Ak ste si doteraz mysleli, že na Slovensku nájdete nanajvýš hŕstku skautov a ide len o akýsi anglosaský výmysel, kde deti v rovnošatách pochodujú po lese a zbierajú bobríkov odvahy, budete prekvapení. Skauti stále existujú aj u nás, prispôsobujú sa dnešnej dobe a je ich viac, ako by ste čakali. Skautov sú na Slovensku tisíce a oduševnene vám budú rozprávať, čo skauting skutočne znamená.
Skauting slúži na rozvoj všetkých rozmerov človeka – fyzického, intelektuálneho, emocionálneho, sociálneho, charakterového a spirituálneho.
- Juraj Lizák, riaditeľ Ústredia Slovenského skautingu
Skauting vznikol ako nepolitická a neideologická organizácia. Jeho príbeh sa začal písať vďaka Angličanovi Robertovi Baden-Powellovi na prelome 19. a 20. storočia. Počas vojny napísal vojenskú príručku pre prieskumníkov, ktorú po vojne s nadšením začali čítať aj ostatní mladí chlapci. Fascinovala ich spätosť vojnových prieskumníkov s prírodou, čítanie stôp v teréne a veľké dobrodružstvá. Rozhodol sa, že príručku teda prepracuje a po prvom tábore pre deti, ktorý zorganizoval, napísal knihu Scouting for Boys. Predstavil v nej ideál chlapca ako hodnotovo založeného človeka, zadefinoval skautský zákon, sľub a navrhol organizačnú štruktúru skautského hnutia. Kniha sa stala akýmsi návodom pre život aktívnych a čestných mladých ľudí.
Skauti na hodnoty nezabudli
Skôr ako Robert Baden-Powell umrel, bolo po svete skautov niekoľko miliónov. Životný štýl a záujmy detí sa však za tie roky značne zmenili. Deti majú ďaleko viac možností a pri výbere sú povrchnejšie. Pýtajú sa, čo je teraz cool? Nuž skautská rovnošata, spánok v lese na ihličí, v stane, udržiavanie ohňa celú noc, chodenie „na latrínu“ a zbieranie bobríkov odvahy sa v tejto predstave okamžite možno neobjavia. Za životom skautov a rovnošatou sa však toho skrýva ďaleko viac a kto si vraj skauting zažil, neľutuje.
Juraj Lizák je riaditeľ Ústredia Slovenského skautingu a hovorí, že skauting slúži na rozvoj všetkých rozmerov človeka – fyzického, intelektuálneho, emocionálneho, sociálneho, charakterového a spirituálneho. Je skautom už od svojich 10 rokov a myslí si, že práve hodnotovo založené spoločenstvá ako je skautský oddiel, umožňujú deťom aj v dnešnej modernej pretechnizovanej dobe rozvíjať sa komplexne.
Ešte donedávna sme boli s prírodou spätý neporovnateľne viac a už to v nás vyvolávalo rešpekt voči okoliu, v ktorom sme žili a ľuďom, s ktorými sme sa denne stretávali. Dnes je to omnoho náročnejšie.
Ľudia sa uzavreli a žijú ďaleko izolovanejšie. Aj preto je stále ťažšie odovzdávať deťom hodnoty. - Juraj Lizák
Napriek tomu to skauti stále robia. „Ponúkame deťom komunitu, do ktorej môžu patriť a kde k tomuto učeniu prirodzene dochádza,“ vysvetľuje Juraj. To všetko sa odohráva v obrovskom množstve drobných skupín. „Malé sú práve preto, aby sme sa mohli každému dieťaťu venovať individuálne a pracovať na jeho osobnosti,“ vysvetľuje Juraj Lizák.
A čo robia dnešní skauti, keď sa stretnú?
Aj skauti sa za posledné desaťročia zmenili. Vynechali napr. učenie morzeovky v teréne a naopak učia deti počítačovú gramotnosť.
