Profesorka na Stanfordskej univerzite Jo Boalerová vyučuje matematiku. Inšpiruje deti a mladých ľudí, aby študovali matematiku a presviedča ich, že môžu byť v matematike skutočne dobrí. Ako sama hovorí:
„Neexistuje nič také, že ste sa nenarodili s mozgom na matematiku.“
Tvrdí, že aj o matematike existuje mnoho nepravdivých mýtov, ktorým veria nielen deti, ale aj ich rodičia a samotní učitelia. Nikto sa nenarodil nadaný na matematiku, dejepis, či jazyky. Musíme veriť v naše schopnosti a v to, že naša inteligencia môže rásť. Nevnímať zlyhania ako niečo zlé. Obzvlášť v matematike sa mnohí študenti začnú rýchlo vzdávať a nie je to vždy len ich vinou.
Získať študentov pre matematiku a technické vedy dnes nie je naozaj jednoduché. O to smutnejšie je, keď sa dozviete, že nejaké malé dieťa, ktoré sa začalo s matematikou ešte len zoznamovať, príde domov s plačom, lebo mu jeho učiteľka zakázala na matematike pri počítaní používať prsty. Navyše to nie je nič výnimočné. Takéto školy stále existujú kdekoľvek na svete.Tvrdí sa deťom, že je to detinské a to aj napriek tomu, že výskumy ukázali, že pre istú časť mozgu je používanie prstov pri počítaní dôležité, píše vo svojom blogu Boalerová.
Štúdie potvrdili, že pri matematickom myslení prsty pomáhajú
V štúdii, ktorú publikovali vlani vedci Ilaria Bertelettiová a James R. Booth analyzovali časť nášho mozgu, ktorá je zameraná na prijímanie, zastupuje prsty a je známa ako somatosenzorická oblasť prstov. Vedci zistili, že ľudia „vidia“ vo svojom mozgu svoje prsty zastúpené dokonca aj vtedy, ak pri počítaní prsty nepoužívajú. Keď dali deťom od 8-13 rokov komplexnú matematickú úlohu na odčítanie, táto oblasť mozgu sa u nich rozsvietila aj v prípade, že prsty nepoužívali. Rovnako bola táto časť mozgu tiež zastúpená vo väčšom rozsahu aj pri komplexnejších úlohách, ktoré zahŕňali vyššie čísla a prácnejšie počítanie.
Ďalší výskumníci zistili, že čím viac deti vnímali svoje prsty na prvom stupni, o to lepšie výsledky mali v porovnaní s ostatnými na druhom stupni.
Z týchto štúdií vyplýva, že ak ľudia dostávajú tréning, ako poznať a využívať svoje prsty, dokážu tak potom dosahovať aj lepšie matematické výsledky.
Ak zlepšíme napríklad u 6-ročného dieťaťa používanie prstov, zlepší si aj vedomosti v aritmetike a najmä zručnosti ako počítanie a zoraďovanie čísel. V skutočnosti je u 6-ročného dieťaťa využívanie prstov lepším indikátorom budúceho výkonu v matematických testoch ako jeho skóre v testovaní kognitívnych procesov.
Mnoho učiteľov bolo vedených k tomu, že prsty by mali byť zakázané v škole čo najskôr, ako je to možné.
- Jo Boalerová
Boalerová si myslí, že zákaz využívania prstov u detí pri počítaní je prakticky niečo podobné, akoby sme zastavili ich matematický vývoj. Používanie prstov je asi najužitočnejšia vizuálna pomôcka, ktorú ľudia dobre využívajú až do dospelosti.
Významný vedec v tejto oblasti Brian Butterworth napísal, že ak sa študenti nebudú učiť o číslach pomocou myslenia cez prsty, „čísla nikdy nebudú normálne zastúpené v ich mozgu.“
Používanie prstov môže byť tiež dôvod, prečo pianisti a iní muzikanti vykazujú často lepšie matematické schopnosti ako tí, ktorí na hudobné nástroje nehrajú.
Učitelia by preto mali naopak malé deti povzbudzovať, aby prsty používali a rozvíjali tak schopnosti svojich mozgov. Môžu tak robiť napríklad aj prostredníctvom takýchto aktivít:
Dajte žiakom farebné bodky na ich prsty a požiadajte ich, aby sa dotkli rovnako sfarbených kláves na klavíri.
Dajte deťom farebné bodky na ich prsty a požiadajte ich, aby nasledovali cestičky v rovnakej farbe.
(Všetky aktivity si môžete pozrieť TU.)
Počítanie prstami využijú kdekoľvek
Indické, japonské alebo čínske deti využívajú prsty pri matematických úlohách veľmi často dokonca aj vo vyššom veku. Počítajú na prstoch bežne aj relatívne zložité príklady. Nepotrebujú papier, ani pero a túto metódu môžu využiť kdekoľvek. Pri tomto počítaní využívajú iba imaginárny Abakus – historickú pomôcku na počítanie, ktorú si nosia jednoducho v hlave.
Ak vás táto matematická téma zaujala, pozrite si aj prednášku profesorky na tohtoročnom TEDx Stanford 2016:
Zdroj: Youtube, Youcubed, Atlantic
