Podľa prieskumu MESA10 si väčšina ľudí myslí, že „Všetky deti v predškolskom veku majú rovnakú možnosť chodiť do materskej školy, než začnú navštevovať základnú školu.“ No je to naozaj tak?
Rozprávali sme sa s MARTINOU KUBÁNOVOU, analytičkou expertného tímu projektu TO DÁ ROZUM, ako sú mladým rodinám dnes skutočne dostupné materské školy, aké bariéry im stále bránia využívať predškolské zariadenia a ako z toho celého von.
V presvedčení, že do materskej školy môže chodiť každý, žije asi väčšina ľudí, kým sa im nenarodia vlastné deti. Aká je teda realita?
Realita vôbec nie je taká ružová. V prvom rade, každá obec nemá materskú školu. Chýba v tretine obcí. Rodičom teda ostáva len možnosť voziť dieťa do inej obce, ak má voľné miesta a vedia si rodičia zaplatiť poplatok. Ten býva totiž pre deti z iných obcí často vyšší.
Druhá vec je kapacita škôlok. Prednosť pri prijímaní do škôlky majú predškoláci, teda päťročné deti, ktoré majú o rok nastúpiť do základnej školy. Zo všetkých päťročných detí je v škôlkach 80 %. Predškolákov máme teda v škôlkach najviac, ale zďaleka nie všetkých. Mladších detí máme v škôlkach ešte menej. Kvôli nedostatku miest býva potom často problémom umiestniť trojročné deti.
Aký je počet odmietnutých žiadostí za posledný školský rok 2016/2017 a aké sú ďalšie prognózy?
Počet odmietnutých žiadostí v minulom roku bol 12 500 a v posledných rokoch sa pohybuje okolo tohto počtu. Najviac zamietnutých žiadostí je v mestách Bratislava a Košice a v okrese Senec, ale vysoké čísla sú aj v okresoch Banská Bystrica, Žilina, Trnava a ďalších.
Prognózy naznačujú, že v tomto roku sme dosiahli vrchol počtu detí v škôlkarskom veku, a potom príde postupný pokles. Ale treba povedať, že v rôznych okresoch a obciach sa bude táto situácia líšiť. Napríklad vo viacerých okresoch na Orave a Kysuciach, tiež v Prešovskom kraji bude aj o päť rokov počet detí v škôlkarskom veku rásť.
Prečo sa tento scenár s nedostatkom miest každoročne opakuje? Nevedeli sme sa na zvýšené počty určitých ročníkov detí pripraviť dostatočne vopred?
To je dobrá otázka. Sú tu dotačné programy na rekonštrukciu a výstavbu škôlok. Nové miesta sa postupne vytvárajú, posledných sedem rokov celkový počet detí v škôlkach rastie, ale súhlasím, že tempo ešte stále nestačí potrebám.
Dá sa povedať, aká skupina je najviac zastúpená medzi odmietnutými rodičmi a deťmi?
Podľa veku sú to hlavne rodičia mladších detí, pretože päťročné deti sú prijímané zo zákona prednostne. Pri prijímaní do škôlok je tiež často kritériom, či sú rodičia zamestnaní. Takže medzi zamietnutými žiadosťami sú aj tie, kedy napríklad matka je ešte doma s mladším dieťaťom. Ale sú aj situácie, kedy si napríklad matka už chce začať hľadať prácu.
Čo to pre ňu znamená v tejto situácii?
Konkrétne v takomto prípade je to začarovaný kruh. Matka si chce nájsť prácu, ale nemôže, lebo dieťa nemá umiestnené v škôlke. Zároveň má škôlka stanovené kritérium, že dieťa prijme, len keď je matka už zamestnaná.
Aké sú ďalšie bariéry, ktoré bránia nástupu detí do škôlok? Je to len nedostatok miest?
