Humor môžeme vidieť u ľudí v každej kultúre a v každom veku. Ale iba v poslednej dekáde experimentálna psychológia rešpektuje humor ako základné ľudské správanie. Historicky chápali psychológovia humor negatívne, mysliac si, že demonštruje povýšenectvo, vulgárnosť, Freudov Id konflikt alebo ho chápali ako obranný mechanizmus na zakrytie skutočných pocitov. Z tohto pohľadu človek používa humor na ponižovanie alebo podceňovanie iných alebo na nafukovanie jeho vlastnej hodnoty. A tak to bolo v minulosti považované za nežiaducu formu správania, ktorej sa treba vyhýbať. Psychológovia mali tendenciu ignorovať význam štúdia tejto problematiky.
Ale výskum humoru sa vynoril neskôr, s tým, že samotný humor je teraz zobrazovaný ako pozitívna črta a silná stránka osobnosti. Pozitívna psychológia, ktorá skúma to, v čom sú ľudia dobrí, hovorí, že humor môže byť použitý ako niečo, vďaka čomu sa ostatní cítia dobre, taktiež prehlbuje intimitu a pomáha tlmiť stres. Popri vďačnosti, nádeji a duchovnosti patrí zmysel pre humor do skupiny charakteristík, ktoré pozitívni psychológovia nazývajú transcendencia alebo prekročenie samého seba. Spolu nám pomáhajú vytvárať spojenie so svetom a preukázať plnohodnotný život. Porozumenie humoru súvisí aj s múdrosťou a láskou učiť sa. Aktivity a cvičenia spojené so zmyslom pre humor majú za následok zvýšený pocit emočnej pohody a optimizmu.
Pre všetky tieto dôvody je humor v tejto dobe vítaný v hlavnom prúde experimentálnej psychológie ako žiadané správanie alebo zručnosť, ktorej chcú vedci porozumieť. Ako teda chápeme, hodnotíme a produkujeme humor?
Čo si vyžaduje pochopiť vtip
Porozumenie a tvorba humorných situácii vyžaduje sekvenciu mentálnych operácii. Kognitívni psychológovia sú naklonení ku 3-štádiovej teórii žartovania. Musíme byť schopní mentálne si predstaviť, z čoho pozostáva vtip. Odhaliť rozpor vo viacnásobných vysvetleniach. Nakoniec analyzovať nesúlad potlačením doslovných, nie vtipných, interpretácii a chápať tie zábavné.
Vedomosti jednotlivca sú organizované v štruktúrach mentálnej pamäti, ktoré nazývame schémy. Keď vidíme alebo myslíme na niečo, aktivuje sa relevantná schéma. Súbor našich poznatkov o danej téme sa zrazu objaví v našej mysli.
Zábavná je subjektívna skúsenosť, ktorá prichádza ako výsledok najmenej dvoch nezhodných schém. Pri hovorených vtipoch, je druhá schéma často aktivovaná na konci v pointe.
To nie je vtipné
Sú známe najmenej dva dôvody, prečo niekedy nepochopíme nejaký vtip. Po prvé: pointa musí vytvárať inú mentálnu reprezentáciu, ktorá je v konflikte s tou, čo bola uvedená vo vtipe samotnom. Časovanie a smiech pomáhajú signalizovať poslucháčom, že je tu možnosť prítomnosti odlišnej reprezentácie pointy. Po druhé: musíme byť schopný potlačiť prvotné mentálne stvárnenie.
Keď sa vtip týka stereotypu, ktorý považujeme za útočný (etnický, rasistický alebo sexistický), môžeme byť neschopní potlačiť tieto ofenzívne prvky. Príkladom môže byť násilie v rozprávkach. Keď pri naháňačke človek zastrelí nejaké zviera (napr. vtáka) , milovníci zvierat môžu byť neschopní potlačiť význam krutosti voči zvieratám.
