GABRIELA HERÉNYIOVÁ je psychologička, učí na Filozofickej fakulte na Katedre psychológie Univerzity Komenského v Bratislave a zameriava sa na školskú psychológiu.
Rozprávali sme sa, ako je v živote dieťaťa dôležitý jeho správny nástup do školy, čo všetko dokáže ovplyvniť priskorý alebo neskorý nástup do školy a prečo by malo hneď v úvode každé dieťa v škole zažiť pocit úspechu.
Kedy je povinný podľa zákona zapísať rodič dieťa do školy?
Ak dieťa dovŕši do 31. augusta 6 rokov, rodič je vždy povinný dieťa zapísať do školy. Či do nej nasledujúci školský rok nastúpi alebo nie, to je už vecou psychológov, resp. rodičov. Psychológ môže na základe vyšetrenia povedať, že dieťa nie je pripravené, ale ak sa rodič rozhodne, že ho dá do školy, tak je to jeho vec.
Aké problémy môžu nastať, ak dajú rodičia nezrelé dieťa do školy?
Dieťa môže celý čas iba dobiehať svojich spolužiakov a keď ich doženie, tak tí sa zas posunú o kúsok ďalej. Sú to deti, ktoré nestíhajú a sú vďaka tomu stále na chvoste. Nikdy vlastne necítia pocit úspechu, ktorý je pre ľudské napredovanie a motiváciu veľmi dôležitý. Ak je dieťa stále neúspešné, v škole sa mu nedarí, začne sa vzdávať. Je prirodzené, že ak nám niečo nejde, nebudeme to robiť. Každé dieťa si potrebuje zažiť vlastný pocit úspechu a mali by sme mu tú šancu dať. Učiteľka ho môže pozitívne motivovať, no ono sa už samé dokáže porovnávať so spolužiakmi a vidí, že nie je na tom dobre. Jeho sebavedomie sa týmto priskorým nástupom do školy absolútne zníži. Môžeme zabrániť tomu, aby sme pokazili dieťaťu život. Ak je však pripravené, dajme ho tam. Nie som za žiadne predlžovanie detstva.
Je teda lepšie, ak sme na vážkach, či dieťa do školy dať alebo nie, voliť radšej odklad školskej dochádzky?
Je to lepšie. Netreba brať nástup do školy ako výzvu. Môže to dieťaťu iba ublížiť. Každé dieťa si ten úspech musí zažiť hneď v prvom ročníku. Radšej mu odporúčam počas škôlky pridať navyše nejaký krúžok, ale netlačiť ho do školy.
Nebolo by riešením posunúť aj u nás nástup do školy na 7 rokov podobne ako to majú vo Fínsku či Estónsku?
Vo Fínsku sú už v tomto veku deti určite na školu zrelé. Osobne sa mi to veľmi páči. V tom veku už dieťa vie, o čom škola je. Hlavne koncentrácia a myslenie je lepšie. U nás je to 6 rokov a vidíte, že hoci je mnoho detí na školu už zrelých, kopec ešte nie je. Každý mesiac je v tomto veku dôležitý. U nás vek 6 rokov vychádza z histórie, takže meniť sa to asi tak skoro nebude. Voľakedy sme ale nerobili ani žiadne testy zrelosti. Dnes už máme prepracovaný systém na zisťovanie problémov, ktoré môžu nastať a dokážeme im predchádzať.
V čom dnes najčastejšie 6-ročné deti zaostávajú?
Stáva sa, že hoci má dieťa skvelú pamäť, jeho jemná motorika je slabá. Táto palcová generácia nemá zvládnutú motoriku. To znamená, že nevedia vyfarbovať alebo jesť príborom. Obrovský problém je dnes aj ceruzka. Kedysi bola ceruzka a papier základ každej detskej hry. Teraz deti majú tablety, mobily a hrajú sa s tým. Poznajú písmenká, ale nevedia ich nakresliť. Pomáha sa im teraz rôznymi spôsobmi, napr. tlačeným písmom. Jemná motorika však nie je len o písaní. Je potrebná na rôzne práce, rôzne učebné odbory ako automechanici a pod. Je dôležité, ak sa zistí, že dieťa v niečom zaostáva, tak mu v tej oblasti aj pomôcť.
