Telo matky prejde počas tehotenstva neuveriteľným množstvom zmien pokiaľ sa jej dieťa narodí. Čo však po pôrode? Dostane sa vždy telo ženy do pôvodného stavu? Mnoho žien má po pôrode problémy, ktoré nikdy predtým nemali a odpoveďou na tento jav môže byť aj výskum Arizonskej štátnej univerzity (AŠU).
Vedci zistili, že počas tehotenstva ženy môžu bunky plodu prechádzať placentou do tela matky a dostať sa tak do rôznych častí jej tela. Tu môžu byť tieto bunky buď obrovským benefitom, ale môžu i zdravie matky naopak vážne podlomiť. Počas tehotenstva teda nedochádza iba odovzdávaniu buniek a výživy z tela matky dieťaťu, ale aj naopak. Tieto dve telá sú v akejsi tichej chemickej konverzácii, kde jedno telo reaguje na druhé. Tento jav prítomnosti buniek plodu v tkanive matky je známy ako „fetálny alebo plodový mikrochimérizmus.“
Prvé zmienky o tom, že k takémuto javu dochádza boli známe už pred viac ako storočím. Postupne sa však aj vedci dozvedajú o tomto fenoméne viac. V roku 1979 bolo pre vedcov zo Standfordskej univerzity prekvapením, keď v krvi tehotnej matky našli mužský chromozóm Y od jej syna alebo keď zistili, že si identické dvojičky môžu počas tehotenstva vymieňať svoje plodové bunky. Dnes sa však snažia svoje poznatky posúvať ďalej.
Amy Boddy, vedúca výskumu a vedkyňa z AŠU z oddelenia psychológie, tvrdí, že tieto bunky dieťaťa putujú v tele matky napr. do srdca, pečene či do mozgu a stanú sa jeho súčasťou. To podľa nej nasvedčuje tomu, že sú veľmi dynamické a môžu zohrávať v tele matky v jej ďalšom živote obrovskú rolu.
Boddy a jej kolegovia z AŠU skúmali aj doterajšiu literatúru na tému „fetálny mikrochimérizmus“ a ľudské zdravie a snažili sa nájsť odpovede na to, kedy môžu byť tieto bunky spolupracujúce a môžu byť nápomocné pri vyliečení ochorení matky a kedy naopak môžu mať na jej zdravie nepriaznivý dopad. Bunky pretrvávajúce v tele matky celé roky od pôrodu sa totiž spájajú nielen s ochranou jej tela a stúpajúcou citlivosťou, ale aj širokou škálou ťažkých zdravotných problémov ako sú rakovina či iné autoimunitné ochorenia.
Tak ako môžu byť plodové bunky matke nápomocné a môžu napomáhať pri hojení jej rán a opravovať poškodené tkanivo, tak môžu byť zodpovedné aj za vážne ochorenia.
Vedci tiež zistili, že ženy, ktoré majú dostatok mlieka a môžu dlhodobo dojčiť, majú veľký počet plodových buniek vo svojich prsiach. Zozbierali tiež dáta o rakovine prsníka a zistili, že tieto plodové bunky sa v prsiach chorých žien nachádzali v nízkom počte v porovnaní so zdravými ženami. Predpokladajú preto, že aj vzhľadom na dáta o rakovine prsníka možno plodovým bunkám pripísať „ochrannú funkciu.“ Iné dáta zase hovoria, že plodové bunky zase možno spájať s rakovinou prsníka u žien, ktoré dostali rakovinu prsníka bezprostredne po pôrode. Evidentne teda niekde tieto bunky pracujú v prospech zdravia matky a nikde sa materské bunky proti cudzím bunkam v tele ženy začnú brániť.
Téma fetálny mikrochimérizmus je neutíchajúcou témou v komunite biológov a lekárov, ako by tento fenomén mohol byť pri liečení matiek v budúcnosti prospešný. Nové zistenia sú ďalším nájdeným kúskom puzzle v neuveriteľne zložitom ľudskom tele a jeho procesoch.
Bunky medzi plodom a matkou teda prúdia obojsmerne. Sú schopné prekročiť bariéru placenty a eventuálne ovplyvniť aj zdravie potomka pri ďalšom tehotenstve alebo počas viacnásobného tehotenstva môžu dať priestor súrodeneckej rivalite v tele matky kvôli jej obmedzeným zdrojom pre viac plodov.
Vďaka tomuto objavu sú vedci opäť o krok vpred, aby zabezpečili dlhodobé zdravie matiek. Lekári budú môcť identifikovať tieto bunky v pečeni či mozgu a zistiť, či tu existujú v harmónii s tkanivom matky alebo nie.
