Andy Winson je uznávaný spisovateľ a kouč, ktorý prednášal pre tisícky ľudí v Európe na školách pre študentov a pedagógov. Pôsobí ako „kouč“ vrcholových športovcov, lídrov a TOP manažérov firiem rôzneho zamerania. Presadzuje myšlienku, že všetko, čo hľadáme je už od narodenia v nás. Jeho cieľom je pomáhať ľuďom prekonávať samých seba a dosahovať svoje vytúžené ciele tak, aby sme boli schopní žiť radostný a naplnený život. Je popredným slovenským šíriteľom (NLP) Neurolingvistického programovania a tiež jediným medzinárodne certifikovaným inštruktorom firewalkingu na Slovensku. Napísal knihu Mysli, konaj, zbohatni.
Čím ste boli predtým, ako ste sa stali motivátorom a koučom, ktorý mení životy ľudí? Ako ste zistili, že je vašim životným poslaním viesť ľudí k objavovaniu svojich vlastných schopností?
Vyštudoval som Fakultu telesnej výchovy a športu, aktívne som športoval a už počas štúdia som navštevoval rôzne semináre a kurzy zamerané na osobnostný rozvoj. Pripravoval som tiež rôzne tréningové programy pre športovcov, viedol ľudí k tomu, že aj keď boli psychicky unavení, dokázali v sebe nájsť silu. Súbežne s tým som sa zapájal do projektov, ktoré súviseli s oblasťami zdravia, kozmetiky a športu. Po absolvovaní štúdia som sa začal venovať finančníctvu a keďže sa mi darilo a môj tím dosahoval nadštandardné výsledky, chcel som si túto pozíciu nielen udržať, ale ju ďalej posilňovať. Tak som vymýšľal stratégie a spôsoby a učil sa u tých najlepších. V podstate som 16 rokov aktívne pracoval na získavaní rôznych nástrojov o tom, ako pracovať so svojou mysľou. Viedol som ľudí, motivoval ich a skutočne dosahovali nadštandardné výsledky a v mojom tíme vyrástlo niekoľko milionárov. Všetky tieto aspekty ma priviedli k tomu, čím som dnes. Zároveň ma toto poslanie bavilo a napĺňalo. Keď som napríklad stretol človeka, ktorý bol presvedčený o tom, že sa niečo nedá a nejde to a po krátkej práci s ním zmenil postoj, emócie, pocity, a výsledky v jeho živote, bol to pre mňa úžasný pocit. Bavilo a stále ma baví, keď si ľudia plnia ciele, ktorým predtým vôbec neverili.
Videla som v televízií vaše vystúpenie, kde ste predvádzali firewalking. Zaujímalo by ma, prečo sa ľudia dávajú na firewalking. K čomu ich to má viesť?
Ľudia sa nedávajú na firewalking, pretože by ho brali ako adrenalínový šport. Je to názov úkonu, počas ktorého človek kráča bosý po žeravých uhlíkoch. Cieľom však nie je prejsť sa len tak po nich, ide o oveľa hlbší zmysel a efekt. Už v dávnej minulosti používali tento rituál rôzne kmene k zmene chlapca na chlapa – muža. Transformačný zmysel v ňom objavili aj šamani či kňazi. Ono totiž platí, že oheň je pravda. Človek sa popáli vtedy, ak jeho myseľ nie je nastavená, tak ako by mala v danom okamihu byť. Firewalking je veľmi silný zážitok, nakoľko nám logika hovorí, že nie je možné prejsť po žeravých uhlíkoch, ktoré majú reálne 500 až 700 stupňov Celzia a nepopáliť sa. Mozog a vedomie to neprijímajú a zrazu, keď to človek dokáže, je aj jeho mozog pripravení zmeniť tento vzorec a prijať nový vzorec či program. Často počujem reakcie: „ Keď som dokázal toto, tak už dokážem čokoľvek“. Firewalking je teda silný transformačný proces a je určený najmä pre ľudí, ktorí bojujú s nejakými strachmi, majú pred sebou odvážne ciele , prípadne ich brzdia rôznorodé bloky na ceste k ich naplneniu.
Čo považujete u ľudí za úspech? Kedy myslíte, že prídu do bodu a povedia, že sú úspešní a spokojní s tým čo majú? Existuje vôbec také štádium?