V čom by malo byť dieťa pred nástupom do školy zrelé?
U dieťaťa je potrebná emocionálna, psychická, fyzická zrelosť. Stačí, že v niektorej z týchto oblastí je pozadu, je potrebné to zlepšiť. Fyzicky zrelé znamená, že musí mať určitú výšku a váhu. Mentálna zrelosť je dôležitá preto, aby sa dieťa dokázalo chvíľku vnímať. Deti majú pozornosť veľmi krátku, ale aj to sa dá natrénovať. Dôležité je, aby sa pred nástupom do školy vedeli sústrediť na jednu činnosť.
Ako sa to dá s deťmi trénovať?
Viesť ich k tomu, aby si upratovali za sebou hračky. Dôležité je, aby dokázali ukončiť činnosť, ktorú robia. Tým sa učia sústredeniu. Žiadne veľké veci do nich nemusíme chcieť. Stačí, ak upracú lego, alebo dokončia výkres. Jednoducho trvať na tom, že veci je potrebné dokončiť. Dnešné deti sú totiž obklopené množstvom hračiek, podnetov a nevedia ani s čím sa skôr hrať. Práve v predškolskom veku je dôležité, aby sa dieťa hralo dlhšie s jednou hračkou a aby sme ho k tomu aj viedli a nedávali mu stále nové podnety, aby sa nevedelo sústrediť na nič. Sú aj deti perfekcionisti, ktoré mávajú dosť ťažký život. V nich to, bohužiaľ, zostáva.
Čo predstavuje sociálna zrelosť?
Tam je dôležitá schopnosť dieťaťa začleniť sa do kolektívu, aby nebolo naviazané len na mamu. Neplakalo bez nej. Tiež by si rodičia mali všímať, či deti nie sú veľmi majetnícke a nenárokujú si mať stále jedného človeka len pre seba. Dieťa si nemôže majetnícky nárokovať pozornosť učiteľky alebo spolužiaka. Je potrebné vysvetľovať, že nepatríme nikomu. Nemali by sme to ignorovať, ak tieto signály badáme už doma voči sebe, lebo v kolektíve detí môžu vyplávať na povrch ako problém.
Dieťa sa tiež napr. musí vedieť porovnať s ostatnými. Z domu príde s tým, že je najlepšie na svete, ale tu sa musí konfrontovať s ostatnými spolužiakmi, ktorí sú rovnako pre svojich rodičov tí „naj.“ Musí vedieť prehrávať, súťažiť, aj požičiavať veci. Je to celé strašne komplikovaný systém.
Dokáže aj sám rodič rozpoznať, že je dieťa ešte sociálne nezrelé na školu?
Rodič by na to mohol prísť, alebo pani učiteľka v škôlke určite. Tieto deti nadväzujú ťažko priateľstvá aj v škôlke. Sú to často deti introvertné, také čo majú strach z ľudí a mamička je veľmi ochraňujúca. Samé nie sú schopné urobiť nič. Takéto deti by obzvlášť mali viesť k samostatnosti. Dať im niečo v obchode kúpiť, nechať ich prejsť samé niekde. Samozrejme dieťa treba sledovať, ale jeho pocit samostatnosti je dôležitý, že samé niečo dokázalo. Sú však deti, ktoré mamy nepustia a ohromne ich strážia. Tieto deti bývajú často sociálne nezrelé. V žiadnom prípade by tiež rodičia nemali deti strašiť školou. Často počujem kdekoľvek vetu: „Veď počkaj, v škole ťa naučia!“
Môže mať priskorý nástup negatívny vplyv aj na správanie dieťaťa?
Ak ho dáme priskoro, tak nastávajú problémy v správaní, v komunikácii, býva vytesňované z triedy, smejú sa mu, môže tu dochádzať k šikane. Dôvod je to, že je iné a nezapadá do tej skupiny detí. Okrem toho sa tam potom pridružujú problémy s učením ako dyslexia, dysgrafia, ale to je iný balík problémov. Dieťa by malo byť pripravené naozaj po všetkých stránkach, aby zvládlo, čo sa od neho očakáva.