Tento model nesúladu vysvetľuje, prečo starší dospelí nerozumejú vtipom tak často ako mladší. Vďaka stúpajúcemu veku starší dospelí nemusia mať kognitívne zdroje potrebné na vytváranie viacnásobných reprezentácii. Nie sú schopní udržať viacero reprezentácii, identifikovať nesúlad alebo rozpor a potom potlačiť tú reprezentáciu, ktorá bola aktivovaná ako prvá. Pochopenie humoru je založené na kapacite pracovnej pamäti a kontrolných funkciách. Samozrejme, ak sú starší dospelí úspešní v týchto schopnostiach, typicky ukazujú lepšie pochopenie vtipu ako mladší dospelí. Preukazujú i vyššiu životnú spokojnosť ako tí, ktorí humor nevidia.
Hovorí sa aj o iných aspektoch humoru, pri ktorých sú starší dospelí vo výhode. Múdrosť je formou myslenia, rastie spolu s vekom a súvisí so subjektívnym prežívaním pohody. Humor je spájaný s múdrosťou – múdra osoba vie, ako používať humor a kedy sa smiať na sebe alebo na okolí.
Je to unikátna ľudská schopnosť rozoberať čas, uvažovať o našej minulosti, prítomnosti a budúcnosti a predstavovať si rôzne detaily v týchto mentálnych reprezentáciách. Takisto aj pri humore je perspektíva času základom. To, že si vieme vychutnať humor, je prepletené s touto mentálnou kapacitou cestovania v čase a subjektívneho blaha.
Ľudia sú schopní detailne popísať ich mentálne reprezentácie z minulosti, prítomnosti, či budúcnosti veľmi odlišne. Napríklad, niektorí ľudia majú niečo, čo psychológovia nazývajú negatívnou perspektívou minulosti - časté premýšľanie o predošlých chybách, ktoré nemajú nič spoločné s prítomnosťou, dokonca až vybavovanie si živých detailov aj v takom prípade, keď sa prítomnosť a budúcnosť javí pozitívne.
Jedna štúdia zistila, že ľudia, ktorí používajú humor v pozitívnom zmysle, majú pozitívny pohľad na svoju minulosť, zatiaľ čo tí, ktorí používajú humor ako sebapoškodzujúci, pozerajú na svoju minulosť negatívne. Tento druh výskumu prispieva k nášmu porozumeniu o tom, ako premýšľame a ako si vysvetľujeme sociálne interakcie. Táto štúdia taktiež naznačuje, že pokusy o použitie humoru v pozitívnom zmysle, môže zlepšiť emočný tón našich myšlienok a teda aj našu celkovú náladu. Aj klinickí psychológovia používajú humor ako prostriedok na zlepšenie subjektívneho prežívania.
V prebiehajúcej štúdii Janet M. Gibsonová spolu s jej žiakmi analyzovala skóre študentov stredných škôl v škálach, ktoré psychológovia používajú na pripísanie zmyslu pre humor, časovú perspektívu a potrebu humoru. Ich predbežné výsledky naznačujú, že tí, ktorí sa umiestnili vysoko v škále čŕt humoru, majú tendenciu koncentrovať sa na pozitívne aspekty ich minulosti, prítomnosti aj budúcnosti. U tých, ktorí vyhľadávajú humor v ich životoch sa ukázalo ako dôležité sústredenie na príjemné aspekty každodenného života.
Učia sa rešpektovať smiech
Experimentálni psychológovia prepisujú knihy o humore za účelom naučiť nás jeho hodnotu v každodennom živote a jeho vzťah k ostatným dôležitým mentálnym procesom a charakterovým črtám. Štúdium humoru nám dovoľuje vyšetrovať teoretické procesy zahŕňajúce pamäť, myslenie, perspektívu času, múdrosť, intuíciu a subjektívny blahobyt. Je to typ zaujímavého správania sa, z hľadiska jeho popisu, vysvetlenia kontroly, predikcie v čase, rodových rozdieloch a kultúre.
Aj keď sa nemusíme zhodnúť na tom čo je smiešne a čo nie, súhlasíme s tým, že experimentálna psychológia považuje humor za serióznu oblasť, ktorá stojí za výskum.
Zdroj: iflscience.com