Človek je úspešný vtedy, ak má v harmónií svoj život, cíti sa úspešný a je za takého aj považovaný. Pre niekoho je to číslo na bankovom konte, iný si môže doma pred zrkadlom hovoriť, že je úspešný, ale jeho okolie ho tak nevníma. O našom úspechu totiž rozhoduje prostredie, v ktorom sa práve nachádzame, čo však neznamená, že keď nás prostredie definuje ako úspešných, my sa tak musíme cítiť. To, či sa cíti človek úspešný, je prepojené s tým, čomu verí, aké má kritériá a hodnoty stanovené pre úspech. A keď zastane v bode, že už úspešný je, má dve možnosti. Začne napredovať, alebo postupne zomierať. V tomto prípade to môže znamenať aj to, že začne oddychovať a rozhliadať sa po tom, čo ďalej. Potrebuje totiž ďalšiu métu a cieľ, ktorým sa bude vyvíjať jeho život.
Napísali ste knihu Mysli, Konaj, Zbohatni. Ako by ste ju charakterizovali?
V tejto knihe sa venujem mysli ľudí , ich vnútornému nastaveniu a presvedčeniam, ktoré majú spojené s peniazmi. To priamo súvisí s tým, prečo je obsah našich peňaženiek, aký je. Zrkadlom o tom, či vie daný človek podnikať a narábať s peniazmi je množstvo peňazí na jeho bankových účtoch a hodnota čistého majetku. Ďalšia časť knihy je venovaná akcií, teda konkrétnym cvičeniam, ktoré človeka podnietia k tomu, aby nebol len informovaní. V súčasnej dobe je človek preinformovaný, ale často nevie, akú akciu má urobiť. Táto kniha pomáha ľuďom, sú tam akcie, informácie, ktoré pomáhajú a ak ich budú čitatelia nasledovať, naučia sa lepšie pracovať s peniazmi, ako to robili doposiaľ.
Mávate na svojich stretnutiach mnoho žien? Aké sú to ženy? S akými problémami za vami najčastejšie prichádzajú?
Zaujímavé je, že väčšinou je na mojich akciách viac žien, ako mužov. Je to spôsobené najmä tým, že ženy sú viac naklonené práci na sebe, na svojom osobnostnom rozvoji. Na moje tréningy chodí rôzne spektrum žien od študentiek, učiteliek, administratívnych pracovníčok, cez nezamestnané, až po podnikateľky a manažérky. Prichádzajú s fóbiami, strachmi, finančnými problémami, nadváhou či obezitou, či nevyváženými partnerskými vzťahmi. Sú to teda všetky základné životné oblasti, v ktorých človek chce byť šťastný a spokojný.
Často sa stretávam s tým, že mnoho mamičiek je po materskej dovolenke frustrovaných z hľadania práce. Akoby si po tomto životnom zlome nedokázali nájsť na svete svoje miesto. V čom vidíte zásadný problém?
Ten spočíva v tom, že ešte predtým ako si založili rodinu, bolo ich zásadným životným cieľom nájsť si skvelého muža, porodiť deti, mať krásny dom a auto a ísť na rodinnú dovolenku. A to je kameň úrazu. Ak toto žena dosiahne, a nemá ďalšie poslanie ani cieľ, kam chce ísť, zrazu zistí, že komunikuje len so svojimi deťmi a všade naokolo je prázdno. Toto je dôvod, prečo sú ženy frustrované. Ďalším problémom je to, že si hľadajú prácu a nie to, čo by ich v živote napĺňalo a urobilo ich šťastnými. Namiesto toho si riešia základnú životnú potrebu zabezpečenia peňazí. A toto je veľmi častý prípad mnohých mamičiek.
Ako by sa s tým mali popasovať?
Je dôležité, aby si zadefinovali, ako má ich život vyzerať. Vedieť, čo ich baví a napĺňa. Môžu pritom začať položením si otázky: Čo by som robila, ak by som mala na účte 5 miliónov euro a nemusela teda robiť svoju prácu pre peniaze? Už počujem, ako niekto hovorí, že nie každá práca človeka uživí. Toto platí len v takom prípade, ak človek nevie, ako svoju znalosť a vedomosť posunúť ďalej. Poznám veľa ľudí, ktorí aj v čase krízy zarobili na tom, že začali robiť to, čo ich baví a napĺňa. A toto je riešenie aj pre mamičky po materskej – aby mali stále úsmev na tvári.
