ADHD je porucha pozornosti a diagnóza, ktorá je pre mnohých nepochopiteľná. Práve preto, že dieťa na prvý pohľad vyzerá v poriadku, avšak jeho svet taký nie je. Len rodičia detí s ADHD vedia, koľko trápenia si takéto deti v škole i na ihrisku zažívajú. Koľko energie a obety z ich strany si výchova takéhoto dieťaťa vyžaduje. Občas ľudia odsudzujú deti, inokedy zase rodičov za nezvládnutú výchovu. To však ADHD naozaj nie je. Čo by si rodičia detí s ADHD priali, aby ste vedeli?
1) Nerozumejú dokonale reči tela
Do problémov s nálepkou „nevychované dieťa“ sa často dostávajú preto, lebo nedokážu správne identifikovať mimiku a gestá ľudí okolo seba, či už sa jedná o dospelých alebo deti. To im neraz prináša nepriateľov a konflikty, do ktorých sa dostávajú naozaj nechtiac. Ich okolie si to však nemyslí a vníma situácie presne opačne.
2) Nedávajte im viac „nálepiek“
Je známe, že deti, ktoré trpia ADHD, mávajú často aj iné poruchy ako napríklad autizmus, depresie či úzkosť. Nemusíte to však riešiť. Ich rodičia o všetkom vedia a ak nie, určite prinajmenšom tušia. No tieto deti majú toho na pleciach naložené už dosť veľa. Zabudnite na to, aby ste riešili ich ďalšie diagnózy práve vy a radšej sa im snažte pomôcť, ako môžu v tomto svete aspoň ako tak zapadnúť medzi deťmi v škole alebo na ihrisku. Môžete napríklad vašim deťom vysvetliť, čo ADHD obnáša a prečo sa občas ich kamarát správa tak, ako si neželajú. A občas je pre takýchto rodičov najviac, ak neurobíte alebo nepoviete vôbec nič, len ich situáciu jednoducho pochopíte.
3) Potrebujú stále niekoho pomoc
Tieto deti sú strašne rýchle, priveľa hovoria, skáču do reči a nesprávajú sa zväčša práve ukážkovo. Aj to sú znaky toho, že nedokážu dokončovať, čo začnú, nasledovať inštrukcie a zostávať sústredené. Rodičia a učitelia sú tí, ktorí im najviac pomáhajú prekonávať tieto odchýlky v správaní v spoločnosti detí i dospelých. Občas môžu pomôcť i deti, no len výnimočne takéto deti patria v kolektívoch medzi obľúbené. Práve preto, že deti nedokážu ich správanie predvídať a často ho vnímajú ako zámerne škodlivé. Najčastejšie sú preto týmto deťom oporou hlavne dospelí.
4) Majú nízke sebavedomie
Deti s ADHD majú zväčša nižšie sebavedomie pokiaľ nie sú povzbudzované, aby rozvinuli talent, ktorý v nich drieme. Až priveľmi často sú odmietané, urážané a diskriminované, pretože majú diagnózu ADHD. Možno sú dobré v športe, v maľovaní, hudbe či iných aktivitách. Je veľmi dôležité pomôcť im nájsť, v čom je ich potenciál a schopnosť presadiť sa. Potrebujú počuť úspešné príbehy, že ľudia s ADHD boli vynikajúci športovci, umelci alebo obchodníci.
5) Potrebujú viac pohybu a čerstvý vzduch
V školách je priam nemožné, aby mali tieto deti dostatok pohybu. Cítia sa ako v zvieracej kazajke. Nedokážu len tak ticho sedieť a počúvať. Vyrušujú. Pravdou však je, že tieto deti pohyb upokojuje, majú vďaka nemu lepší spánok a dokážu sa sústrediť o niečo lepšie. Potrebujú ho čo najviac. Šport na čerstvom vzduchu je to najlepšie, čo takémuto dieťaťu možno dopriať. Vo Fínsku je napríklad po každej hodine 15 min. prestávka, kedy dieťa musí ísť von na vzduch bez ohľadu na počasie. Aj to je pravdepodobne jeden z dôvodov, prečo vo fínskych školách nájdete najmenej detí s ADHD spomedzi západných krajín.
6) Sú veľmi múdre, kreatívne a zábavné
Dokážu vyprodukovať také nápady, ktoré vás napriek všetkým starostiam naozaj rozosmejú. Dokážu robiť viac vecí naraz. Sú v multi-taskingu naozaj excelentné. Myslia za hranicami možností iných ľudí. Dokážu váš svet naozaj obohatiť, len ich musíte chcieť lepšie spoznať.
7) Nikdy z toho nevyrastú
Tieto deti sa vždy budú trápiť, aby zapadli. Budú sa snažiť prispôsobovať svoje konanie podľa toho, čo sa od nich očakáva. Nikdy však nebudú ako ostatní. Z ADHD človek nevyrastie. Budú čeliť mnohým výzvam, problémom s termínmi v práci i sústredením sa na dôležité veci vo vzťahoch s partnermi. Pri pohovore človek neuvedie, že má ADHD, inak by svoju vysnívanú prácu možno nikdy nedostal. Bude v nej však musieť vynaložiť dva krát také úsilie ako jeho kolegovia, aby dokázal zvládať zadávané úlohy.
8) Aj deti s ADHD chcú mať priateľov
Viete, aké to je počúvať doma dieťa so slzami v očiach, že ho nikto nemá rád? Rodičia detí s ADHD to vedia veľmi dobre. Občas sa vám možno aj ich reakcie na ihrisku či v škole zdajú útočné, ale odpovedzte si úprimne: „Ak by ste všetku tú smutnú neprávosť voči vášmu dieťaťu nosili v sebe vy aj za vaše dieťa, nevybuchli by ste občas?“ Ochranársky inštinkt v sebe dobrý rodič jednoducho nezaprie.
