Nie každému dieťaťu sa v škole darí, aj keď je intelektuálne nadané. Svoju rolu zohráva aj vzťah s rodičmi, motivácia, vnímanie seba samého a ako ukázala nedávna štúdia publikovaná v časopise Frontiers of Psychology, pre akademický úspech sú kľúčové stratégie dieťaťa pri učení.
Výskum sa realizoval na vzorke 1400 španielskych detí v prvom a druhom ročníku strednej školy. Výsledky výskumu ukázali, že študenti s normálnym skóre v testoch inteligencie, ktorí mali horšie známky v škole, nie sú veľmi dobrí ani v nadobúdaní, zapamätávaní a neskoršom používaní poznatkov.
Vedúci štúdie profesor Univerzity Alicante v Španielsku Juan Castejón si myslí, že neúspešní študenti síce využívajú všetky známe stratégie pri učení, no v menšej miere ako deti s priemerným alebo nadpriemerným akademickým prospechom. A to je, zdá sa, kľúčom k ich úspechu v škole.
„Skupina podpriemerných detí mala horšie postoje k svojim akademickým cieľom, nemala dostatočne vyvinutý vzťah k učeniu, mala chudobnejšie vzťahy s ich rodičmi a nižšiu mieru emočnej stability v porovnaní s ostatnými rovesníkmi,“ vyjadril sa profesor Castejón. Z toho všetkého mali podľa neho s ich úspechom najsilnejšie prepojenie práve stratégie učenia .
Porovnávanie neúspešných žiakov s priemernými a nadpriemernými vnieslo svetlo do problematiky ako edukačné intervencie, resp. výchovné zásahy môžu pomôcť pri ťažkostiach v školskom výkone.
„Momentálne v Španielsku tvorí počet detí, ktoré odchádzajú predčasne zo školy, viac ako dvojnásobok európskeho priemeru,“ hovorí Castejón. Verí, že práve neúspešné deti prispievajú k týmto číslam, a preto je veľmi dôležité usmerňovať učiteľov, vychovávateľov a rodičov v tom, ako možno týmto deťom pomôcť. Stratégie pri učení môžu reagovať na intervencie, takže existuje nádej, že so správnou pomocou učiteľov a opatrovateľov, je neúspech zvrátiteľný. Učitelia by sa mali zamerať na posilnenie správnych stratégií a cieľov pri učení a podporovať slobodu a zodpovednosť v ich študentoch.
„Je tiež dôležité, aby mali učitelia a rodičia pozitívny prístup k deťom a podporovali ich,“ vysvetľuje profesor Castejón, „pretože vyššie sebavedomie vedie k väčšej snahe a lepším výsledkom.“
Stratégie pri učení zahŕňajú výber, organizáciu, spracovávanie informácií, kreatívne a kritické uvažovanie, vyvolávanie a prenos informácií, a takisto aj plánovanie, ohodnotenie, kontrolu nad poznatkami a monitorovanie.
„Objav významu týchto stratégií nám umožňuje vyvíjať nové metódy, ako pomôcť deťom napĺňať ich potenciál,“ hovorí hlavný autor Castejón, „Naša správa poukazuje na potrebu pochopiť nielen príčiny neúspechu ale aj to, v čom sa tieto deti od úspešných odlišujú. Cieľom je vytvoriť intervencie inšpirované tým, ako nadpriemerne úspešné deti používajú rôzne formy správania na to, aby v škole excelovali.“
Táto štúdia taktiež zdôrazňuje to, ako výskum môže napomáhať rozvoju a tréningu profesionálov v Španielsku a pravdepodobne aj iných krajinách s podobnými ťažkosťami.
„V súčasnosti má výskum v oblasti výchovy tendenciu byť kompletne oddelený od tréningu učiteľov, až na pár malých nápadov prepojenia,“ dodáva Castejón, „čo potrebujeme, je viac profesionálov, ktorí dokážu prekročiť hranice vedy a politiky a použiť výskum na usmernenie ako treba učiť.“
Profesor Castejón spolu s jeho skupinou výskumníkov pokračujú v ich štúdiu, aby prišli na nové možnosti. Myslia si, že v rámci neúspešných študentov sa nachádza skupina špecifických študentov, ktorým práve zlepšenie stratégií v učení môže pomôcť. Plánujú sa pozrieť na nich dôkladnejšie a skutočne individualizovať odporúčania pre tieto deti.
