Mozog je pozoruhodný orgán. Je zodpovedný za myšlienky a pocity. Hovorí svalom, ako sa hýbať. Dokonca dokáže narásť alebo sa zmenšiť v závislosti od toho, čo sa deje vo vašom prostredí. Nová štúdia zistila, že ťažké obdobie v detstve môže mať taktiež dopad na náš mozog. Tento stres môže zmeniť jeho veľkosť a tvar.
Mozog dospelého, ktorý si prešiel množstvom stresových udalostí pred šiestym rokom, a potom sa stal depresívnym a úzkostlivým ako teenager, je odlišný od toho, ktorý patrí človeku s lepším detstvom. Zdá sa že, u dospievajúcich sa pozmenil tvar ich mozgu v dôsledku prežitia raných stresových skúseností – prehrávaním si týchto udalostí v mysli a dusením emócii spojených s nimi v sebe.
Výskumníci už vedia, že tvar a forma tohto orgánu sa môže u dieťaťa meniť ako odpoveď na množstvo stresu. Taktiež vedia, že dospelí boli viac depresívni, ak boli ako deti zneužívaní, žili v chudobe alebo čelili iným vážnym ťažkostiam. Viaceré štúdie ukázali, že u týchto depresívnych dospelých možno nájsť neobyčajnú zmenu v tvare mozgu. Ale žiadna z nich dodnes nevenovala pozornosť tomu, ako bol raný stres a tieto neskoršie premeny prepojené.
Anglickí vedci sledovali takmer 500 chlapcov od narodenia do 18 až 21 rokov. Počas týchto rokov ich matky odpovedali na otázky o rôznych typoch stresu, ktoré ich deti zažili. Zomrel otec? Bola matka zneužívaná? Bola rodina chudobná? Sťahovali sa často? Ihneď ako sa z chlapcov stali adolescenti, zoznam otázok bol obohatený o otázky týkajúce sa toho, či vyzerajú smutní, v depresii alebo trpiacimi úzkosťou.
Neskôr, keď chlapci dosiahli štádium skorej dospelosti, tím výskumníkov zostrojil obrázky štruktúry ich mozgu, pričom použili techniku magnetickej rezonancie. Náš mozog tvorí najmä sivá a biela hmota. Bielu hmotu možno prirovnať k metru – spája rôzne časti sivej hmoty a napomáha rýchlemu transportu informácii. Sivá hmota je to, čo pokrýva povrch mozgu. Tvoria ju špeciálne bunky zvané neuróny, ktoré spracúvajú rôzne informácie, napríklad napovedajú svalom, aby presunuli ruku z horúceho miesta na bezpečné.
Tentokrát sa vedci zamerali na množstvo sivej hmoty. Prieskum ukázal, že mladí muži, ktorí prekonali ťažké obdobie pred dovŕšením šiesteho roka, boli skôr v depresii alebo utiahnutí ako teenageri. Títo chlapci mali častejšie zmeny v sivej hmote v porovnaní s tými, ktorí mali detstvo pokojnejšie. V niektorých častiach mozgu sa zdalo, že objem sivej hmoty sa zmenšil. Iné oblasti naopak ukazovali bonusové množstvo tejto hmoty. A tieto zmeny neboli náhodné.
Existuje určitá časť mozgu, ktorú vedci výlučne spájajú s depresiou. V novej štúdii mladí muži, ktorí prežili stresujúce detstvo, a následne sa stali depresívnymi a úzkostlivými, mali menej sivej hmoty v tejto oblasti mozgu. Alebo jej mali aspoň menej ako tí, ktorých detstvo bolo pokojné. Veda prišla k názoru, že kľúčovým faktom je to, že teenageri zvnútorňovali ich emócie.
Poznáme i oblasť mozgu spájanú so spracovávaním zneužívania a iných nepríjemných skúseností. U týchto mužov bol práve naopak na týchto miestach nadbytok sivej hmoty. Vedci sa zaoberajú tým, či viac sivej hmoty môže byť dôkazom pokusov mozgu vyrovnať sa so stresom a poškodzovaním.
Takmer všetci účastníci výskumu prežili v detstve ťažké časy. Jedna z autoriek štúdie a študentka psychológie, Sarah Jensen, vysvetlila: „Nemusí to byť vždy nebezpečné.“ Do určitej miery sa treba na to pozrieť tak, že taký je život. Rizikové môže byť to, ak deti prežijú veľa foriem zlého zaobchádzania. Nové dáta ukazujú, že čím ťažšie detstvo, tým väčší môže byť dopad na mozgu.
Ted Barker pracuje ako vývinový psychológ na King´s College v Londýne a myslí si, že zažívanie stresu a prežívanie problémov sú spájané s menším objemom sivej hmoty. Taktiež pracuje na novej štúdii. Jej hlavným predmet je to, ako dôležité je pre deti hovoriť s inými, ak sa cítia zle.
„Povedal by som, že ak cítite, že máte problémy, pociťujete úzkosť alebo myslíte často depresívne, je dobré porozprávať sa s inými,“ vyjadril sa Barker. Inak povedané, nepotláčajte hnev a problémy v sebe.
To, čo sa deje vo svete okolo nás súvisí s tým, ako sa cítime. Barkerov tím spája stres v detstve so symptómami depresie v ranej dospelosti. Avšak poznamenal, že pokiaľ nájdeme pomoc a podporu pri stavoch úzkosti a depresie, je možné predísť spomínaným zmenám v mozgových štruktúrach.
„Ak nemôžete zmeniť okolie, zmeňte aspoň priebeh udalostí,“ hovorí Barker. Takže odporúčanie znie: vždy, ak pociťujete depresiu a úzkosť, je dobré požiadať o pomoc.
Štúdia jeho tímu sa objavila 17. Augusta v JAMA Pediatrics. Zdroj: sciencenewsforstudents.org
