností našich detí, pretože ich prítomnosti v životoch našich detí nezabránime.
Počítačové hry sú prirodzenými učiteľmi. Dokážu deti veľmi vysoko motivovať, vtiahnuť a primäť k tomu, aby opakovali určité cvičenia a ponúkajú im odmeny za dobré výsledky. V Amerike sa napr. učitelia špeciálne venujú prepojeniu vyučovania s populárnymi počítačovými hrami, aby svojich žiakov aj v školách čo najlepšie vtiahli do potrebnej problematiky a zaujali ich.
Jedným z rozšírených mylných názorov na počítačové hry je, že sú "intelektuálne lenivé". Takéto hry však podľa viacerých štúdií môžu posilňovať kognitívne schopnosti ako priestorovú navigáciu, pamäť, vnímanie, pozornosť či učenie pomocou znakov a tiež schopnosť riešiť problémy a rozvíjať kreativitu. Zvládaním prehier sa tiež učia húževnatosti v každodennom živote.
Ďalší výskum, ktorý zisťoval negatívny dopad hier potvrdil, že rodičia zohrávajú v tomto prípade veľmi zásadnú úlohu. Deti, ktorých rodičia limitovali čas hrania hier a tiež využívali odporúčania ( videogames ratings ), vďaka ktorým dokázali obmedziť hry nevhodné obsahovo, preukazovali lepšie výsledky v škole a zároveň sa menej často bili.
Jedna štúdia dokonca potvrdzuje, že hranie videohier pomáha deťom s dyslexiou naučiť sa lepšie čítať. Hovorí, že „deti s dyslexiou sa učia orientovať a zamerať svoju pozornosť omnoho rýchlejšie a efektívnejšie na získanie relevantných informácií z písaného slova.“
Hranie hier hodinu denne môže zlepšiť nasledujúci výkon kognitívnych zadaní, ktoré vyžadovali podobné mentálne procesy, aké boli zahrnuté v hrách, tvrdí výskum.
Sloboda môže deťom i škodiť
Vedci tvrdia, že nezodpovedné ponechanie slobody deťom v súvislosti s počítačovými hrami, môže mať u nich za následok viaceré zdravotné problémy. Patria medzi ne hlavne: obezita, záchvaty i niektoré ochorenia spôsobené chybným držaním tela.
Tiež sa preukázala súvislosť medzi hraním hier s násilnou tématikou a antisociálnym a agresívnym správaním. Násilným sa myslí zámerné ubližovanie iným postavám v hre. Štúdia preukázala, že deti medzi 4-8 triedou základnej školy preferujú hry s násilnou tématikou. Dôsledne preto zadefinujte pravidlá, aké hry môžu vaše deti hrávať a tiež sledujte, či tieto pravidlá rešpektujú.
Objavte s deťmi čaro počítačových hier aj vy
Vedci zo Arizona State University hovoria, že "rodičia prichádzajú o veľkú príležitosť , ak sa vyhýbajú hraniu počítačových hier so svojimi deťmi.“ Vedci vysvetľujú, že rodičia často nechápu, že o mnohé počítačové hry je potrebné sa deliť a môžu učiť mladých ľudí o vede, literatúre i riešení problémov."Hranie počítačových hier so svojimi deťmi dáva rodičom nespočetné množstvo spôsobov, ako nenápadne vložiť do hry aj ich vlastné výukové okamihy.“
Stredoškoláci napríklad potrebujú hľadať nové cesty k svojej nezávislosti – vzdialiť sa od svojich rodičov. Hranie hier môže byť naopak príležitosťou pre rodičov na otvorenie konverzácie s nimi. Inými slovami, ak chcete zo svojich detí viac ako len jednoslovné odpovede, podráždené pokrčenia plecami, pokúste sa hovoriť s nimi o hrách, ktoré milujú.
Sinem Siyahhan, asistent výskumu na Sanford School of Social and Family Dynamics, vysvetľuje, ako sa hry môžu stať „dôvodom na konverzáciu a nie na konflikt.“ Dodáva, že:"Pre dieťa je pekné učiť svojich rodičov hrať počítačové hry. Náš výskum potvrdzuje, že zdieľanie týchto zážitkov podporuje rozvoj rodinného puta, učenia a pohody.“
Psychológ Jordan Shiporo začal so svojimi dvoma synmi ( 5 a 7 rokov ) hrávať hry. Dnes to považuje za najlepšie rozhodnutie vo svojom živote. Deti tieto veci milujú, tak prečo sa rovnako nestať ich súčasťou? Ako sám hovorí: "Objavil som svet plný interaktívneho učenia, systematického myslenia, adaptívneho feedbacku a možnosť, že na hre založené učenie môže meniť spôsob, akým myslíme. Hráme sa spoločne a zároveň súťažíme. Smejeme sa, kričíme, objímame, chichoceme a prežívame spolu veľa zábavy."
Shiporo odporúča tri veci, ktoré môžete urobiť, aby ste zmenili počítačové hry z hrozby rodiny na príležitosť pre budovanie kvalitných a pevných rodinných vzťahov:
- Hrajte sa s vašimi deťmi. Toto nie je síce špecifická rada len pre počítačové hry. Kedykoľvek však vyšelte signál, že sa zaujímate o to, čo vaše deti robia, ste milujúcim a podporujúcim rodičom. Musí to však byť úprimné. Deti vašu falošnosť ľahko prekuknú.
- Hovorte spolu o hrách. Nestačí sa spolu iba hrať. Diskutujte spolu o detailoch. Nehovorte s nimi ako psychoterapeut. Bavte sa proste o tom, aká šialená grafika je v hre, aký silný bol váš protivník či ako bude vyzerať ďalší level. Ak požiadate dieťa, aby vám prezradillo svoju hraciu stratégiu, učíte ho, že vo svete dospelých je dôležité mať plán, experimentovať, teoretizovať i konať.
- Nechajte hru pokračovať, aj keď práve skončila. Komunikujte o hre aj keď sa nehráte. Môžete napr. požiadať dieťa, aby nakreslilo obrázok, kde je cieľ dosiahnutý. Podporuje to jeho predstavivosť.
Pre deti môže byť hranie počítačových hier veľmi obohacujúcim časom, no rovnako i veľmi škodlivým. Je to len na vás, rodičia. Ak sa chcete negatívam vyhnúť, absolútnu voľnosť detí pri výbere i hraní počítačových hier vylúčte. Inak sa vám systém zrúti a vy budete čoskoro bojovať s prvými príznakmi ich gamblerskej závislosti a neprimeraných správaním.
Pozrite si na záver zaujímavé video, kde jednoducho pochopíte, aké schopnosti môže hranie hier u vašich detí rozvíjať.
Foto: Deviantart 1) by Tielkric 2) by Olialnards