Chýbajúce miesta sú určite hlavnou prekážkou. Ale sú aj ďalšie prekážky, napríklad financie. Štát u nás za všetkých predškolákov hradí poplatok za pobyt v škôlke. Okrem toho musia rodičia sami platiť aj za stravu a prispievať na ďalšie typické výdavky, napríklad hygienické prostriedky pre MŠ, príspevok do rodičovského združenia, mimoškolské akcie, atď., čo každý mesiac predstavuje značnú čiastku, rádovo niekoľko desiatok eur na každé dieťa. Časť ľudí v hmotnej núdzi síce poplatok za škôlku neplatí ani pri mladších deťoch a má nárok na dotovanú stravu, ale ostatné náklady sa týkajú aj ich. Tieto dotácie však nemôžu využiť matky na rodičovskej dovolenke (sú nad hranicou hmotnej núdze), preto z ekonomických dôvodov staršie dieťa do materskej školy často vôbec nezapíšu.
Ako je to u detí s postihnutím? Patria medzi tých odmietaných žiadateľov? Na čo narážajú títo rodičia?
Sú škôlky, ktoré prijímajú deti s postihnutím, ale sú aj mnohé prípady, kedy ich bežné materské školy odmietnu prijať. Závisí to výlučne od rozhodnutia riaditeľky. Na rozdiel od základných škôl nemôžu škôlky požiadať ministerstvo o financie na asistentov navyše. Preto ich v škôlkach pôsobí relatívne málo, len okolo stovky. Záleží vždy na samospráve, či dá na asistentov financie navyše. Niektoré ochorenia si vyžadujú tiež to, aby deťom boli podávané lieky, napríklad inzulín pri cukrovke. Učiteľky v škôlkach poukazujú na to, že pri 20 – 25 deťoch v triede potrebujú vtedy kvalifikovaného asistenta alebo zdravotnú sestru. Problémom môže byť aj to, že škôlky často nie sú bezbariérové.
Ako to dnes vyzerá s rozširovaním kapacít škôlok, o ktorých vláda toľko hovorila?
Sú viaceré výzvy na rozširovanie kapacít materských škôl. Keď ministerstvo školstva zverejnilo v roku 2015 prvú dotačnú výzvu k materským školám, tak uviedlo, že chce dosiahnuť, aby bolo do roku 2020 v materských školách 95 % detí vo veku 4 až 5 rokov. Teraz v roku 2017 tam máme 80 % 5-ročných detí a 70 % 4-ročných detí. Ak sa financie a tempo výrazne nezvýšia, ministerstvo svoj cieľ určite nedosiahne.
Plánujeme zavedenie povinnej predškolskej prípravy detí. Predpokladáte, že tam problémy s kapacitami viac nebudú?
To určite budú. Ak do škôlok deti v predškolskom ročníku povinne pribudnú, logicky bude menej miest pre mladšie deti, ktoré je problém umiestniť aj teraz.
Aký počet detí dnes absolvuje predškolskú prípravu?
Dnes celá pätina detí vo veku päť rokov nechodí do materskej školy. Výrazne menšia je účasť rómskych detí a spomedzi nich najmä deti, ktoré vyrastajú v osadách. Viac ako polovica rómskych detí vôbec nechodí do škôlky až do nástupu na základnú školu.
Do akej miery dokáže ovplyvniť úspešnosť dieťaťa v škole to, že navštevovalo materskú školu?
Existujú viaceré štúdie, ktoré poukazujú na súvislosť medzi absolvovaním predškolskej prípravy a ďalšími výsledkami. Napríklad OECD zistila, že študenti, ktorí navštevovali predškolské zariadenia, dosahujú lepšie výsledky v testovaní PISA. Pričom tie výsledky sú lepšie, ak predškolské vzdelávanie trvalo dlhšie a ak prebiehalo v triedach s menším počtom detí a pri vyšších výdavkoch štátu na škôlky. Štúdie zamerané konkrétne na dospelých Rómov ukazujú, že ak absolvovali v detstve predškolskú prípravu, tak je výrazne väčšia pravdepodobnosť, že dokončia strednú školu. Tiež platí, že väčší počet z nich sa potom zamestná.
Čo majú odmietnutí rodičia podľa vás robiť? Mnohí z nich si súkromné zariadenia dovoliť nemôžu.
