Dyslexia patrí medzi najčastejšie poruchy, s ktorými sa môžeme stretnúť u dnešných školákov. Žiaci, ktorí ňou trpia, majú neprekonateľné problémy s čítaním. Tento problém im zároveň znemožňuje efektívne učenie. Odhaduje sa, že na svete môže byť až 12 percent ľudí, ktorí trpia touto poruchou. Martin Pyšný je absolvent Vysokej školy výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave a je sám dyslektik. Mladý Slovák si toho počas svojho štúdia vytrpel mnoho a práve tento jeho hendikep ho priviedol k tomu, aby vytvoril špeciálne písmo, ktoré bude ľahko čitateľné pre dyslektikov. Na tomto type písma začal pracovať už počas svoje bakalárskej práce. Vzniklo tak písmo Dyscont. V závere magisterského štúdia sa v diplomovej práci venoval tvorbe písma pre dyslektické deti DysDiz.
Dyslexia je v škole prekliatie
Ak dieťaťu diagnostikujú počas štúdia dyslexiu, nejde o žiadny banálny problém. Prakticky zistíte, že aj keď máte doma veľmi inteligentné dieťa, mnoho rokov nebude schopné samostatne pracovať a plniť aj bežné zadania ako jeho spolužiaci. Čítanie sa zmení na nočnú moru a získavanie vedomostí na vážnu komplikáciu. Dieťa číta pomaly, chybne a navyše nevie, o čom číta. „Je to spôsobené tým, že ľavá a pravá hemisféra medzi sebou komunikujú zle. Jedna je zameraná na riešenie nejakého znaku predmetu a druhá zase orientáciu v priestore,“ vysvetľuje Martin. Každý dyslektik v texte vidí čierne škvrny, pole ostrosti, zápasí s prešmykovaním písmen v slovách a mýli si podobné písmenká.
Vyslobodilo ho umenie
Martin mal najväčšie problémy s predmetmi, kde musel získavať informácie práve z kníh. „Bolo to pre mňa také náročné, že bolo obdobie, kedy som sa prestal učiť úplne,“ spomína si na svoje školské časy Martin. Predmety, kde mohol učivo zvládnuť pomocou pozerania dokumentov či návštevy múzeí, mu išli ľahšie. Keď ho prijali na VŠVU v Bratislave, uľavilo sa mu. Jeho hendikep tu už nebol taký vypuklý problém.
„Najviac informácií som získaval z televízie, z rádia a z rozhovorov. Odvrátenou stranou tejto metódy bol fakt, že som mal detailné informácie o nejakej časti látky, ktorú sme preberali, ale ušiel mi celkový obraz o problematike,“ spomína Martin.
Vytvoril písmo Dyscont, aby pomohol dyslektikom
Počas svojho štúdia na VŠVU mal 2 predmety zamerané na tvorbu písma a jeho použitie. Vtedy vznikla myšlienka, že by niečo mohol v živote dyslektikov zmeniť a vytvoriť písmo, ktoré im uľahčí život. Za výhodu v tú chvíľu považoval, že je sám dyslektikom a dokáže to urobiť lepšie ktokoľvek iný. Testoval písma, ktoré dovtedy pre dyslektikov vznikli, ale pri ich tvorbe sa vybral vlastnou cestou. „Ich písma podľa môjho názoru neboli dostačujúce. Určite neboli také, ktoré by som chcel mať vo svojom počítači ja a používal ich. Myslím, že je to práve preto, že mnoho z týchto dizajnérov netrpí dyslexiou,“ vysvetlil Martin.
Písmo Dyscont testoval Martin Pyšný aj sám na sebe a vznikalo 10 mesiacov. Momentálne má 184 znakov a bolo výsledkom jeho bakalárskej práce. Je určené pre sadzbu dlhých textov, má odlišnú kostru problematických znakov a tieňovanie glyfov, s akými sa štandardne môžeme stretnúť. Taktiež používa dostatočnú vzdialenosť medzi jednotlivými písmenami, čo zabraňuje prešmykovaniu písmen v slove. Celkovo pôsobí na čitateľa s dyslexiou harmonicky a nevyskakuje v sadzbe.
Tu môžete vidieť podľa Martina príklad písma, ktoré u dyslektikov vytvára na papieri čierne škvrny a Martinove písmo Dyscont, ktoré je pre dyslektikov dobre čitateľné. „Čo je podstatné, toto je písmo, ktoré pre mňa nie je únavné. Dokážem prečítať 10 veľkých strán bez toho, aby som si musel na 10 minút ľahnúť,“ opisuje mladý grafik, že dyslektici so správnym písmom dokážu svoju pozornosť udržať pri čítaní ďaleko dlhšie. Štandardne zlvádol Martin prečítať bez prestávky 1 stranu anglického textu.
Hoci Martin nechcel, aby sa jeho písmo dostalo do sveta bez riadneho výskumu, nepodarilo sa mu zohnať odbornú ani finančnú podporu. „Písmo DisDyz som poskytol napokon projektu Pinf Hry, projektu Ondreja Vrábla, ktorý vytvára hry pre ľudí s mozgovou obrnou,“ vysvetľuje kompromisy, pre ktoré sa rozhodol Martin, ktorý momentálne začal študovať tvorbu písma na Koninklijke Academie van Beeldende Kunsten v Holandsku.