Skupinky skautov sa stretávajú na týždennej báze. Činnosti, akým sa venujú, sú naozaj rôzne. Deti vedú akýsi „starší súrodenci“, ktorých skauti volajú radcovia. Na začiatku roka si s deťmi povedia, čo by chceli robiť. „Majú brožúrku, kde je načrtnutá cesta, kam by sa mohli uberať a ony si vyberú body, ktoré by chceli robiť,“ vysvetľuje Juraj Lizák. Sú tam úlohy, ako zistiť svoj rodokmeň a naučiť sa, odkiaľ skutočne pochádzajú. Deti sa jej mesiac venujú, trávia čas so starými rodičmi, pátrajú po svojich koreňoch a všetko dokumentujú. Potom sa o svojich zisteniach rozprávajú. Alebo úloha typu „zisti, čo robí starosta.“ V takom prípade idú na miestny úrad a zisťujú, aké sú jeho povinnosti, právomoci, robia si fiktívne zasadanie. „Takýmto spôsobom sa učia, ako funguje spoločnosť a kde by sa v budúcnosti mohli aktívne zapájať,“ približuje Juraj Lizák.
Veľká časť skautingu však prebieha stále v prírode. A možno povedať, že je to ďaleko vzácnejšie ako kedysi. „Príroda nám nedá nič zadarmo. Preto sa skauti učia tráviť čas v prírode tak, aby jej rozumeli, neubližovali a aby ich povzniesla,“ približuje Juraj. Deti si po 2 týždňoch kempovania vážia bežné veci ako je čistá pitná voda alebo si dokážu postaviť vlastné stany od základov. „Aj rodičia sú z toho nadšení, lebo žijeme v dobe, kedy si nestíhame uvedomovať, že bežné veci, ktoré máme k dispozícii, nie sú samozrejmosť. V mnohých krajinách stále nie sú dostupné. Práve tieto týždne v prírode im dávajú príležitosť stretnúť sa s obmedzenými možnosťami a prirodzenejšie tráviť svoj voľný čas.“ Deti sem chodia iba za odmenu, že boli počas roka dobrými skautmi. Žiadny „neskaut“ sa sem na letný pobyt len tak nedostane.
A ako je to s elektronikou a malými skautmi?
„Je zaujímavé pozorovať, ako sa dnešné deti dostávajú mimo všetkej elektroniky, ktorú majú stále k dispozícii. Nezakazujeme im si ju vziať, ale trvá to prvé dva dni, kým sa im vybije. Potom nasledujú akési 2 dni nudy a až potom sa začínajú skutočne hrať. Presne tak, ako sa možno hrávali deti pred 50 rokmi. Hrajú sa s kameňmi, stavajú si hrádzu v potoku, naháňajú sa alebo vytiahnu karty.“
Ako výhodu vidí Juraj Lizák pri skautingu, že rozvíja deti komplexne. Mnohé deti chodia na jeden šport 5 krát v týždni. Medzi skautmi sa zoznámia s viacerými športmi, ale dostanú sa aj k spoločensky hodnotným aktivitám a naučia sa rôzne životne dôležité zručnosti.
Aby deti vnímali vážnosť svojho skautského statusu, stále sa riadia skautským zákonom a skladajú skautský sľub, ktorého autorom je samotný zakladateľ. Prvú skúšku skladajú až po pol roku, kedy už samy vedia, či ku skautom patriť chcú. Tá pozostáva z viazania uzlov, skautskej histórie a na tábore skladajú skautský sľub. „Ten hovorí, že si budú ctiť skautský zákon, pomáhať svojim priateľom a budú si plniť povinnosti voči svojej vlasti,“ vysvetľuje Juraj.
Skautský zákon
1. Na skautovu česť sa dá spoľahnúť.
2. Skaut je verný a oddaný.
3. Skaut je osožný a pomáha iným.
4. Skaut je priateľom všetkých ľudí dobrej vôle a bratom každého skauta.
5. Skaut je zdvorilý.
6. Skaut je ochrancom prírody a cenných ľudských výtvorov.
7. Skaut je poslušný voči rodičom, predstaveným a vodcom.
8. Skaut je veselej mysle.
9. Skaut je sporivý a hospodárny.
10. Skaut je čistý v myšlienkach, slovách a skutkoch.
Takmer sedem tisíc skautov
Na Slovensku je podľa Juraja Lizáka k dnešnému dňu takmer 7 tisíc skautov. Štruktúra samotného skautského hnutia je v skutku rozsiahla. Od malých skupiniek, ktoré sa volajú oddiely až po najvyšší orgán tzv. Náčelníctvo. Nemusíte jej rozumieť. Podstatný je individuálny prístup k dieťaťu na jej konci, ktorý ho obohatí na celý život.