Nie je to ľahká situácia. Niekomu sa podarí ju riešiť s pomocou rodiny, niekto platí opatrovanie detí alebo súkromné zariadenie. Tieto možnosti sú ale skôr vo väčších mestách, najviac súkromných zariadení je v Bratislavskom kraji. To súvisí, samozrejme, s tým, že práve ľudia vo väčších mestách a v samotnej Bratislave zarábajú viac a môžu si tieto náklady dovoliť.
Dostávajú sa rodiny s deťmi do začarovaného kruhu, kedy sa matky rozhodnú nenastúpiť do práce, lebo by zarobili len o niečo viac, ako by ich stála súkromná materská škola?
To áno, ale niekedy jednoducho inú možnosť nemajú a do takej práce nastúpia, ak nechcú prísť o pracovné miesto. Hneď, ako je to možné, snažia sa získať miesto v bežnej materskej škole. Poznám ale aj matky, ktoré počas tohto obdobia začali pracovať v inej oblasti alebo postupne rozbehli vlastné podnikanie.
Čo by mohlo v tejto situácii mladým rodinám pomôcť?
V prvom rade potrebujeme viac kapacít, teda viac miest pre deti. A zlepšiť ich finančnú dostupnosť. Lebo ak je napríklad dnes rodič nezamestnaný, určite ušetrí náklady, ak si nechá dieťa doma, ale dieťaťu zase chýba kontakt s rovesníkmi a môže zaostávať v predškolskej príprave. Treba si uvedomiť, že škôlka nie je len miesto na „babysitting“, ale pomáha deťom aj pri ich rozvoji v mnohých oblastiach.
Ako je to s prístupom k materským školám u našich zahraničných susedov? Sú im miesta garantované štátom?
Jedna vec je, že v Európskej únii je celkovo dostupnosť oveľa vyššia. Európsky priemer je na úrovni, že až 94 % detí od 4 rokov po začiatok školskej dochádzky navštevuje predprimárne vzdelávanie. Druhá vec je, keď sa pozrieme na zmeny, ktoré v posledných rokoch spravili v susedných krajinách. Nemôžeme sa potom vyhovárať, že sa tieto veci nedajú rýchlejšie zlepšiť.
Dokázali sa na zvýšené počty detí pripravovať zodpovednejšie?
Poľsko, Maďarsko aj Česko dnes garantujú voľné miesta v materských školách pre všetky deti v určitom veku, prípadne kombinujú aj povinný jeden alebo viac rokov predškolskej prípravy.
Konkrétne, v Poľsku je predškolské vzdelávanie povinné pre 6-ročné deti, garantované miesta sú pre všetky 5-ročné a 4-ročné deti, od roku 2017 aj pre 3-ročné. V Česku bude od septembra 2017 povinné predškolské vzdelávanie pre 5-ročné deti, s garanciou miesta pre všetky 4-ročné deti, v nasledujúcich dvoch rokoch sa garancia miest rozšíri aj na 3-ročné a 2-ročné deti. Lídrom v dostupnosti je Maďarsko, tam je účasť detí dokonca nad európskym priemerom na úrovni 95 %. Dnes je v Maďarsku povinné predškolské vzdelávanie pre všetky deti od veku 3 rokov, ale k tejto zmene tam došlo postupne. Výrazne investovali do výstavby zariadení, zaviedli dotácie pre deti zo znevýhodňujúceho prostredia a zároveň samosprávy postupne dostali povinnosť garantovať voľné miesta.
MARTINA KUBÁNOVÁ
Pôsobí ako výskumníčka v SGI – Inštitúte pre dobre spravovanú spoločnosť a ako prekladateľka. Venuje sa najmä témam ako financovanie vzdelávania, vzdelávanie marginalizovaných rómskych komunít, súkromné doučovanie, evaluácia vzdelávacích projektov. Spolupracovala na viacerých projektoch v tejto oblasti, napr. Dobrý štart s Rómskym vzdelávacím fondom a International Step by Step Association. Vysokoškolské vzdelanie získala na Ekonomickej univerzite a vyštudovala Aplikovanú ekonómiu na Academia Istropolitana Nova.
Pracuje na projekte MESA10 To dá rozum ako analytička a odborná garantka pre oblasť predprimárneho, základného a stredného všeobecného vzdelávania.