Mnoho matiek má tiež problém s motivovaním svojich detí. Deti sú veľmi pohodlné a nevidia zmysel v podávaní vyšších výkonov. Väčšina najbohatších a úspešných ľudí bola pre niečo zanietená už v detstve. Toto akoby dnešným deťom chýbalo...
Motivovaniu k čomu? Ako vie rodič, čo je pre dieťa to najlepšie? Rodičia chcú väčšinou zo svojich detí super športovcov, lekárov, právnikov. Alebo chcú z nich vychovať svoje kópie a súčasne si želajú, aby boli šťastné, bohaté, úspešné. Preto, aby boli právnici, lekári či futbalisti sú ochotní urobiť takmer čokoľvek. Sledujú však, k čomu inklinujú ich deti? Dali im priestor na to, aby vyjadrili, čo ich baví a napĺňa? Aký priestor im vytvárajú rodičia, keď sú od rána do večera v práci. Nečudujme sa tomu, ak dnešné deti sedia za počítačmi – veď to robí aj väčšina dospelých, len v trochu inom kontexte. Pokiaľ ide o súťaživosť, naše deti nie sú pohodlné a nie je pravda ani to, že nevidia zmysel v podávaní vyšších výkonov. Je to len otázka ich vlastnej motivácie. Mali by sme sa pozrieť aj na to, aký sme pre naše dieťa vzor. Navyše, nemali by sme zabúdať na to, že akýkoľvek nezáujem môže byť spojený s nejakými rodinnými problémami, ktoré si dieťa kompenzuje svojským spôsobom. A zanietenosť? Tá deťom nechýba. Veď sa len pozrite, ako sa hrajú a šantia. Je na nás, aby sme ich správne podnietili k nejakej konkrétnej činnosti. U dieťaťa treba rozvíjať tri nevyhnutné súčasti jeho bytosti. A to sú myseľ, telo a duša (alebo dušu môžeme pomenovať aj vnútorné ja). Ako rodič potrebujete vytvoriť prostredie na to, kde sa bude vaše dieťa dostatočne fyzicky hýbať, trénovať a predcvičovať svoju myseľ (o to sa deťom v škole starajú dostatočne) a dať mu príležitosti aby sa duševne rozvíjalo (umenie, maľovanie, hudobný nástroj, tanec ...)
Myslíte si, že je vhodné vyhľadať odborníka ako ste vy s takmer dospelým dieťaťom, ktoré si vyberá vysokú školu a rozhoduje sa o svojej budúcnosti, ale netuší, čo so svojim životom chce urobiť? Vie mu človek ako vy dať nejaké odpovede?
Nebudem mu dávať odpovede, ale klásť otázky, a on na tie odpovede príde sám. V tomto smere ma veľmi dobre „trénujú“ študenti, keď prednášam na školách. Pre nich ste stále len človek,– či ste úspešný alebo nie. A vo veku 14 – 16 rokov vám deti dajú patrične pocítiť ak ich nezaujmete. Rodičia chcú v dobrej viere dávať svojim deťom rady, ale možno tadiaľto cesta nevedie. Človek totiž získava správnu motiváciu vtedy, ak prichádzajú odpovede a rozhodnutia z jeho vnútra. A na to, aby prišli, je potrebné klásť správne otázky a mať správne podnety.
Je možné motivovať k tomu, aby si žena našla partnera podľa svojich predstáv?
Je to možné, otázne je, čomu verí. Ak tomu, že to dosiahne, tak sa tak stane. Podľa zákona prírody máme tendenciu hľadať si partnera v prostredí, v ktorom vyrastáme a podľa nastavených vzorcov. Veľa žien nevie, kto je ideálny muž, aké má mať vlastnosti alebo aj výzor. Majú vidinu, nejakého drsného alebo sladkého filmového hrdinu. Povedia, že je to Brad Pitt, ale skutočne, koľko žien a aj mužov si sadne a napíše si na papier svojho ideálneho kandidáta – človeka, s ktorým si vie predstaviť prežiť svoj život? Málokto. Lenže k tomu, aby ste našli to čo hľadáte, je potrebné vedieť čo hľadáte.