Najmenší skauti sú prváčikovia, ktorí patria do najmladšej kategórie a volajú ich Vĺčatá a Včielky. Starší, druhostupniari, sú vo veku od 11- 15 rokov a potom sú stredoškoláci a vysokoškoláci, ktorých volajú mladší a starší roveri. To sú tí „starší bratia a sestry“, ktorí deti počas celého roka vedú.
Juraj Lizák vysvetľuje, že núdza u nich vôbec nie je ani o stredoškolákov, ktorí by už mohli mať skutočne rôzne záujmy. „Pridávajú sa k nám takí, ktorí sú už hodnotovo viac vyprofilovaní a hľadajú spoločenstvo, ktoré zdieľa podobné hodnoty a kde by sa mohli realizovať,“ dodáva. Podobne je to i s dievčatami. „Kedysi bol skauting vnímaný ako vhodný hlavne pre chlapcov. Dnes už môžem povedať, že máme takmer rovnaký počet chlapcov i dievčat,“ dodáva.
Organizácia skautov má aj medzinárodný rozmer a deti so svojimi vedúcimi pravidelne cestujú do zahraničia na skautské stretnutia alebo výmenné pobyty. Spoznávajú tak iné kultúry, nadväzujú nové priateľstvá a vzájomne sa inšpirujú, ako by svojou drobnou činnosťou mohli zlepšiť celý svet. Mottom skautov je totiž zanechať svet lepším, ako sme ho našli. Umožňuje im to fakt, že skautské hnutia sú takmer všade vo svete, okrem krajín s totalitným režimom ako Čína či Kuba. Tento rok sa napríklad slovenský skauti chystajú na veľké celosvetové stretnutie na Island a ďalšia skupinka plánuje cestu do Mongolska.
Mottom skautov je zanechať svet lepším, ako sme ho našli.
– Juraj Lizák, riaditeľ Ústredia Slovenského skautingu
Učia sa tu vzájomne klasické táborové zručnosti ako si vystrúhať lyžičku, ale aj rôzne iné zaujímavé veci. „V tomto sú napr. veľmi dobrí holandskí skauti. Sú špecialisti na viazané stavby. Teda nepoužívajú pri stavaní žiadne šróby alebo klince, ale všetko dokážu zviazať špeciálnymi uzlami. Keď sme boli vo Švédsku, tak tam zviazali Ruské koleso vo veľkosti 3-podlažnej budovy, ktoré bolo normálne funkčné,“ opisuje Juraj.
Skauting odchoval elity národov
Skauting sa často skloňuje ako hnutie, ktoré vychovalo úspešných ľudí. Spája bývalého britského predsedu vlády Tonyho Blaira, futbalistu Davida Beckhama, tenistu Andrewa Murraya, hudobníka Sira Paula McCartneyho, bývalého prezidenta USA Baracka Obamu či miliardára Billa Gatesa a prezidenta Václava Havla. Všetci z nich boli roky skautmi. Stať sa skautom nie je len o prežití jedného letného kempu kdesi v lese, ale celkovej filozofii, ktorú zažijú.
Skauti hovoria, že tieto zážitky sú niečo, čo ich obohatilo na celý život a ukázalo im nové cesty. Zo Slovákov sa ku skautingu verejne hlásil herec Július Satinský, riaditeľka Ligy proti rakovine Eva Siracká či Matej Sapák, riaditeľ LEAF Academy, alebo Pavel Hrica, programový riaditeľ Nadácie Pontis. Skautské princípy, ku ktorým ich viedli v detstve, si vzali aj do dospelosti a ďalej razia cestu lepšieho sveta.
Nie je bezpredmetné, s kým trávime svoj drahocenný čas. Hovorí sa, že to s akými ľuďmi sa obklopujeme, predurčí našu budúcnosť. Vyberajte pre svoje deti spoločenstvá, ktoré budú pre nich v budúcnosti skutočným obohatením.
_1498479638.jpg "Sympózium / Zdroj: Slovenský skauting")