Pre každého rodiča je to jeho dieťa najkrajšie, najšikovnejšie, najlepšie, naj, .... , ale keď sa dostane do kolektívu triedy, zistíme, že nie je až také naj. My rodičia a starí rodičia vidíme naše deti predsa trochu skreslene.
Je pravidlom, že sú nejaké deti v školskej zrelosti problémovejšie?
Zvyčajne mávajú problémy chlapci narodení od mája do septembra. Tým by som určite odporučila ísť k psychológovi vždy, aby ich vyšetrili. Dievčatá bývajú vo vývine popredu. U chlapcov toto vyšetrenie odporúčam vždy, lebo chlapci sa nevedia sústrediť, sú hraví. U chlapcov je to vo vývine jednoducho dané. V období puberty je ten rozdiel oproti dievčatám možno až 2 roky. Toto si musíme uvedomiť a snažiť sa dieťaťu pomôcť. Nezrelé deti mávajú problémy so správaním, lebo si nezažívajú pocit úspechu, tak sa snažia vyniknúť iným spôsobom.
Čo, ak nechajú rodičia dieťa ďalší rok v škôlke? Malo by mať nejaký špeciálny režim?
Neznamená to, že by ho mali nechať doma a odložiť ako lekvár na policu. Naopak, ak vieme, v čom potrebuje pomôcť, či je to motorika, pamäť alebo reč, treba sa na to zamerať a pracovať s dieťaťom. Obrovské problémy majú teraz deti s rečou. Málo sa s nimi rozprávame, v škôlkach už odmietajú memorovať básničky a deti zle hovoria. Potrebujú logopédov. Mali by sa tiež počas toho roka sústrediť na budovanie samostatnosti, aby bolo dieťa schopné byť bez mamy celý deň. Zvládať nejakú záťaž a nasledovať inštrukcie.
Prečo sa nástupu niektorí rodičia vyhýbajú, aj keď nemusia, a predlžujú deťom zbytočne detstvo?
Nástupom do školy sa mení aj celý systém rodiny. Aj rodičia musia začať fungovať so školou. Nie je to ako v škôlke, že zavoláme, že dnes neprídeme, alebo prídeme o desiatej. Rodič si musí zariadiť svoj čas tak, aby sa dokázal pravidelne pripravovať s dieťaťom na školu. Teda nielen ho zaniesť a vybrať zo školy, ale už sa s ním aj učiť. Pribudne mu omnoho viac povinností.
Čo,ak zostanú doma deti zrelé na školu?
Sú to deti, ktoré sa doma nudia. Sú premotivované, keď nastupujú do školy. Za ten rok sa strašne veľa naučia a nudia sa potom aj v škole. Mnoho detí vie čítať, keď prídu do školy. Práca pani učiteliek je v takýchto prípadoch veľmi náročná.
Je lepšie, že sa zápisy do školy posunuli až na apríl?
Určite áno. Ak boli zápisy v januári až februári, tak do nástupu do školy to bolo pol roka. Viacero detí tak bolo v tom čase nezrelých. Za ten polrok sa však mohlo strašne veľa u dieťaťa zmeniť. Pre deti v tomto veku je každý jeden mesiac obrovským posunom. Dá sa s ním každý mesiac pracovať. Akonáhle je pripravené na školu, môžeme na neho klásť požadovanú záťaž a zvláda ju bez akýchkoľvek problémov. Idú mu vtedy veci ľahšie. V poslednom ročníku materskej školy sú všetci nastavení pripraviť dieťa na nástup do školy. Deti tam majú aktivity, ktorými sa pripravujú už na školu a aj tam už pani učiteľky vidia, kto na tú školu má a kto nie. Nie vždy sa dieťa pripraviť podarí, ale to nie je žiadna hanba. Každý má svoje tempo. Dieťa to doženie.
Čo by ste poradili rodičom detí, čo prídu do nového prostredia a nevedia sa tak ľahko adaptovať?
