Pozitívna školská klíma prispieva k akademickému výkonu a môže zlepšiť výsledky študentov pochádzajúcich z nízkych socioekonomických tried, hovorí nová štúdia publikovaná v Review of Educational Research, odvolávajúca sa na časopis Americkej výskumnej vzdelávacej asociácie.
V rozsiahlej analýze výskumov publikovaných od roku 2000, americkí a izraelskí výskumníci našli podstatný dôkaz, že školy s pozitívnou klímou môžu zúžiť rozdiely vo výkone u študentov z rozličných socioekonomických prostredí a rovnako zmierniť rozdiely medzi študentmi so silnejšími a slabšími akademických schopnosťami.
A čo chápeme pod "pozitívnou klímou"?
Zoširoka povedané, pod pozitívnou školskou klímou sa chápe podporujúci, starostlivý prístup učiteľov, pocit ochrany pred násilím a šikanou, spolupráca študentov v škole a zapojenie rodičov.
„Naša analýza viac ako 15 rokov výskumu ukázala, že školy sú dôležité a môžu urobiť veľa pre zlepšenie akademických výsledkov,“ povedal spoluautor štúdie Ron Avi Astor, profesor sociálnej práce a edukácie na Univerzite v Južnej Kalifornii. „Naše zistenia navrhujú, že zabezpečovaním pozitívnej klímy môžu školy umožniť rovnosť príležitostí pri vzdelávaní, znížiť socioekonomické nerovnosti a zlepšiť sociálnu mobilitu.“
Analýza taktiež neukazuje žiadnu koreláciu medzi socioekonomickým statusom a vnímaním školskej klímy. To znamená, že školy pre študentov z nižších socioekonomických vrstiev nemusia mať nevyhnutne nepriaznivejšiu klímu, a že v týchto školách môže byť pozitívna klíma pestovaná.
78 štúdií potvrdilo, že klíma je dôležitá
„Pozitívna klíma školy má potenciál prelomiť negatívne vplyvy, ktoré prichádzajú z chudobných socioekonomických vrstiev a zmierniť rizikové faktory, ktoré ohrozujú akademické výsledky,“ povedal spoluautor Rutz Berkowitz, odborný asistent sociálne práce na Haifa univerzite v Izraeli. „Úsilie o intervencie založené na dôkazoch, ktoré podporujú a zlepšujú klímu v škole, je kriticky potrebné na zvýšenie edukačných príležitostí pre znevýhodnených študentov a školy.“
V ich štúdii, Berkowitz, Astor a spoluautori Hadass Moore z Univerzity v Južnej Kalifornii a Rami Benbenishty z Bar-Ilan Univerzity analyzovali 78 štúdii publikovaných v rokoch 2000 až 2015, ktoré boli zamerané na vzťah medzi školskou alebo triednou klímou, akademickým úspechom a socioekonomickým statusom.
Potreba spoločnej definície a merania
V ich štúdii autori taktiež našli obrovské rozdiely v definíciách školskej klímy a v meraní, ktoré bolo použité výskumníkmi, čo reflektovalo absenciu jasných a univerzálnych štandardov.
„Toto sa stalo veľmi dôležitým pri novom zákone Every Student Succeeds Act, ktorý bol zameraný najmä na klímu a sociálnu a emočnú atmosféru škôl,“ povedal Astor. „Ministerstvo školstva v USA má definíciu a nástroj na meranie, ktorá je vlastne niečím približujúcim sa výskumu a vyprodukovali ju vedci.“
„Je tu hmatateľná, okamžitá potreba skonštruovať spoločnú definíciu a spoľahlivé meradlo klímy, ktoré môže byť pretlmočené do praktických a politických smerníc. Za neprítomnosti jasnej a jednotnej definície a merania školskej klímy je schopnosť výskumníkov a zainteresovaných osôb ohodnotiť túto klímu obmedzená,“ povedal Astor.
Požiadavky prísnejšieho výskumu
Autori štúdie vyhlásili niekoľko odporúčaní na zlepšenie výskumu do budúcnosti, ktoré poskytnú definitívnejšie výsledky a dovolia výskumníkov poskytnúť jasné rady politikom a osobám so nejakou vzdelávacou profesiou. Autori silne odporúčajú používať viac precízny výskum s longitudinálnym, experimentálnym alebo semiexperimentálnym dizajnom.
Taktiež odporúčajú vyšetrovanie vnímania klímy školy v celkovej školskej komunite – vrátane administratívnych pracovníkov, rodičov, teda nielen z pohľadu študentov a učiteľov. V rámci presnejšieho hodnotenia školskej klímy, by viac-perspektívny prístup dovoľoval školským komunitám navrhnúť ich vlastné programy na zlepšenie klímy, šité na ich požiadavky a sociálne a organizačné charakteristiky, čo je lepšie než externé modely, ktoré mali uplatnenie na inom mieste.
Autori taktiež navrhujú vyšetrovať dopad školskej klímy na umenie, fyzické vzdelávanie, sociálne a emocionálne učenie, občiansku náuku, pracovné vyučovanie a iné oblasti mimo hlavných predmetov ako je matematika, jazyky alebo veda.
Zdroj: eurekalert.org
