V japonských školách dodržiavajú zvyky, ktoré deťom v našej kultúre nič nehovoria. Vo väčšine vyspelých krajín je úlohou školy deti vzdelávať a vytvoriť im podmienky na socializáciu. V Japonsku však rodičia očakávajú od školy aj niečo navyše.
Udržiavať poriadok je samozrejmosť
V Japonsku sa bežne na školách stretnete so zaujímavým zvykom. Volajú ho o-sóji. Japonské deti vedú od malička k tomu, aby upratovali v školách svoje triedy a udržiavali prostredie, v ktorom žijú čisté. Sú presvedčení, že každý by sa mal vedieť postarať o priestor, v ktorom žije a cítiť zaň zodpovednosť.
Vedú ich k tomu intenzívnejšie od základnej školy, ale v určitej podobe sa s tým môžeme stretnúť už aj v materskej škole. Na dennej báze upratujú svoje triedy, ale aj spoločné priestory. Utierajú prach, umývajú stoly, stoličky, zametajú a umývajú podlahy, toalety, okná, ale aj chodby či jedáleň. Ukladajú veci na miesta, kde patria. Každá trieda je zodpovedná za poriadok v svojej triede a za 2 ďalšie miesta ako napr. knižnicu alebo nejakú učebňu. Na upratovanie si študenti nosia aj vlastnoručne vyrobené mopy. Volajú ich Zo-kin.
Akiko je Japonka žijúca na Slovensku už niekoľko rokov. Podľa jej slov nad touto tradíciou deti veľmi neuvažujú. „Takémuto upratovaniu sa deti venujú každý deň približne 20 minút po obede. Bez toho zo školy neodídu. Berú to úplne ako samozrejmosť. Neuvažujú o tom, že to niekde na svete môže byť inak. Berú to rovnako vážne ako zvyk, že musia ísť ráno do školy. A nerobia to vôbec s odporom. Je to pre ne niečo prirodzené, dokonca si to užívajú,“ vysvetľuje.
Niektoré média v minulosti informovali, že japonské deti musia upratovať, lebo školy nemajú zamestnancov, ktorí by sa o poriadok starali. Nie je to pravda. Majú ich, ale ten bežný poriadok udržujú deti. Upratovačky sú iba na to, aby doladili, čo deti nezvládli urobiť precízne ako dospelí. Veria, že aj vďaka tomu sa k veciam a prostrediu deti správajú úplne inak ako keby po nich upratoval niekto iný.
Podporuje to u detí zodpovednosť, spoluprácu a pripravuje ich na reálny život.
Obedy nie sú iba o jedení
Deti sú v niektorých školách napríklad plne zodpovedné aj za servírovanie jedla v jedálňach. Majú všetko vynikajúco zorganizované. Tam, kde jedáleň nie je k dispozícii, musia svoje stravovanie zvládnuť aj v triede.
Do školy si každý deň deti nosia vrecúško plné vecí, ktoré sú potrebné, aby sa mohli naobedovať. Nájdete v ňom obrus na stolovanie, paličky na jedenie a zubnú kefku s pohárikom. Potom obed pre každého jedného dopravia do triedy a servírujú.
Vedenie detí k domácim prácam považujú za správne aj vedci
Viaceré štúdie poukazujú na mnohonásobné benefity domácich prác. Majú vplyv na akademický, emocionálny a dokonca i budúci profesionálny život detí.
Mnohí rodičia si myslia, že deti zbytočne oberá upratovanie o drahocenný čas. No koľkí z nás vyrastali s povinnosťami pomoci v domácnosti či lokalite, v ktorej sme žili? Koľkí z nás pravidelne zbierali smeti okolo sídliska či školy?
„Dnešní rodičia chcú, aby ich deti trávili čas tým, čo im môže v budúcnosti priniesť úspech, ale paradoxne sme prestali robiť veci, ktoré sú overeným indikátorom úspechu – a tým sú práve domáce práce,“ tvrdí doktor Richard Rende, vývojový psychológ v Paradise Valley.
Profesor Marty Rossmann z University v Minesote realizoval výskum, pri ktorom zistil, že ak deti začnú s domácimi prácami včas, rozvíjajú svoje sebaovládanie, zodpovednosť i samostatnosť.
Zistil, že deti, ktoré začali s domácimi povinnosťami už vo veku 3 alebo 4 rokov, mali neskôr lepší vzťah s rodinou a priateľmi, dosahovali akademické a tiež skoré profesionálne úspechy. Boli samostatnejšie v porovnaní s deťmi, ktoré nemali žiadne povinnosti alebo s nimi začali až ako tínedžeri.