Adaptácia závisí to od povahy dieťaťa, aj kamarátskych vzťahov. Často býva pol triedy zo škôlky v novej triede. Má to svoje výhody, ale aj nevýhody, lebo nepustia medzi seba nové deti ľahko. Rodič dieťaťa, ktoré sa ťažšie adaptuje v nových kolektívoch, by s ním mal častejšie chodiť do spoločnosti, na ihriská, kde sa deti stretávajú a aby sa učilo samostatnosti. Ak sa mu v škole prihodí niečo také, že sa náhodou dieťa pociká, okamžite treba na to reagovať. Takéto veci môžu dieťa zničiť. Treba to zastaviť hneď v úvode, lebo deti bývajú veľmi kruté. V žiadnom prípade to dieťaťu nepripomínať a neironizovať ho.
Čo bývajú najčastejšie dôvody na odklad?
Najmenej častým dôvodom je asi sociálna nezrelosť a najčastejším koncentrácia. Dieťa sa chce len hrať a odmieta plniť príkazy dospelého. Ak sa takéto deti dajú priskoro do školy, potom môžu prísť napr. psychosomatické problémy ako pocikávanie, strach a pod. K tomu je potrebné pristupovať veľmi opatrne.
Kedy sa dieťa posiela späť do škôlky?
Deje sa to po 2-3 mesiacoch, ale ide naozaj o výnimočné situácie. Nie je nič horšie ako vrátiť dieťa zo školy do škôlky. To musí byť v prípadoch, kedy odmieta dieťa úplne chodiť do školy, odmieta družinu. Deti, ktoré sú napr. emočne nezrelé odmietajú učiteľku, jej príkazy a chcú len svoju mamu. Ak rodič vidí, že školu dieťa nezvláda a musia ho odtiaľ vziať, je dôležité nedať ho do tej istej škôlky, ale nájsť nejakú inú alternatívu napr. s cudzím jazykom. Dieťa by malo mať pocit, že sa posúva a učí sa niečo nové. Aj keď je to v škôlke.
Mali by rodičia na niečo špecifické myslieť ten prvý rok po nástupe do školy?
Škola zmení rodinný život. Mali by sa na to pripraviť aj rodičia. Čo je smutné, veľa rodičov v tomto období začína učiť svoje deti klamať. Svoje zlyhania ospravedlňovať cez deti. Hľadajú napr. výhovorky, keď meškajú a pod. Toto by rodičia určite nemali a mentálne by sa mali nastaviť na povinnosti. Byť pri dieťati, kým si nájde dieťa v učení systém. Nesprotiviť mu učenie. Nechať mu čas tiež na hravú činnosť. Nemali by deťom prvý rok dávať veľa krúžkov. Tam by mala byť hlavná priorita adaptácia na školu. Maximálne dať dieťaťu jeden najobľúbenejší krúžok a nechať ho hrať sa. Niekedy je naozaj menej viac.
PhDr. Herényiová Gabriela, PhD.
Vyštudovala psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Od roku 1982 pracuje na Filozofickej fakulte ako vysokoškolský učiteľ pedagogiky. Od roku 1990 vyučuje na katedre psychológie so zameraním na pedagogickú a školskú psychológiu. V rokoch 2004 až 2007 sa vzdelávala v oblasti rodinnej terapie v Prahe. Je členkou Medzinárodnej asociácie školskej psychológie (ISPA) a zastupuje Asociáciu školskej psychológie (AŠP) SR a ČR v tejto organizácii, ktorá každoročne organizuje kolokviá v rôznych krajinách sveta.
Zúčastňovala sa na realizácii Humanistickej školy priateľského partnerstva, v ktorej výskumne overovala opodstatnenosť funkcie a pôsobenia školského psychológa priamo na školách a možnosti zavedenia humanistických prvkov do našich škôl. Je držiteľkou certifikátu v preventívnom programe proti násiliu v školách SECOND STEP (v slovenskej modifikácií DRUHÝ KROK) získaného od Committee for Children, Seattle, USA v r. 2004. Organizuje intervenčné programy pre žiakov a učiteľov (program riešenia konfliktov na školách, program k tolerancii a znižovaniu agresivity na školách, program emocionálnej a sociálnej inteligencie na školách).
